Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov n/Topľou, za účasti matky M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z. n/E., V. I. XXXX, zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8 a otca M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, Z. n/E., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/ Topľou zo dňa 30.1.2012 č.k. - 171 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. M. M. do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou po 50 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám otca od 1.2.2011. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2011 do 31.1.2012 v sume 330 Eur súd prvého stupňa povolil matke splácať po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Určil, že styk matky s maloletým dieťaťom je neobmedzený, v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, zamietol návrh matky na opravu rodičovských práv a povinností k maloletému a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a nepodieľajú sa na výchove a výžive syna, preto bolo potrebné upraviť ich rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému M.. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti v januári 2011 maloleté dieťa žije spoločne s otcom, ktorý mu zabezpečuje potrebnú starostlivosť. Otec má v rodinnom dome vytvorené vhodné bytové podmienky, je schopný zvládať chod domácnosti, vykonávať domáce práce, pripravovať sa s dieťaťom na školské vyučovanie. Pohovormi s maloletým vykonanými kolíznym opatrovníkom, ako aj znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že dieťa je na otca citovo naviazané, ich vzájomné vzťahy sú pozitívne a samotný M. prezentoval svoj názor, že chce zostať pri otcovi. Naopak vzťah dieťaťa k matke je odmietavý a nezmenil ho ani po vydaní predbežného opatrenia, ktorým bolo upravené stretávanie sa matky so synom. Znalkyňa na základe výsledkov psychologického vyšetrenia v znaleckom posudku konštatovala, že maloleté dieťa je pod výrazným vplyvom otca, s ktorým sa jednoznačne identifikuje. Je to však proces prirodzený, nebolo preukázané úmyselné navádzanie dieťaťa voči matke. Aj znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že odmietavé správanie sa dieťaťa voči matke nie je vyvolané navádzaním zo strany otca, na čo matka poukazovala a tým odôvodňovala

