Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-148-2012.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/148/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava proti povinnému S. Y., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca H. H., t.č. v ÚTOS priečinok X, G. XX, XXX XX H. H. X - Y., o vymoženie pohľadávky 943,54 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1220/09u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/980/2009-58 zo dňa 26. októbra 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/980/2009-58 zo dňa 26. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 3Er/980/2009-58 zo dňa 26. októbra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. TP 8728/08 vydaný dňa 20. februára 2009 Mgr. Petrom Bertókom, rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Quatro, a.s., so sídlom v Kežmarku a povinným dňa 16. júla 2004.
Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy o pôžičke, okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na posúdenie, či sa jedná napr. o spotrebiteľský úver okresný súd nepovažoval za rozhodujúce akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale z dôležité považoval, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka tiež nepovažoval za prekážku pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na predmetný vzťah okresný súd aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Pohotovosť s.r.o. C-76/10.
Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ si v nej dokonca primárne vyhradil primárne právo výberu rozhodcovského súdu. Koncipovaním rozhodcovskej doložky oprávnený od
počiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Preto ak rozhodcovská doložka je súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde, čo vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces nezávislým súdom. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitným aktom, okresný súd z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O náhrade trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 200 ods. 1 a2 Exekučného poriadku a ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže oprávnený v konaní úspech nemal a súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, okresný súd oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Takýto výklad považoval za neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä na rozhodnutie C-40/08. Z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Poukázal na právnu úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Nakoniec poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 75,74 Eur s DPH.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30. júna 2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podal na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 9. júla 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach sp. zn. TP 8728/08 zo dňa 20. februára 2009. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola odporcovi (povinnému) uložená povinnosť, aby navrhovateľovi (oprávnenému) zaplatil sumu 943,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 943,54 Eur od 25. januára 2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 94,35 Eur a trovy konania vo výške 299,77 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy pôžičke č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 16. júla 2004.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. júla 2004, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, kde v článku VIII. písm. o) si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany vzali na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany vzali ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.
V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.