Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-136-2012.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Subarea
15Co/136/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Jozefa Šiketa, VÝROBA BETÓNOVÝCH PREFABRIKÁTOV, s miestom podnikania Vinica, Hontianska 86, IČO: 109 130 17, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporcom 1/ T.. R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. U. XX, zastúpenej JUDr. Maricou Koreňovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Cikkera 8, 2/ E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., L. XX, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 20. 04. 2012, č. k. 3C/141/2010 - 26, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo uložené odporcom strpieť právo cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez ich pozemky - parcely registra E, vedené Správou katastra U. V. v katastrálnom území L. Y., obec L. Y., okres U. V., na LV č. XXX ako parc. č. XX zastavané plochy o výmere o výmere 55 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2501 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C/141/2010, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že uložil odporcom odporcom I/ a II/ strpieť právo cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez ich pozemky - parcely registra E, vedené Správou katastra U. V. v katastrálnom území L. Y., obec L. Y., okres U. V., na LV č. XXX ako parc. č. XX zastavané plochy o výmere o výmere 55 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2501 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C/141/2010. V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáha, aby súd zriadil v jeho prospech ako vlastníka stavby súp. č. XX postavenej na parc. č. XX a vlastníka stavby súp. č. XX postavenej na parc. č. XX, vedené Správou katastra U. V., v kat. úz. L. Y., obec L. Y., na LV č. XXX právo cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky odporcov vedené na LV č. XXX, ako parcely registra „E“, a to parcela č. XX trvalé trávne porasty o výmere 3021 m2, parc. č. XX trvalé trávne porasty o výmere 3164 m2, parc. č. XX zastavané plochy o výmere 55 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, a parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2501 m2 a uložil odporcom povinnosť strpieť výkon práva prístupu cez pozemky odporcov.
Zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by prikázal odporcom strpieť toto právo cez vyššie označené pozemky. Poukázal na to, že odporkyne sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností vedených na LV č. XXX v kat. úz. L. Y., na ktorých sú postavené jeho stavby.
Okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a § 76 ods. 1 písm. f), ods. 4 OSP. Okrem iného súd konštatoval, že na okresnom súde sa vedie pod sp. zn. 3C/141/2010 proti odporcom konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu cez sporné pozemky rozhodnutím súdu. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavieb, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve odporkýň a nemá zabezpečené právo prístupu k stavbám. Prístup k stavbe nemôže zabezpečiť inak.
Súd dospel preto k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu svojho nároku. Konštatoval, že navrhovateľ nemá iný prístup k stavbám a odporkyne bránia navrhovateľovi v prístupe k jeho stavbám cez svoje pozemky. Nariadené predbežné opatrenia má za cieľ, aby nedošlo k ohrozeniu výkonu rozhodnutia vo veci určenia práva vecného bremena a aby navrhovateľ mal zabezpečené právo k prístupu k stavbám. Preto existuje dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný k sledovanému účelu predbežného opatrenia tak, aby sa navrhovateľ mohol venovať svojim podnikateľským aktivitám.
Proti rozsudku sa odvolali obidve odporkyne.
Odporkyňa v 1/ rade žiadala v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Nesúhlasila so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade boli splnené zákonom stanovené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia, ktoré predpokladá ustanovenie § 73 ods. 2 OSP, keďže navrhovateľom nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Taktiež sa nestotožnila s právnym názorom súdu, keď vyslovil, že nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný. Súd totiž nariadil predbežné opatrenie v rozsahu 3024 m2, čo podľa názoru odporkyne v žiadnom prípade nespĺňa zákonnú podmienku obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere.
Zdôraznila, že navrhovateľ bol od roku 1999 opakovane požiadaný o uzatvorenie nájomnej zmluvy s tým, že k dohode o plate za užívanie pozemkov aj došlo v druhej polovici roku 1999, kedy navrhovateľ uhradil vlastníkom 100.000,- Sk.
Bez ohľadu na túto dohodu navrhovateľ ďalšie úhrady nerealizoval, naopak, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5C/689/1999 sa domáhal určenia, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu k sporným pozemkom. V rámci tohto konania bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo odporcom zakázané zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktorými by znemožňovali navrhovateľovi vstup do prevádzkových priestorov. Toto súdne konanie prebiehalo takmer 10 rokov, pričom rešpektovali súdom nariadené predbežné opatrenia a navrhovateľ tak po celú dobu užíval pozemky vo vlastníctve odporkýň, bez akejkoľvek finančnej náhrady.