správanie sa syna. Obaja rodičia pritom spĺňajú osobnostné predpoklady pre zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti a majú vytvorené vhodné bytové podmienky. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, záujem maloletého, jeho odmietavý postoj k matke, súd zveril do starostlivosti otca. Matka plánuje od februára 2012 presťahovanie sa k rodičom do obce Kosorin, čo by v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti znamenalo nutné a stresujúce sťahovanie dieťaťa z prostredia, ktoré mu je známe, zmenu školského prostredia a kamarátov. Príchod k starým rodičom, s ktorými nebolo dieťa v kontakte skoro dva roky. Od februára 2011 zaviazal súd prvého stupňa matku platením výživného, pričom toto výživné ustálil rozsahom 50 Eur za mesiac. Vychádzal z priemernej mesačnej čistej mzdy matky 383,89 Eur, ktorú dosahovala v zamestnaní. Aj keď je matka od februára 2012 bez práce, podotkol, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, teda matka sa bez dôležitého dôvodu vzdala príjmu zo zamestnania, a preto súd prvého stupňa podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z tohto príjmu pri určení výživného. Dlžné výživné za čas od 1.2.2011 do 31.1.2012 v sume 330 Eur (12 mesiacov po 50 Eur = 600 Eur - výživné platené podľa predbežného opatrenia od mája 2011, 9 mesiacov x 30 Eur = 270 Eur) súd prvého stupňa povolil matke splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur. Styk matky s maloletým dieťaťom upravil neobmedzene zdôrazňujúc, že je v záujme maloletého, aby udržiavalo a rozvíjalo vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Otec prezentoval, že nebráni matke v stretávaní sa so synom. Pri stanovení neobmedzenej úpravy bolo zohľadnené, že doterajšia presná úprava styku matky s dieťaťom každý nepárny víkend sa nepodarila zrealizovať. Dieťa odmietalo s matkou ísť z rodinného domu, kde býva a taktiež súd prihliadol na plány matky odsťahovať sa z miesta bydliska dieťaťa. Aj keď vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné, najmä matka odmieta vzájomnú komunikáciu, jej stretávaniu sa so synom podľa nariadeného predbežného opatrenia predchádzala vždy SMS otcovi, či príde alebo nepríde so synom. Takáto komunikácia by mohla medzi rodičmi prebehnúť aj v prípade, že matka v rámci neobmedzeného styku prejaví záujem o stretnutie s dieťaťom. V prípade, ak niektorý z rodičov v budúcnosti zistí, že neobmedzená úprava styku nie je vyhovujúca a najmä nezodpovedá záujmu dieťaťa, môže byť podaný návrh na zmenu úpravy styku. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby mal. M. M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného po 50 Eur mesačne s tým, že styk otca s maloletým dieťaťom by bol neobmedzený. Matka je toho názoru, že z pohovorov, ktoré boli vykonávané kolíznym opatrovníkom, nemožno ustáliť názor maloletého dieťaťa, ktorý bol prezentovaný čo do odmietavého postoja k matke. Tieto pohovory boli realizované vždy za prítomnosti otca dieťaťa. Z toho nemožno objektívne zistiť stanovisko dieťaťa a jeho postoj k matke, pokiaľ sa pri rozhovore s ním nachádza v miestnosti otec, ktorého názor na matku je negatívny a za tej situácie je len logickým dôvodom, že maloletý uvedie postoj a názor svojho otca, ktorý od neho preberá. Zdôrazňuje, že dieťa je u otca po tom, čo otec vymenil zámky v mieste spoločného bydliska účastníkov, nevpustil vtedy tehotnú matku do spoločného obydlia a ďalší styk matky s dieťaťom bol znemožňovaný otcom, ktorý syna nevedel duševne pripraviť na styk. Matka zdôrazňuje, že o maloletého M. má záujem, pravidelne chodievala za ním do bydliska otca, ani jeden styk sa nezrealizoval, tak ako je to uvedené v predbežnom opatrení, pričom stretnutie matky s maloletým trvalo vždy len niekoľko minúť, prítomným pri každom stretnutí bol otec, ktorý svojou účasťou jednotlivé stretnutia sťažoval a bránil tým maloletému k prejavovaniu citov voči matke, ako aj tomu, aby matka s M. odišla a zrealizovala svoje právo styku s dieťaťom. Skutočnosť, že otec maloletého nevedel pripraviť duševne na styk a že bránil v styku s dieťaťom preukazuje aj správa triednej učiteľky, z ktorej je zrejmé, že maloletý má znemožnený styk s matkou a že vplyv otca narúša vzťah k matke. Matka pravidelne navštevovala M. v škole, robila tak 2x to týždňa a to z dôvodu, že len v škole mohla byť s ním osamote a riadne sa s ním porozprávať aspoň na krátky čas. Dokazovaním bolo preukázané nepriame pôsobenie otca na vytváranie si názoru mal. M. na matku. Súd prvého stupňa podľa jej názoru neposudzoval výsledky znaleckého dokazovania komplexne. Z tohto dokazovania vyplynulo, že citová väzba k obom rodičom zo strany dieťaťa je dostatočne utvorená a je pozitívna. 9 mesačná odluka syna od matky spôsobuje vnútorné prežívanie sklamania, čo je živnou pôdou pre upevňovanie negatívnych vzťahov u dieťaťa. Dieťa sa bojí vyjadrovať matke pozitívne city, nakoľko si myslí, že tým pácha zradu na otcovi. Zdôrazňuje, že znalkyňa odporúčala zveriť dieťa do starostlivosti matky, pričom uvádzala, že z pohľadu možných rizík psychického vývinu, kladie väčší dôraz na faktory pôsobiace viac pre zverenie do starostlivosti matky. Nebolo preukázané úmyselné navádzanie dieťaťa, možno na neho iba usudzovať používaním rovnakých argumentov, aké používa otec na adresu matky. Na základe záverov znaleckého

