Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-103-2023.pdf
PDF · 152.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/103/2023
Uznesenie
- 15 - 11P/103/2023
Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci návratu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky, bytom C. XXX, XXX XX A. D., E. F., trvalý pobyt v registri obyvateľov a bytom toho času u matky na adrese C. G. XXX/XX, XXX XX H. I. J., K. I. L., B. F., v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. L., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom M. N. X, XXX XX I. L., do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, do Českej republiky, na návrh navrhovateľa (otca): O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, A. D., P. XXX XX, E. F., v konaní zastúpený: Q. N. B., advokátka so sídlom H. I. X, XXX XX C., Česká republika, proti tomu, kto podľa navrhovateľa porušuje právo (matke): H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/XX, XXX XX H. I. J., okres I. L., Slovenská republika, o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa, na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
- 15 - 11P/103/2023
I. Súd nariaďuje návrat maloletej: A. B., narodenej XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu, do Českej republiky.
II. Súd nariaďuje matke maloletej: H. A., narodenej XX.XX.XXXX, aby maloletú navrátila na územie Českej republiky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. V prípade, že matka maloletú v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Českej republiky nenavráti, je otec maloletej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať za účelom jej návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie Českej republiky.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
- 14 - 11P/103/2023
1. Návrhom zo dňa 13.09.2023 sa navrhovateľ-otec domáhal nariadenia návratu maloletej A. B., I..XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) do krajiny jej obvyklého pobytu, do Českej republiky. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa spoznali v roku 2019, obidvaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, stabilne a dlhodobo žijú v Českej republike (navrhovateľ už od roku 2011, odporkyňa od roku 2019). Navrhovateľ a odporkyňa spolu viedli spoločnú rodinnú domácnosť od 05/2019 do 12/2020 v byte matky navrhovateľa v meste A. D.. Od 01/2021 do dňa odcestovania odporkyne s maloletou na návštevu
rodiny zo strany odporkyne, žijúcej na Slovensku (01.07.2023) v samostatnom byte o veľkosti 2+1 na vyššie uvedenej adrese, ktorý si rodičia maloletej prenajali a kde spokojne žili ako samostatná jednotka. Z partnerského spolužitia navrhovateľa a odporkyne sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá A.. Miesto obvyklého bydliska maloletej je v Českej republike, v meste A. D.. Maloletá sa narodila na Slovensku, keď mala 4 týždne s rodičmi odcestovala domov do Českej republiky, kde s oboma rodičmi žila a vyrastala až do dňa 01.07.2023, kedy odporkyňa odišla a s maloletou na Slovensko na 14 dní na návštevu svojej rodiny, v závere pobytu však odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že sa rozhodla na Slovensku zostať a domov do A. D. sa s maloletou už nevráti. Maloletá je v Českej republike riadne zdravotne poistená v rámci verejného zdravotného poistenia, od svojho narodenia až doteraz je kontinuálne zdravotne poistená vo A. L. P. E.. V mieste svojho obvyklého bydliska má maloletá svojho ošetrujúceho lekára, v jeho starostlivosti je kontinuálne od XX/XXXX doteraz, pričom u neho absolvovala všetky povinné detské očkovania, preventívne prehliadky a kam dochádzala aj v prípade bežnej detskej choroby, a to spravidla v sprievode otca. Odporkyňa je v mieste obvyklého pobytu zdravotne poistená, taktiež vo A. L. P. E.. V Českej republike je odporkyňa zaevidovaná aj v sociálnom systéme, kde požiadala o priznanie sociálnych dávok v súvislosti s rodičovstvom – poberala materskú, resp. od XX/XXXX rodičovský príspevok, o ktorý požiadala na dobu do 3 rokov maloletej. K pomerom účastníkov navrhovateľ ďalej uviedol, že maloletá má vo A. D. vytvorené stabilné bytové zázemie, kde s rodičmi žije v priestrannom byte v kľudnej lokalite mesta. Ide o miesto s nadštandardnou vybavenosťou pre rodiny s malými deťmi a tiež miesto blízko zamestnania otca. V blízkosti býva stará mama maloletej zo strany otca, s ktorou má maloletá A. veľmi blízky vzťah. Na uvedenej adrese bola maloletá prihlásená na trvalý pobyt, a takto je evidovaná doteraz. Obaja rodičia majú v mieste obvyklého bydliska zázemie, otec má dobré stabilné a profesijné uplatnenie. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti R. G. F. na pracovnej pozícii strojného zámočníka na plný úväzok so stabilným príjmom vo výške okolo 33.000,- Kč mesačne. Pred nástupom na materskú, resp. rodičovskú dovolenku odporkyňa nikde nepracovala, kedy preferovala sociálny status ženy v domácnosti. K spolužitiu s odporkyňou navrhovateľ uviedol, že partnerský vzťah rodičov maloletej bol v poriadku, do narodenia maloletej bolo spolužitie bezproblémové, po narodení maloletej dochádzalo občas k nezhodám v dôsledku zasahovania matky odporkyne do života mladej rodiny. Dňa 01.07.2023 odcestovala odporkyňa s maloletou A. na Slovensko za účelom návštevy rodiny odporkyne s tým, že za 14 dní sa vráti domov. Navrhovateľ nesúhlasil, aby odporkyňa odišla aj s maloletou A., lebo vedel a obával sa, že matka odporkyne bude zasahovať medzi mladých rodičov a v prítomnosti maloletej bude negatívne komentovať ich výchovu, rodičovské prístupy a podobne. Odporkyňa i napriek nesúhlasu navrhovateľa odcestovala aj s maloletou A. na 14 dní na Slovensko. V priebehu pobytu bol navrhovateľ s dcérou aj odporkyňou v kontakte prostredníctvom videohovoru, akonáhle sa však priblížil termín návratu, začala byť odporkyňa k