Následne bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Poukázala na to, že stavby v jeho vlastníctve dlhodobo neužíva, avšak nie v dôsledku konania či nekonania odporkýň, ale z dôvodu, že tieto stavby sú v havarijnom stave, pričom tento stav zavinil jednoznačne navrhovateľ, nakoľko nikdy neprejavil ani najmenší záujem s odporkyňami uzatvoriť dohodu o rozsahu, spôsobe a odplate za užívanie pozemkov. Tým by si nerušené užívanie stavieb nesporne zabezpečil. Predo podľa jej názoru navrhovateľ špekulatívnym spôsobom zneužíva svoje vlastnícke právo k stavbám postaveným na pozemkoch vo vlastníctve odporkýň.
Odporkyňa v 2/ rade okrem iného v odvolaní uviedla, že stavby, ktorých vlastníctvo navrhovateľ uvádza a od nich odôvodňuje svoje požiadavky, boli predmetom skúmania v predchádzajúcich sporoch. Navrhovateľ ich kúpil od správcu konkurznej podstaty spoločnosti Agrostav, s. r. o., v likvidácii. Poukázala na to, že správca konkurznej podstaty nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Správca konkurznej podstaty predal ich stavby navrhovateľovi, hoci tak nemal urobiť, pretože tieto dňa 01. 12. 1998 zdedili na základe osvedčenia o dedičstve.
Poukázala aj na to, že ona , jej syn ani manžel od roku 1999 nevstúpili na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, ani inak navrhovateľovi nebránili v podnikateľskej činnosti. To čo tvrdí v návrhu je lož. Naposledy na nehnuteľnostiach sa stretla s navrhovateľom v roku 1999. Predbežným opatrením sa vytvorila situácia, ktorá maximálne zvýhodňuje navrhovateľa. S poukazom na priložené fotografie uvádza, že areál tehelne bol 01. 05. 2012 nevyužívaný, na pozemkoch sa nachádzali hrdzavé kusy konštrukcie a nebola tam známka po dlhšej ľudskej prítomnosti.
Nie sú splnené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ nepreukázal dôvodnú obavu, že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený.
Súd by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Poukázal aj na to, že nie je bližšie uvedené vymedzenie priestoru v rámci pozemku, po ktorom je oprávnený navrhovateľ prechádzať, preto z právneho hľadiska platí, že by mal právo prechádzať po celom pozemku. Z tohto dôvodu však pozemky nebude môcť využiť na pestovanie, skladovanie, parkovanie a nikto iný nebude ochotný prenajať, či kúpiť. Prvostupňový súd tak stanovil hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ústava SR v čl. 20 uvádza, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkýň nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP zmenil uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Odporkyňa v 1/ rade žiadala zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že takémuto návrhu nemožno vyhovieť z dôvodu, že tomu bráni znenie ust. § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého platí, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak sa zastavuje konanie.
Odvolací súd teda nemôže zrušiť rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, môže takéto rozhodnutie len potvrdiť, alebo zmeniť.
Keďže neboli podmienky pre potvrdenie daného rozhodnutia, odvolací súd ho zmenil podľa § 220 OSP, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, nakoľko neboli splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia.
Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal zriadenia vecného bremena, strpenia práva pešo, aj po pozemkoch parc. č. XX a XX, ktoré do svojho rozhodnutia nepojal. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť aj o týchto nehnuteľnostiach, teda o celom návrhu. Ak súd dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ ide o tieto parcely, nie je dôvodné, mal návrh v tejto časti zamietnuť.
Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu a priloženými dôkazmi mal za osvedčené, že navrhovateľ je vlastníkom sporných stavieb, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré vlastnícky patria odporkyniam. Navrhovateľ teda nie je vlastníkom pozemkov pod svojimi stavbami. Z návrhu navrhovateľa nevyplývajú žiadne také skutkové okolnosti, ktorými by bližšie ozrejmil svoje právo okrem vyššie uvedených skutočností. Nijako neuvádza, prečo žiada zriadiť vecné bremeno aj na parcely č. XX a XX, nijakým spôsobom nepopisuje stav na mieste samom, tak, aby bolo možné zistiť, či nie je možný prístup na pozemky aj iným spôsobom, resp. nie je možné posúdiť, aká je primeranosť obmedzenia odporkýň vo vzťahu k uplatňovanému nároku.