dokazovania je zrejmé, že matka a maloletý majú voči sebe vytvorené citové puto, ktoré bolo narušené v období, keď výchovu nad maloletým preberal otec a ktorý svojimi názormi na matku a nepriateľským postojom k nej výrazne ovplyvňuje názory maloletého na matku. Práve znalecké dokazovanie bolo vykonané správne, účelne, primeraným spôsobom a znalkyňa okrem iného aj výsluchom maloletého bez prítomnosti rodičov zistila, že M. preberá postoje a názory na matku od otca a z toho dôvodu je vzťah syna a matky narušený a je potrebná obnova tohto vzťahu. Matka preto nemôže súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že odmietavé správanie dieťaťa voči matke nijako nesúvisí s pôsobením a výchovným vplyvom otca dieťaťa. Poukazuje na to, že pokiaľ sa jeden z rodičov bude snažiť z vymyslených dôvodov vytesniť zo života dieťaťa druhého biologického rodiča, ktorý má záujem podieľať sa na výchove dieťaťa, len ťažko možno hovoriť o takom rodičovi ako o osobe, ktorá by mala viesť výchovu maloletého. Obmedzovanie stretávania sa prítomnosťou druhého rodiča - otca, nie je vhodným riešením situácie. Matka poukazuje na to, že aj len primerane empatické dieťa za prítomnosti dvoch rodičov, ktorý spolu nevychádzajú dobre, nemôže sa cítiť dobre a z toho dôvodu stretnutie nemôže byť za týchto okolností dieťaťu na prospech. Súd by mal dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Matka zdôrazňuje to, že styk v súlade s vydaným predbežným opatrením sa ani v jednom prípade nezrealizoval z toho dôvodu, že otec maloletého nepripravil duševne na styk s matkou. Pokiaľ nie je styk realizovaný napriek existencii právoplatného rozhodnutia, preváži záujem na riadnej výchove maloletého nad záujmom stability jeho výchovného prostredia, pretože stabilita výchovne nevhodného prostredia u otca nemôže byť pre dieťa prínosom. Podľa názoru matky, výchovu dieťaťa by mal vždy určovať psychický zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné istoty, hodnotový rebríček a podobne. Záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný faktický stav a vzťah. Ak preferenčný rodič svoj postoj nezmení a nevedie výchovu dieťaťa k tomu, aby bol realizovaný riadny styk dieťaťa s druhým rodičom, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia. Matka je presvedčená, že je v záujme maloletého, aby mal vzťah a pravidelný kontakt s oboma rodičmi a bolo preukázané, že otec nie je spôsobilý pripraviť maloletého M. na styk s ňou a ani nie je spôsobilý viesť riadnu výchovu maloletého, ktorý sa podľa udania nechce s ňou stretávať, aj keď na to nemá žiaden dôvod. Matka tiež poukazuje na to, že neukončila pracovný pomer svojvoľne, ale zo zdravotných dôvodov. Otec pred psychológom síce uvádzal, že je ochotný s matkou komunikovať ohľadom výchovy maloletého, avšak matka za podmienku riadnej komunikácie dávala, aby otec umožnil matke styk so synom. Z oboch stretnutí z decembra 2011 a 2012 je zrejmé, že matka po dohode s otcom riadne prišla na stretnutia, mala snahu sa dohodnúť o základných otázkach ohľadom maloletého, avšak otec svojim postojom len vytvára a prehlbuje bariéru v komunikácii medzi účastníkmi. Preto matka nechápe postoj a záver hodnotenia psychológa, ktorý vyhodnotil, že matka neprimerane reaguje a nemieni urobiť žiadnu zmenu svojho postoja voči otcovi ohľadom spoločnej komunikácie. Z uvedeného dôvodu matka sa pred psychológom vyjadrila, že pokiaľ otec nepripraví syna na styk, nebude s ním komunikovať, nakoľko to žiaden význam nemá. Sedenia u psychológa neboli vykonané nestranne, išlo k krátke stretnutia a závery týchto sedení sú v rozpore so znaleckým dokazovaním znalkyne PhDr. W.. Matka je toho názoru, že aj konanie otca v tom, že maloletého vyberal zo školy a vodil ho takmer na každé pojednávanie svedčí o tom, že maloletý je otcom ovplyvňovaný, pripravovaný na prípadnú výpoveď a otcom nútený, aby sa zúčastňoval na nariadených pojednávaniach, čo nepriaznivo vplýva na psychiku maloletého. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považuje za nesprávne, lebo tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci nesprávne rozhodol.

Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Opätovne poukazuje na to, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti, o celej situácii vyrozumel UPSVaR Vranov n/Topľou, keďže matka opúšťala za obdobie posledných dva a pol roka domácnosť pravidelne aj na niekoľko týždňov. Zanedbávala domácnosť, prestávala mať záujem na starostlivosti o maloletého, neprejavovala k nemu nijaké city. Ak s ním trávila nejaký čas, bolo to len na základe kriku, vyhrážok, čím sa narušil ich vzájomný vzťah natoľko, že maloletý odmietal ostávať v spoločnosti matky. Odmietavý postoj maloletého k matke sa vybudoval ešte pred jej definitívnym opustením spoločnej domácnosti, čo potvrdila aj správa kolízneho opatrovníka na základe pohovorov s dieťaťom dňa 7. a 9.2. bez jeho prítomnosti. Trvá na tom, že matka vždy mala napriek svojmu správaniu k dieťaťu a má neobmedzený prístup, môže s ním byť kedykoľvek, ale musí mať o to záujem. Aj napriek tomu, že matka chodievala za maloletým, podľa