navrhovateľovi rezervovaná a bolo ju čoraz ťažšie kontaktovať. Keď chcel navrhovateľ hovoriť s dcérkou, telefón často nezdvíhala alebo hovor po minúte ukončila s tým, že ju volá jej matka a už musí s maloletou ísť alebo že nemôže telefonovať, lebo majú iný program a že sú vonku a podobne. V samom závere pobytu odporkyňa navrhovateľovi povedala, že sa rozhodla na Slovensku zostať a s maloletou sa už domov do Českej republiky nevráti a že si navrhovateľ maloletú nemôže vziať na víkendy. Navrhovateľ s týmto postojom odporkyne nesúhlasil a žiadal odporkyňu, aby sa s maloletou vrátila domov, avšak ona trvala na svojom a zopakovala mu svoju predstavu. Navrhovateľ sa bezodkladne obrátil v mieste bydliska na miestny orgán starostlivosti o dieťa, ktorý mu poskytol kontakt na Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí so sídlom v C., ktorý je kompetentný informovať, ako postupovať v danej životnej situácii. Navrhovateľ obratom kontaktoval Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktorý prípad maloletej A. zaevidoval do tzv. únosovej agendy. Vec je vedená pod sp. zn. S./XX a navrhovateľ je s uvedeným úradom v kontakte. Ku dňu podaniu návrhu medzi účastníkmi nenastali žiadne zmeny. Odporkyňa na opakované prosby a výzvy navrhovateľa nereaguje a maloletá A. sa do miesta jej obvyklého pobytu v Českej republike nevrátila a ani sa nechystá vrátiť. Navrhovateľ sa snažil riešiť súčasnú alarmujúcu situáciu primárne mimosúdnou cestou, a to prostredníctvom ústredných orgánov Haagskej zmluvy pre SR a pre ČR, kedy prostredníctvom Úradu pre medzinárodnou právnu ochranu detí podal dňa 16.08.2023 Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže žiadosť o návrat maloletej A. do miesta jej obvyklého pobytu v ČR. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže kontaktovalo odporkyňu, ktorú vyzvali k súčinnosti, odporkyňa však svoj postoj nezmenila a písomne dňa 28.08.2023 oznámila, že sa s maloletou A. do Českej republiky nevráti, že bude bývať u rodičov na Slovensku a že v mieste terajšieho bydliska si našla už prácu. Ďalej uviedla, že o zmier nemá záujem. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vyčerpal všetky mimosúdne spôsoby riešenia danej situácie, a je preto nútený obrátiť sa s týmto návrhom na Mestský súd Bratislava II.
2. Otec podal dňa 16.08.2023 žiadosť o návrat na Centrálnu autoritu v ČR (UMOD), túto žiadosť prijal CIPC na konanie.
3. Matka v písomnom vyjadrení doručenom dňa 29.9.2023 žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že s návratom maloletého dieťaťa nesúhlasí z tých dôvodov, že otec sa o dieťa, počas ich prechodného pobytu na území Českej republiky vôbec nestaral, nakoľko ho maloleté dieťa znervózňovalo. Keď sa dozvedel, že odporkyňa je tehotná, tak tvrdil, že dieťa nie je od neho a chcel, aby tehotenstvo prerušila. Ona nesúhlasí s tvrdením otca, že o odcestovaní s maloletou na Slovensko nevedel, nakoľko ich sám odprevadil na vlak. Maloletá má štátne občianstvo Slovenskej republiky, kde sa aj narodila. Na území Slovenska má aj trvalý pobyt, a to u rodičov matky, na adrese: C. G. E. XXX/XX, XXX XX H. I. J.. Z uvedeného trvalého miesta pobytu odhlásená ani matka ani dieťa nikdy neboli. Je však pravdou, že prechodne sa zdržiavali na území Českej republiky, kde s otcom maloletej bývali v podnájme na adrese: C. E. XXX, XXX XX A. D., Česká republika. Na preukázanie tvrdení predložila súdu rodný list dieťaťa a potvrdenie Obce H. I. J. o trvalom pobyte matky a dieťaťa. Ďalej uviedla, že po skončení materskej dovolenky od XX.XX.XXXX nastúpila do pracovného pomeru u zamestnávateľa M. I. L.. Pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú, do 31.12.2023. Výchovu maloletého dieťaťa je schopná zabezpečiť pomocou svojich rodičov, ktorí sú obaja poberateľmi starobného dôchodku. Vzhľadom k tomu, že ako rodičia maloletej spolu nežijú, podáva na Okresnom súde v I. L. návrh na úpravu rodičovských práv k dieťaťu. Na vytýčenom pojednávaní dňa 16.10.2023 o 9.00 hod. sa nezúčastní a súhlasí s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa o návrate na adresu trvalého pobytu na Slovensko vedel, v tomto prípade sa nejedná o únos dieťaťa, ale jeho návrat na adresu trvalého pobytu. Z uvedených dôvodov žiadala návrh otca zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a prednesom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a zaobstaranými súdom, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu. 5. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva nasledovné:
- vo vyjadrení pre Centrum medzinárodnoprávnej ochrane detí a mládeže dňa 28.08.2023 matka uviedla, že maloletá sa narodila na území Slovenskej republiky, keď spolu s otcom bývali u rodičov matky; na základe požiadavky otca sa prechodne presťahovali do Českej republiky; na území ČR za bývanie vynaložili vysoké náklady, ktoré si ako mladá rodina z pracovnej odmeny otca a z materského príspevku nemohli dovoliť a preto matka otcovi navrhla, aby sa vrátili na Slovensko a bývali u jej rodičov; od 1.7.2023 sa zdržiava spolu s maloletou na adrese, kde sú hlásený všetci k trvalému pobytu; otcovi dieťaťa nebráni, aby sa s maloletou stýkal; po skončení materskej dovolenky nastúpila do pracovného pomeru u zamestnávateľa M. I. L.; počas spoločného bývania sa otec maloletej vôbec nevenoval, zo začiatku tvrdil, že nie je jej otcom; vzhľadom na vek maloletej a doterajší prístup otca je umiestnenie dieťaťa vhodnejšie u matky a je v záujme maloletej; matka nesúhlasí s návratom maloletej na územie Českej republiky ani riešením veci v zmierovacom konaní;
- z obsahu rodného listu maloletej: A. B., narodenej XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu I. L., vo zväzku XXX, ročník 2020, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletej je H. A., nar. XX.XX.XXXX v I. L., a otcom maloletého je O. B., nar. XX.X.XXXX v N. G..