Z kópie katastrálnej mapy zo dňa 15. 10. 2010 odvolací súd nezistil, že by sa tu nachádzala parcela č. XX, ktorá by nejako bližšie súvisela s daným pozemkom. Okrem toho parcely XX a XX sa nachádzajú mimo miesta, kde sa nachádzajú stavby navrhovateľa a nie je zrejmé, že na základe akého úsudku sa navrhovateľ domáhal prechodu aj cez tieto pozemky.
Vzhľadom na veľkú výmeru pozemkov odvolací súd má za to, že v žiadnom prípade nemožno obmedziť vlastnícke právo odporkýň tak, že by predbežné opatrenie umožňovalo prechádzať po pozemkoch v celom rozsahu, čo by fakticky znamenalo odňatie vlastníckych práv odporkýň, ktorým by bolo znemožnené užívanie ich nehnuteľností. V danom prípade by nešlo o zriadenie vecného bremena práva prechodu, ale de facto navrhovateľ by mal všetky práva, ktoré patria odporkyniam ako vlastníčkam, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako to namietajú správne odporkyne.
Z fotografií, ale aj z tvrdení navrhovateľa a ďalších dôkazov nevyplýva, že by zo strany odporkýň dochádzalo k takému konaniu, ktoré by znemožňovalo užívanie nehnuteľností navrhovateľovi.
Vo svojom návrhu navrhovateľ tvrdí, že mu odporkyne znemožňujú prístup k nehnuteľnosti, avšak neuvádza konkrétne, akým spôsobom sa to deje a v akom časovom slede. Z priložených fotografií vyplýva, že pozemok je neudržiavaný, nie sú na ňom známky vyvíjania podnikateľských aktivít, ani známky zodpovedného prístupu k sporným nehnuteľnostiam, keďže na pozemku je neporiadok. Navrhovateľ neuviedol žiadne také konkrétne konanie odporcov, z ktorých by bolo možné dovodiť, že pre ich konanie nemôže na týchto nehnuteľnostiach podnikať. Z tvrdení navrhovateľa ani nevyplýva, akú podnikateľskú činnosť vyvíja. S prihliadnutím na všetky predložené dôkazy nemožno dospieť k záveru, že tvrdenia navrhovateľa by boli jednoznačne pravdivé a nespochybniteľné. Z návrhu na začatie konania ani bližšie nevyplýva opis prístupu k nehnuteľnosti a opis miesta, z ktorého by bolo možné vyvodiť možnosť, či nemožnosť prístupu navrhovateľa na sporné nehnuteľnosti, ako aj rozsah tohto práva.
V súlade s ust. § 75 ods. 2 OSP v návrhu musí navrhovateľ uviesť také skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Navrhovateľ v návrhu len poukázal na to, že mu je znemožnený prístup na pozemok, čo však nebolo preukázané a taktiež nebolo preukázané ani to, aká mu hrozí ujma, keďže nijakým spôsobom nepreukázal, ako je mu bránené v prístupe na nehnuteľnosť, akým spôsobom vôbec túto nehnuteľnosť využíva a či takýto prístup je v súčasnosti potrebný.
Z ust. § 74 ods. 1 OSP vyplýva, že pred začatím konania, poťažne v súvislosti s § 102 OSP po začatí konania môže súd nariadiť predbežným opatrením, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, lebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V danom prípade zrejme ide o prvý prípad, kedy ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ktorú však súd môže nariadiť iba v prípade, ak sú splnené základné predpoklady, medzi ktoré treba zaradiť aj to, či je potrebné takéto rozhodnutie vydať. Z priložených dôkazov nevyplýva, že by bolo potrebné takéto rozhodnutie vydať, pričom bolo potrebné prihliadnuť aj na rozsah uplatneného nároku navrhovateľa vo
vzťahu k obmedzeniu vlastníckeho práva odporkýň, ktoré je neprimeranej miere a nemožno obmedziť vlastníka pozemku v celom rozsahu, pokiaľ ide o určenie daného vecného bremena vo vzťahu k dočasnej úprave na základe nariadeného predbežného opatrenia. Treba zdôrazniť aj to, že predbežné opatrenie má znak dočasnosti a provizórnosti. Pokiaľ jednoznačne nie je preukázané, že dochádza k obmedzeniu práva navrhovateľa, že by odporkyne bránili navrhovateľovi v realizácii jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti, nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.
V danom prípade tak neexistuje dôvodná potreba dočasnej regulácie právnych vzťahov medzi účastníkmi, pretože nehrozí žiaden vznik reálnej ujmy, nakoľko to vo svojom návrhu navrhovateľ ani neuviedol.
Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.