toho ako jej to vyhovovalo, maloletý bol na stretnutia vždy riadne a v stanovenom čase pripravený. Týmto stretnutiam však predchádzali návštevy maloletého v škole, zvyčajne deň pred stretnutím, kde podľa vyjadrení dieťaťa v ňom matka vyvolávala stresujúce situácie. Nahovárala ho na útek z domu, ohovárala otca a podobne. Mal. M. je uzrozumený s tým, že matka je a stále bude jeho matkou, že s ňou kedykoľvek môže byť, keď bude chcieť on alebo ona. Aj znaleckým posudkom bolo zistené, že nebolo preukázané úmyselné navádzanie dieťaťa proti matke. Poukazuje tiež na osobnosť matky, ktorá bola zistená v rámci znaleckého dokazovania v tom zmysle, že ťažšie priznáva svoje slabšie stránky, je psychicky labilnejšia a vzťahovačná v sociálnej oblasti bariéry. Dominuje emočná instabilita a podobne. Matka neprejavila záujem o obnovu spolužitia s otcom, aj keď on to viackrát navrhol. Neprejavila žiadnu snahu dobrovoľne podieľať sa na výchove alebo výžive dieťaťa, neprejavila záujem stretnúť sa s dieťaťom mimo upraveného styku, zvlášť v čase, keď mal maloletý dva týždne zápal priedušiek, alebo 6 týždňov zlomeniny oboch horných končatín. Matka odmietla ponuku odviesť maloletého k nej, spoločnú prechádzku alebo spoločnú návštevu cukrárne, ako aj písomné ponuky na obnovenie spoločnej komunikácie. Taktiež zdôrazňuje, že maloletý bol z jeho strana takmer úplne izolovaný od prebiehajúceho súdneho konania a práve matka je tá, ktorá svojim správaním dieťa zatiahla do tohto konania. Má záujem na tom, aby maloletý vyrastal v harmonickom, stabilnom a citovo zdravom prostredí a aby napriek negatívnemu postoju matky voči otcovi mal možnosť sa s matkou stretávať.

Taktiež kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dôkladné dokazovanie. Kolízny opatrovník jednoznačne odmieta tvrdenia matky, že ich pohovory s dieťaťom boli realizované vždy za prítomnosti otca. Pri zisťovaní názoru dieťaťa sa v záujme čo najväčšej objektivity kolízny opatrovník snaží, aby pri pohovore s dieťaťom nebol účastný žiaden z rodičov, a preto aj s mal. M. M. boli vykonané opakované rozhovory bez prítomnosti otca, okrem prostredia ich oddelenia aj v nerušenom prostredí školy, ktorú dieťa navštevuje, čo je obom rodičom známe.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v , , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, následne o veci aj správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, rodičia maloletého dieťaťa od januára 2011 nežijú v spoločnej domácnosti v dôsledku existencie vážnych vzájomných nedorozumení a konfliktov. Vyjadrenia účastníkov ohľadom odchodu matky zo spoločnej domácnosti sú v rovine rozdielných tvrdení, faktom však je, že od uvedeného obdobia maloletý M. žije spoločne s otcom, ktorý zabezpečuje starostlivosť o jeho výchovu a vývoj.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu-ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ktoré má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí, v ktorom sa ustanovená znalkyňa PhDr. G. W. zamerala na zistenie osobnostných a povahových vlastností účastníkov, existenciu citových väzieb účastníkov k ich maloletému dieťaťu a prezentovala svoje návrhy, do starostlivosti ktorého z rodičov sa javí byť vhodnejšie zverenie maloletého s prihliadnutím na osobnostné predpoklady, vzťah rodiča k dieťaťu, stabilitu prostredia a plnohodnotný všestranný vývoj dieťaťa.

V zásade je potrebné konštatovať, že určená znalkyňa nezistila u oboch rodičov také osobnostné či povahové vlastnosti, ktoré by ich ako rodičov z ďalšej výchovy maloletého diskvalifikovali. Konštatovala, že citová väzba dieťaťa k obom rodičom je dostatočne utvorená s tým, že aktuálne prežívanou situáciou sa citová väzba dieťaťa na matku výrazne oslabila a v súčasnosti má charakter ambvivalencie. Odporučenie zverenia dieťaťa do starostlivosti matky znalkyňa odôvodnila pomerne nízkym vekom dieťaťa na život bez matky, s tým, že dieťa je aktuálne ohrozené syndrómom zavrhnutia rodiča, konkrétne matky a uviedla, že v prospech zverenia dieťaťa do starostlivosti otca svedčia faktory, ktorými sú vytvorené podmienky pre stabilizáciu dieťaťa a pohlavná identita za predpokladu kladného vzťahu s otcom, najmä v predpubertálnom veku, kedy výrazne vzrastá úloha otca a narušenie tohto vzťahu nesie riziko možných porúch správania sa do budúcna.