- z informatívneho výpisu zo dňa 14.8.2023 zo zdravotnej poisťovne - A. L. P. E. ohľadom maloletej A. vyplýva trvanie poistenia od XX.X.XXXX až do 14.8.2023 nepretržite s tým, že ako živiteľ je vo výpise označený otec maloletej
- z potvrdenia detského ošetrujúceho lekára maloletej – D. T. P., T. XXX/XX, A. D., zo dňa 15.08.2023 vyplýva, že maloletá bola lekárkou registrovaná od XX.X.XXXX
- z evidenčného listu nájomcu jednotky č. XXX/X – R. B., S. P. XXXX A. D., za obdobie od 07/2019 a od 01/2020 vyplývajú spolužijúce osoby : R. B.- užívateľ, B. O. - syn , H. A. – priateľka syna, a z evidenčného listu nájomcu jednotky č. XXX/X – R. B., S. P. XXXX A. D., za obdobie od 12/2020 vyplývajú spolužijúce osoby : R. B.- užívateľ, B. O. - syn, H. A. – priateľka syna a A. B. - vnučka
- zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.01.2021 vrátane neskorších dodatkov k tejto zmluve vyplýva, že otec ako nájomca uzavrel nájomnú zmluvu na byt č.4 v bytovom dome na S. C. E. XXX, XXX XX A. D., a to pôvodne na obdobie od 1.1.2023 do 31.3.2023 s nájomným 10.000 Kč a následne dodatkami predĺženú na obdobie až do 31.12.2024 s možnosťou ďalšieho predĺženia a od 28.4.2023 s výškou nájomného 14.695,-Kč s tým, že matka a maloletá sú v zmluve uvedené ako „príslušník domácnosti“ s oprávnením byt užívať spolu s nájomcom;
- z potvrdenia o zamestnaní a pracovného hodnotenia navrhovateľa zamestnávateľom zo dňa 31.8.2023 vyplýva, že otec je v R. G. F. U. zamestnaný od 22.8.2018 ako kmeňový zamestnanec na dobu neurčitú v profesii „strojný zámočník“ a podľa slov jeho priameho nadriadeného sa jedná o pracovitého človeka, ktorý sa snaží vykonávať kvalitne pridelenú prácu; v kolektíve vychádza dobre s ostatnými zamestnancami.
- z aktuálneho mzdového výmer navrhovateľa zo dňa 1.3.2023 vyplýva základná tarifná mzda 204,00 Kč na hodinu, ku ktorej môže byť poskytovaná variabilná mzda, prípadne ďalšie mzdové zložky podľa kolektívnej zmluvy a mzdového predpisu zamestnávateľa
- zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2022 vyplýva ročná čistá mzda 313.677 Kč a za obdobie od 01/2023 do 05/2023 čistá mzda 84.870 Kč;
- z oznámenia Úradu práce Českej republiky – Krajskej pobočky A. P., Kontaktné pracovisko A. D. zo dňa 11.07.2023, č.j. XXXXXX/XX/XX, o zmene výšky dávky štátnej sociálnej podpory pre H. A. zo dňa 11.7.2023 vyplýva, že rodičovský príspevok (žiadosť o rodičovský príspevok na maloletú podaná XX.X.XXXX) sa zvyšuje z 8.108,-Kč na 8.112,-Kč od 1.7.2023
- z potvrdenia Fakultnej nemocnice N. A. P. zo dňa 14.5.2021 vyplýva hospitalizácia maloletej v období od 27.4.2021 do 14.5.2021, a to v doprovode otca
- v čestnom prehlásení zo dňa 13.10.2023 R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom S. P. XXX, XXX XX A. D. uviedla, že je babičkou maloletej A. a chcela by sa vyjadriť k situácii, kedy vnučku matka H. A. bez predchádzajúcej dohody odviezla k svojím rodičom na Slovensko...do istej doby býval jej syn spoločne s jej nevestou a dcérou v jej byte, kde mala možnosť vidieť, ako svedomite sa o vnučku staral...potom sa rozhodli z dôvodu súkromia odsťahovať do iného bytu, ktorý sa nachádza neďaleko, a preto mohla byť s vnučkou v dennom kontakte...syn U. sa o rodinu staral veľmi dobre, mali všetko, čo potrebovali...veľmi sa tešil z toho, že má zdravé a šikovné dieťa...má stabilné zamestnanie, a teda aj stabilný príjem, vďaka ktorému mohol svoju rodinu zabezpečiť ako sa sluší a patrí a nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa mali so svojou vnučkou A. odsťahovať do Slovenskej republiky vzhľadom k výborným podmienkam a zázemiu, ktoré jej syn U. poskytoval...fakt, že vnučka teraz žije v Slovenskej republike je jednostranným rozhodnutím jej nevesty H., ktorá konala proti vôli jej syna U..
6. Z potvrdenie obce H. I. J. vydaného dňa 27.9.2023 vyplýva trvalý pobyt matky a maloletej na území Slovenskej republiky v obci H. I. J., C. G. XXX/XX.
7. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu prešetril pomery maloletej, pričom vo svojej správe zo dňa 21.9.2023 uviedol, že dňa 20.09.2023 bol vykonaný osobný pohovor s matkou dieťaťa pani H. A., nar. XX.XX.XXXX. Pani A. v rámci pohovoru uviedla, že jej bytové, rodinné a sociálne pomery sú nezmenené od posledného šetrenia v rodine dňa 30.08.2023 a so svojim maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, býva u svojich rodičov pani V. A., nar. XX.XX.XXXX, a R. A., nar. XX.XX.XXXX. S uvedenými členmi domácnosti bývajú aj plnoletí bratia matky: F. A., nar. XX.XX.XXXX a W. A., nar. XX.XX.XXXX, a to v štvorizbovom rodinnom dome s kuchyňou a sociálnym zariadením. Zariadenie obytných priestorov je účelné a prispôsobené potrebám členov rodiny. Domácnosť bola vybavená všetkými potrebami, ktoré sú nevyhnutné k jej plynulému chodu. Maloleté dieťa má k dispozícii spoločnú izbu s matkou s tým, že jej vybavenie spĺňa požiadavky dieťaťa vo veku troch rokov. Maloleté dieťa má v domácnosti matky dostatok oblečenia, hygienických potrieb a rôzne druhy hračiek. Náklady súvisiace s chodom domácnosti a výchovou dieťaťa zabezpečujú starí rodičia dieťaťa. V domácnosti je riadne zavedená elektrická energia, voda a plyn, rodina hospodári spoločne. Matka v rámci pohovoru uviedla, že od posledného pohovoru dňa 05.09.2023 pred orgánom SPODaSK telefonicky kontaktovala otca maloletého dieťaťa a pokúsila sa s ním uzavrieť dohodu v súvislosti so starostlivosťou o maloletú A.. Otec však trval na tom, aby sa spolu s dieťaťom vrátila na územie Českej republiky, čo matka odmieta. Otec sa s maloletou telefonicky kontaktuje takým spôsobom, že matku vždy iba prezvoní, aby mal dôkaz, že jej opakovane volal a ona nereagovala. Matka otcovi pravidelne posiela fotky dieťaťa. O stretnutia s dieťaťom otec matku nepožiadal. Maloletá A. bola na úrade prítomná v doprovode matky, bola riadne zaopatrená, čistá a hrala sa v detskom kútiku. Jej pozornosť nebolo možné upriamiť na realizáciu pohovoru. Matka poskytuje maloletému dieťaťu všestrannú starostlivosť podľa svojich možností a schopností za pomoci členov svojej rodiny, ktorí sú jej plne nápomocní. Pani A. bez súhlasu otca maloleté dieťa prihlásila do pediatrickej ambulancie D. V. v I. L.. Matka pediatrovi neuviedla, že je na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca. Pediater mal dieťa vyšetriť a skonštatovať, že je zo zdravotného hľadiska v poriadku. Pani A. bola zo strany orgánu SPODaSK opakovane poučená o dôsledkoch jej konania, ako aj možnostiach otca v súvislosti s návratovým konaním. Na poučenia matka reagovala spôsobom, že jej právnik povedal, že ju nikto nemôže prinútiť vrátiť sa tam, kde nechce. Pani
A. si priniesla so sebou návrh otca o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní z Mestského súdu Bratislava II. Písomné listiny neobsahovali predvolanie na pojednávanie a matka nemala žiadnu vedomosť o tom, že bude súdne konanie a v akom termíne. Matka žiadala, aby bol do pojednávania pribraný tlmočník z maďarského jazyka, keďže neovláda slovenský jazyk. Na pojednávanie sa dostaví. Svoje stavisko a dôvody konania uvedie na pojednávaní. Matka zotrváva na svojom vyjadrení pred orgánom SPODaSK zo dňa 05.09.2023 a žiadala, aby to bolo uvedené aj v správe. Pani A. pri osobnom pohovore uvádzala, že sa s maloletou nachádza na území Slovenskej republiky od 01.07.2023. Svojho partnera a otca maloletej sa rozhodla opustiť pre vzájomné nezhody a z jej pohľadu sa otec v dostatočnej miere nevenoval dieťaťu a všetka starostlivosť bola na nej. Vzťah medzi otcom a dcérou opisovala ako dobrý, otec sa však v plnej miere dieťaťu nevenoval. V spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa žili na adrese : C. XXX, A. D., a to asi dva roky, pred uvedeným obdobím žili v spoločnej domácnosti s jeho matkou, ktorá žije rovnako v Českej republike. Otcovi dieťaťa oznámila, že ide na Slovensko ku svojím rodičom. Odmietol im však vydať ich osobné veci, ale pri odchode jej s dieťaťom nebránil, išiel ich aj odprevadiť k autu. Písomné potvrdenie so súhlasom otca k pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky nemá. Matka mu mala aj oznámiť, že v prípade, ak si v Slovenskej republike nájde prácu, do Českej republiky sa viac nevráti. Spolu so svojimi rodičmi mu mali ponúknuť možnosť, aby prišiel bývať k nim a budú sa spoločne starať o dieťa, rovnako ušetria aj na nájomnom. Na to mal otec reagovať spôsobom, že na Slovensku by zomreli hladom, lebo sú tu nízke platy a nechce sem ísť. Od uvedenej doby mu matka posiela aj fotky o dieťati, rovnako mu umožňuje aj telefonický kontakt. Nie je pravdou, že by otca akokoľvek obmedzovala v kontakte s dieťaťom. O stretnutia s dieťaťom neprejavil záujem, matka mu stretnutia s dieťaťom ponúkla, uviedol, že je PN a na Slovensko nepríde. Otec ju rovnako vyzval, že ak sa vrátia s dieťaťom do Českej republiky, je ochotný všetky svoje podania zobrať späť. Matka však s otcom dieťaťa nechce žiť naďalej v partnerskom vzťahu, ale keby prišiel do domu jej rodičov, bola by ochotná ich vzťah obnoviť. Orgán SPODaSK v dňoch 20.9.2023 a 21.09.2023 sa telefonicky opakovane pokúsil kontaktovať ambulanciu D. V. v I. L., ale pediater na telefonáty nereagoval. Na základe vykonaného šetrenia v domácnosti matky možno konštatovať, že matka má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa.
8. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v podaní zo dňa 27.09.2023, doručené tunajšiemu súdu elektronicky toho istého dňa uviedlo, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa neprebehla a ani neprebieha mediácia. Matka maloletého dieťaťa vo svojom podaní zo dňa 28.08.2023 adresovanému Centru oznámila, že nesúhlasí s riešením veci v zmierovacom konaní.
9. Okresný súd I. L. dňa 6.10.2023 tunajšiemu súdu oznámil, že matka maloletej dňa 28.9.2023 podala na Okresný súd I. L. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 11P/148/2023. 10. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 sa matka nezúčastnila a vzhľadom na obsah jej vyjadrenia k návrhu súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v jej neprítomnosti.
11. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 právna zástupkyňa otca uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava návrhu na navrátenie dieťaťa. Je nepochybné, že maloletá má svoje obvyklé bydlisko na území Českej republiky v meste A. D., kde žila nepretržite takmer od svojho narodenia až do 1.7.2023, kedy odporkyňa s maloletou odišla na návštevu svojej rodiny na Slovensko. Maloletá je na území Českej republiky zdravotne poistená, má tu svojho ošetrujúceho pediatra, matka bola na území Českej republiky súčasťou sociálneho systému a poberala dávky v súvislosti s rodičovstvom a starostlivosťou o maloleté dieťa. Je rovnako nepochybné, že obidvaja rodičia sa starali o maloletú A., keď otec zaisťoval rodinu po finančnej stránke a chodil do zamestnania a ihneď po návrate z práce preberal starostlivosť o maloletú, aby si odporkyňa odpočinula a spolupodieľal sa na všetkých bežných úkonoch súvisiacich so starostlivosťou o domácnosť (upratovanie, pranie, varenie, nákupy). Rodičia mali v mieste obvyklého bydliska riadne vyriešené bývanie, skoro tri roky s maloletou bývali v samostatnom byte v obci A. D.. Do domácnosti rodiny po dohode oboch rodičov pravidelne dochádzala aj babička maloletej zo strany otca p. R. B., ktorá mladej rodine vypomáhala so starostlivosťou o maloletú. Dňa 1.7.2023 odcestovala odporkyňa s maloletou A. na Slovensko za účelom návštevy rodiny. Navrhovateľ s touto cestou nesúhlasil, pretože sa obával, že rodičia odporkyne ju budú negatívne ovplyvňovať a popudzovať proti nemu, ako sa to v minulosti opakovane dialo. Medzigeneračné nezhody boli vlastne tým, čo vnášalo do spolužitia odporkyne a navrhovateľa občasný nesúlad a vďaka súčasným možnostiam techniky, ktorá umožňuje komunikáciu na diaľku, bolo zasahovanie rodičov odporkyne do
súkromia mladej rodiny a popudzovanie odporkyne voči navrhovateľovi časté a ani značná geografická vzdialenosť tomuto úplne nezabránila. Maloletá má obidvoch rodičov, obom rodičom svedčí podľa právneho poriadku Českej republiky rodičovská zodpovednosť a obidvaja rodičia svoju rodičovskú zodpovednosť tiež vykonávali. Skutočnosť, že maloletá sa aktuálne fakticky nachádza na území Slovenskej republiky je výsledkom jednostranného svojvoľného rozhodnutia matky, ktorá sa rozhodla presťahovať s maloletou ku svojím rodičom na Slovensko Odporkyňa je si jednoznačne vedomá, že tak činí proti vôli a s výslovným nesúhlasom navrhovateľa. Z postoja navrhovateľa je takisto zrejmé, že navrhovateľ sa s týmto protiprávnym stavom nezmieril a bez zbytočného odkladu začal na príslušnom súde konanie o návrat tak, aby mohlo prísť k bezodkladnému návratu maloletej do miesta jej obvyklého bydliska v Českej republike a bol tak obnovený pokojný stav, ktorý tu bol do doby protiprávneho konania odporkyne. Odporkyňa s navrhovateľom odmieta komunikovať, v kontakte s dieťaťom mu bráni.
12. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 otec uviedol, že chce, aby sa dcéra vrátila do Českej republiky. Staral sa o ňu, vedela dva jazyky, a to česky aj maďarsky. Boli dohodnutí, že na Slovensko pôjde matka s dcérou len na tri týždne a potom sa vráti, má o tom aj zvukový záznam. Teraz ani nemôže byť v kontakte s dcérou, aj včera musel 10- krát volať, kým sa mu podaril 5-minútový hovor s matkou a dcérou. Počítal s tým, že matka dnes príde, preto doniesol za tašku vecí, ktoré dcére kúpil, napr. zimnú bundu, lebo nevie či tá, čo má (teraz), jej je ešte dobrá. Keď aj volá matke, tak mu neberie telefón, vyhráža sa mu, že ho udá na polícii, že ju obťažuje. On je po operácii kolena, preto jeho možnosti pohybu sú obmedzené, chodí o barliach. Matka chcela, aby jej a aj dcére poslal veci, ktoré zostali u nich doma v Českej republike - dcéra tam má aj úplne novú posteľ. Matka mu povedala, že na Slovensko odchádzajú iba na tri týždne a potom dostal od nej telefonát, že tam ostáva. Mali spolu dobrý vzťah, až kým nezačala komunikovať so svokrovcami cez messenger, odkedy sa začala s ním hádať. Žili spolu s matkou maloletej v Čechách už 5 rokov, ona do narodenia dcéry nepracovala. Hádkam sa vyhýbal tým, že išiel s dcérou von na ihrisko, čo sa matke nepáčilo a vyhrážala sa mu kvôli tomu políciou. Nevie prečo, ale po rozhovoroch s rodičmi ho vždy začala provokovať a hádať sa s ním. On žije v Českej republike už 12 rokov. S matkou sa zoznámili v roku 2018 a vo vzťahu boli od roku 2019, odkedy žili aj v spoločnej domácnosti u jeho matky. V období pred narodením dieťaťa asi pol roka bývala matka u svojich rodičov. Keď mu (vtedy) oznámila, že je tehotná, bol to pre neho šok. Začal jej ale posielať peniaze a povedal jej, že dieťa by malo mať rodinu, a preto sa po narodení dcéry vrátila späť. Bolo to asi 2 týždne pred XX.X.XXXX, kedy sa dcéra zaregistrovala u pediatričky v Českej republike, pretože bol nájsť problém pediatričku. V deň, keď sa narodila dcéra, prišiel na Slovensko, ale bol tam už aj predtým kvôli uznaniu otcovstva na matrike. Po príchode do Českej republiky si hľadali nájom – čo je ťažké, ale podarilo sa im to, dovtedy bývali u jeho matky. Keď bývali v spoločnej domácnosti, fungovali ako normálny pár, aj matka tam chcela naďalej ostať, ale postupne - potom čo začala komunikovať so svojimi rodičmi -zmenila názor. On nesúhlasil s jej presťahovaním a odchodom do Slovenskej republiky, vlastne ani nevedel, že ona chce u svojich rodičov po 1.7.2023 ostať. On jej (zvyčajne) kupovával aj cestovné lístky, keď chodievala na návštevu k rodičom, ale tento raz jej ich kúpili jej rodičia a postavila ho pred hotovú vec. Trval na tom, že sa vráti, keď bude mať narodeniny ona aj dcéra, nachystal aj prekvapenie pre matku, kúpil jej snubný prsteň, ale nakoniec mu prekvapenie urobila ona tým, že ostala v Slovenskej republike. V čase spolužitia s matkou v spoločnej domácnosti sa venoval dcére vždy po práci, po rannej zmene alebo pred nástupom na odpoludňajšiu zmenu, na ktorú odchádzal okolo 12.00 hod. spolu s kolegom. On pracoval a finančne zabezpečoval rodinu a matka bola doma s dcérou. Keď prišiel po doobednej zmene domov, dcérka ho už vyzerala v okne a čakala na neho. Poskytoval jej všetku potrebnú starostlivosť. Ak matka hovorí, že bol nervózny, tak sa to týkalo len situácie, keď prišiel o cca 23.00 hod. domov zo zmeny a dcéra ešte nespala. Nie je pravda, že by sa o dcéru nestaral alebo sa o ňu nezaujímal. Keď mal poobednú zmenu, tak vždy ráno išli spolu do obchodu kúpiť čerstvé rožky. Nechápe vyjadrenia matky, že sa o dcéru nestaral. Od 1.7.2023 osobne s dcérou nebol, pretože je dlhodobo až doteraz práceneschopný, mal operáciu kolena po odtrhnutej šľache. Chcel si u lekára vybaviť celodennú vychádzku, keď mala dcéra narodeniny, ale odmietol mu ju dať. Nemá teda nárok na vychádzky s výnimkou tohto súdneho konania. Keď matku kontaktuje telefonicky, tak až na niekoľký raz mu zdvihne. Dcérka mu spočiatku - ako s ňou telefonoval - hovorila že už pôjde vlakom domov, ale potom keď sa mu ju opakovane nepodarilo kontaktovať, už o tom nehovorí; pýta sa jej iba ako sa má, čo robí. V poslednej dobe je už ich vzťah oslabený. Keď dcéra predtým hovorila, že chce ísť domov, tak svokrovcom sa to nepáčilo, preto aj začali obmedzovať jeho kontakt s ňou, čo spôsobilo, že teraz mu to už dcéra nehovorí. Je pravdou, že matka mu posiela fotografie dcéry, ale musí sa toho opakovane domáhať a bolo obdobie, keď mu ich neposielala vôbec. Nedalo sa jej ani dovolať a iba mu napísala, aby posielal peniaze, s čím nemá problém. V poslednej dobe s ním matka vôbec nechce
hovoriť. K tomu, že vo vyjadrení doručenom CIPS matka uviedla, že na bývanie v ČR vynakladali vysoké náklady, ktoré si nemohli dovoliť hradiť, otec uviedol, že má príjem cca 1.300 € mesačne netto a ešte aj viac, keď dostane odmenu koncom roka; takže náklady na bývanie je schopný hradiť. V prípade, že by súd rozhodol o návrate maloletej do ČR, chce zabezpečiť starostlivosť o maloletú. On už hovoril o tom v práci, prisľúbili mu doobedné, resp. flexibilné zmeny, počas ktorých by mohla byť dcérka vo firemnej škôlke, kde by ju bez problémov prijali. Vie variť, upratovať, takže o dcérku by sa postaral. Dcérku aj kúpaval, keď žili spolu. Vie sa o ňu starať, čo aj robil, keď žili spolu. K pediatrovi alebo do iných zdravotníckych zariadení s ňou chodil najviac on, posledných 5-krát nebol, lebo už nemal dovolenku, alebo mu ju nechceli dať, lebo nemali za neho náhradu. Bol takisto s dcérkou hospitalizovaný ako doprovod v nemocnici, o čom založil do spisu potvrdenie.
13. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2023 kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava, toho, čo je uvedené v správe, teda že matka si je vedomá toho, že nemá súhlas otca s presťahovaním dcérky. Napriek tomu (naďalej) robí kroky, na ktoré nemá súhlas otca, ako je zápis dcéry k pediatrovi a plánovala aj zápis do škôlky vo H. I. J.. Matka vytesňuje informácie o tom, že bez súhlasu otca nemôže rozhodovať o dcére, odmieta akékoľvek zmierlivé riešenie, odmietla aj mediáciu na ich úrade. Kolízny opatrovník súhlasí aj s tvrdením, že matka je pod vplyvom svojich rodičov, ktorí boli prítomní pri každom šetrení a jej matka ju odprevádzala aj na pohovor na úrade. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na výpoveď navrhovateľa ako aj písomné vyjadrenie matky možno konštatovať, že matka s mal. dieťaťom opustil územie Českej republiky bez súhlasu otca a naďalej sa tu bez jeho súhlasu zdržiava. Majú za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný, nakoľko územím obvyklého pobytu maloletej je Česká republika a navrhujú súdu, aby nariadil návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, teda do Českej republiky.
14. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (tzv. návratové konanie). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej ako „Dohovor“ alebo „Haagsky dohovor“). Česká republika a Slovenská republika sú týmto Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanoveniach § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP).
15. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
16. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
17. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
18. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
19. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.
20. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
21. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
22. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
23. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
24. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
25. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.
26. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
27. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.6.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
28. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) takéto premiestnenie alebo zadržiavanie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozhodnutím, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.
29. Podľa článku 27 bod 3 Nariadenia rady, ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne na základe článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate.
30. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
31. Podľa aktuálnej českej právnej normy - § 858 zákona č.89/2012 Sb. občanský zákonník, rodičovská zodpovednosť zahŕňa povinnosti a práva rodičov, ktoré spočívajú v starostlivosti o dieťa, zahŕňajúce najmä starostlivosť o jeho zdravie jeho telesný, citový, rozumový a mravný vývoj, v ochrane dieťaťa, v udržiavaní osobného styku s dieťaťom, v zaisťovaní jeho výchovy a vzdelávania, v určení miesta jeho bydliska, v jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku; vzniká narodením dieťaťa a zaniká akonáhle dieťa nadobudne plnú svojprávnosť. Trvanie a rozsah rodičovskej zodpovednosti môže zmeniť len súd. Podľa § 865 ods. 1 cit. zákona rodičovská zodpovednosť náleží rovnako obidvom rodičom. Má ju každý rodič, ibaže jej bol pozbavený. Podľa § 877 ods. 1,2 citovaného zákona ak sa rodičia nedohodnú v záležitosti, ktorá je pre dieťa významná najmä so zreteľom na jeho záujem, rozhodne súd na návrh rodiča; to platí aj vtedy, ak vylúčil jeden rodič druhého rodiča z rozhodovania o významnej záležitosti dieťaťa. Za významnú záležitosť sa považujú najmä nie bežné liečebné a obdobné zákroky, určenie miesta bydliska a voľba vzdelania alebo pracovného uplatnenia dieťaťa.
32. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru.
33. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP).
34. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletej neoprávnené, v súvislosti s čím bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletej; či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletej a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletej je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.
35. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletej ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletej bezprostredne pred jej premiestnením na územie Slovenskej republiky dňa 1.7.2023 bola Česká republika.
36. Z listinných dôkazov predložených otcom a jeho výpovede na pojednávaní dňa 16.10.2023 mal súd za preukázané, že maloletá A. bezprostredne pred jej premiestnením z Českej republiky na územie Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca už od augusta 2020 žila v Českej republike so svojimi rodičmi, a to až do 01.07.2023, kedy matka odišla s maloletou na Slovensko. Uvedené sa udialo bez súhlasu otca, ktorý opakovane matke vyjadroval svoj nesúhlas s presťahovaním maloletej. Rodičia viedli v Českej republike súkromný aj pracovný život. Spoločne žili viac ako tri roky v spoločnej domácnosti vo A. D., spočiatku u matky otca na adrese: S. P. XXXX A. D., a od 01.01.2021 v prenajatom byte na adrese: C. XXX, A. D., a to až pokým matka dňa 01.07.2023 odišla k rodine na Slovensko, kde spolu s maloletou ostala až dosiaľ. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX síce na území Slovenska, v I. L., avšak celý svoj doterajší život, minimálne od augusta 2020 na základe dohody rodičov žila na území Českej republiky. Maloletá bola zdravotne poistená od 13.7.2020 vo A. L. P. E. F. a registrovaná u českej pediatričky D. T. P., T. XXX/XX, A. D., od 31.8.2020, kde absolvovala povinné očkovania, preventívne prehliadky a kam dochádzala aj v prípade bežnej detskej choroby. V období od 27.4.2021 do 14.5.2021 bola maloletá hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici N. A. P., a to v doprovode otca. Otec maloletej
žije v Českej republike už 12 rokov, kde má stabilné zamestnanie a aj bývanie, ktoré je schopný hradiť zo svojho príjmu, o čom svedčí aj predĺženie nájomnej zmluvy dodatkami postupne až do 31.12.2024 s možnosťou ďalšieho predĺženia. Matka poberala v Českej republike rodičovský príspevok minimálne do jej odchodu na Slovensko dňa 1.7.2023, pričom rodičovský príspevok je v sociálnom systéme Českej republiky koncipovaný na princípe skutočného – faktického bydliska, nie registrácie.
37. Súd nevykonal výsluch maloletej A., a to vzhľadom na jej vek (narodená XX.X.XXXX), keď nepovažoval tento výsluch za účelný. Súd je toho názoru, že maloletá A. je vo veku, v ktorom nemá dostatočné zručnosti na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory, a najmä aby pochopila podstatu a význam návratového konania. Názor maloletej sa nepodarilo zistiť ani cestou kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojej správe uviedol, že nebolo možné upriamiť pozornosť maloletej na realizáciu pohovoru.
38. Argumentácia matky o prechodnom pobyte v Českej republiky neobstojí v konfrontácii s vykonaným dokazovaním. V Českej republike obaja rodičia, vrátane matky už pred narodením maloletej viedli spoločnú domácnosť. Maloletá mala v Českej republike na základe dohody rodičov vybudované zázemie v podobe bývania a zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že maloletá má v Slovenskej republike evidovaný trvalý pobyt na adrese C. G. XXX/XX, XXX XX H. I. J., nie je vzhľadom na výsostne evidenčný charakter takéhoto pobytu právne významnou pre posúdenie krajiny obvyklého pobytu maloletej. Rovnako bez súhlasu otca došlo aj k prihláseniu maloletej k pediatričke na Slovensku.
39. Opierajúc sa o vykonané dôkazy konajúci súd ustálil Českú republiku ako krajinu obvyklého pobytu maloletej bezprostredne pred jej premiestením matkou na územie Slovenskej republiky. V prospech uvedeného záveru svedčia aj už podrobne popísané skutkové zistenia, a to že maloletá od narodenia žila v Českej republike, rodičia viedli spoločnú domácnosť, otec tam pracoval, finančne zabezpečoval rodinu a matka vzhľadom na útly vek maloletej jej zabezpečovala celodennú starostlivosť, pričom poberala rodičovský príspevok na maloletú poskytovaný Úradom práce Českej republiky na základe žiadosti podanej dňa 23.9.2020. Maloletá je v Českej republike zdravotne poistená, zdravotnú starostlivosť má zabezpečenú v zdravotníckom zariadení, ktoré pravidelne podľa dôkazu predloženého otcom od 31.8.2020 až do jej premiestnenia na Slovensko navštevovala.
40. V nadväznosti na uvedené, súd s poukazom na článok 3 Dohovoru v prvom rade konštatuje, že maloletá A. mala bezprostredne pred jej premiestnením na územie Slovenskej republiky, ku ktorému došlo konaním matky dňa 1.7.2023 obvyklý pobyt na území Českej republiky, ktorý nadobudla na základe dohody rodičov, pričom jurisdikciu nad maloletou vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckych právach vykonáva český súd.
41. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k maloletej A.. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a to najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodného listu maloletej, aktuálnej právnej normy platnej v Českej republike (§ 858, § 865 ods. 1 a § 877 zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník) vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o dieťa ku ktorému nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletej zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletej. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otca nenamietala, spochybňovala len jeho výkon argumentáciou založenou na tvrdeniach, že otec sa maloletej nevenoval a starostlivosť o maloletú bola vykonávaná ňou. Táto argumentácia matky sa v konaní ukázala ako nedôvodná, bez opory vo vykonanom dokazovaní, na základe ktorého bolo zistené, že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti až do odchodu matky, otec spoločne s matkou, teda opatrovnícke právo aj skutočne vykonával, pričom tvrdenia matky k tejto otázke sa týkali skôr kvality starostlivosti. Táto okolnosť je však vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré
- ako už bolo vysvetlené vyššie - nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť výlučne otázku jurisdikcie nad maloletým dieťaťom, irelevantná.
42. Súdu tak napokon zostalo zodpovedať otázku, či premiestnenie maloletej bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka premiestnila maloletú dňa 1.7.2023 bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletej. Od 1.7.2023 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletej matkou na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny jej obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky nevyvrátila.
43. Na uvedenom závere nič nemení ani obrana matky, že podáva na Okresný súd I. L. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Niet preto pochybností, že matka súhlasom s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky nedisponuje, a to ani na základe súdneho rozhodnutia. Jej neoprávnené konanie zo dňa 1.7.2023 tak nebolo legalizované žiadnym spôsobom.
44. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletej podal návrh na nariadenie návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 13.9.2023, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade dodržaná.
45. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že v Českej republike má maloletá zabezpečené bývanie, otec je v Českej republike riadne zamestnaný. Súd sa preto v plnej miere stotožnil s jeho tvrdením otca, že má dostatočné prostriedky na zabezpečenie vyhovujúcich podmienok pre maloletú po návrate.
46. Pre úplnosť súd konštatuje, že nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že o bezpečnom návrate maloletej na územie Českej republiky, nakoľko nebolo žiadnym relevantným spôsobom zo strany matky spochybnené, že by krajina obvyklého pobytu maloletej nebola pripravená zabezpečiť aj prostredníctvom súdnych rozhodnutí, resp. opatrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí akúkoľvek ochranu, pre prípad, že by sa to ukázalo ako potrebné. V čase rozhodovania súdu o návrhu otca pritom nebola zistená žiadna hrozba vyžadujúca si zabezpečenie primeraných opatrení.
47. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu na územie Českej republiky. Sumarizujúc všetky závery považuje súd okamžitý návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu za súladný s jej najlepším záujmom, a preto rozhodol tak, že nariadil návrat maloletej A. do krajiny do Českej republiky v znení výroku tohto rozhodnutia.
48. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu otca pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní maloletej A.. Rozsah takéhoto konania je obmedzený len na otázky, či došlo k premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa, či premiestnenie alebo zadržanie bolo nezákonné a či existuje nejaká prekážka brániaca návratu dieťaťa. Všetky ostatné podstatné otázky, ktoré sa týkajú statusu dieťaťa a práva a zodpovednosti rodičov, majú byť upravené súdmi v krajine obvyklého pobytu dieťaťa.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
- 14 - 11P/103/2023
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý rozhodnutie vydal.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.