Kolízny opatrovník v priebehu konania vykonal viacero pohovorov, ktoré spolu so znaleckým dokazovaním osvedčujú, že dieťa je na otca citovo naviazané, ich vzájomné vzťahy sú pozitívne a maloletý prezentoval svoj názor a vôľu ostať ďalej žiť pri otcovi. Vzťah maloletého dieťaťa k matke je odmietavý, čo vyplýva aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý sa účastnil vzájomných stretnutí rodičov s dieťaťom, pričom tento postoj nebol zmenený ani v priebehu konania, keď matka realizovala stretávanie sa so synom na základe súdom vydaného predbežného opatrenia. Tieto okolnosti správne zohľadnil aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o ďalšom výchovnom prostredí maloletého. Ako už bolo spomínané, otec má predpoklady k tomu, aby mohol zabezpečovať ďalšiu výchovu maloletého, postoj maloletého k matke je odmietavý, pričom nemožno jednoznačne konštatovať, že by takéto správanie sa dieťaťa voči matke bolo vyvolané úmyselným navádzaním zo strany otca. Maloletý M. je

pod vplyvom otca, s ktorým sa výrazne identifikuje, čo však aj znalkyňa označila ako proces prirodzený, plynúci zo vzájomného tesného spolužitia, pri ktorom dieťa preberá postoje otca. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka matky, ktorá poukazuje na vykonanie pohovorov kolíznym opatrovníkom s maloletým v prítomnosti otca. Kolízny opatrovník v tomto konaní predložil viacero správ o zisťovaní rodinných a výchovných pomerov u maloletého M., bol účastný aj vzájomných stretnutí účastníkov a pri komunikácii s maloletým zisťoval jeho názor na vzťah a stretávanie sa s matkou. Vychádzajúc z obsahu celého spisu odvolací súd nemal dôvod pochybovať o postupoch kolízneho opatrovníka v tomto konaní.

Po vyhodnotení všetkých týchto skutočností je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že zverenie mal. M. do osobnej starostlivosti otca je nepochybne v jeho záujme.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a nepochybne sú ovplyvňované pokračujúcou školskou dochádzkou. Samotné výživné pritom slúži nielen na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb dieťaťa, ale aj jeho ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj. Potreby dieťaťa sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

V konaní bolo zistené, že otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 233,40 Eur mesačne a zároveň vykonáva práce na základe dohody pre spoločnosť H Med, s.r.o., kde dosahuje mesačný príjem 160 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére pochádzajúcej z jeho manželstva, ktorú si plní vo výške 33 Eur za mesiac. Posledným zamestnávateľom matky bola spoločnosť Lux Košice, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 383,89 Eur. Matka ukončila pracovný pomer v tejto spoločnosti dohodou, existencia vážnych zdravotných problémov, pre ktoré by matka bola nútená tento pracovný pomer ukončiť z vykonaného dokazovania nevyplýva, a preto súd prvého stupňa správnym spôsobom vychádzal z takto zisteného zárobku matky. V závislosti od toho správne určil výživné pre maloletého v rozsahu 50 Eur mesačne a správne ustálil aj rozsah dlžného výživného po zohľadnení čiastočného plnenia v tomto smere matkou od nariadeného predbežného opatrenia. Podľa , súd prvého stupňa dôvodne umožnil matke splácať dlh na výživnom v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným. Prvostupňový súd taktiež správne ustálil, že nebolo zistené, že by otec bránil matke v stretávaní sa so synom a doterajšia presná úprava styku matky s maloletým každý nepárny víkend sa nerealizovala úspešne. Doterajšia komunikácia ohľadom stretávania sa matky so synom medzi rodičmi prebiehala prostredníctvom SMS správ, kedy sa upresňoval termín stretnutia matky s dieťaťom, čo by sa pri neobmedzenom styku mohlo aj naďalej realizovať.

Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že prebiehajúce konanie predstavuje pre maloletého záťažovú situáciu, ktorú dieťa vníma citlivo, čo vyžaduje jej vyriešenie a predovšetkým snahu rodičov o budovanie vzájomnej korektnej komunikácie, ako i eliminovanie ich konfliktov, čo bude len na prospech ďalšiemu vývoju maloletého M..

V závislosti od uvedeného odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a potvrdil ho postupom podľa

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak

sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.