Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-158-2011.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/158/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky C. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., toho času bytom v G. S. W. Q., ul. M. X, XXX XX Q., proti odporcovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., Y.. Z. XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E., X. S.. Č.. X, XXX XX E., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., takto
rozhodol:
u r č u j e, že odporca X. A., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej V. F., nar. XX.XX.XXXX z matky C. F., nar. XX.XX.XXXX,
z v e r u j e maloletú V. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. sumou 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od 28.10.2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 28.10.2011 do 30.06.2012 pre maloletú V. F. vo výške 211,36,- Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. V. tak, že zverí mal. V. F. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na jej výživu mesačne sumou 80,- Eur odo dňa podania návrhu, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti s odporcom žila dva roky, žiaden iný intímny vzťah neudržiavala a v 6. mesiaci tehotenstva od odporcu ušla pre fyzické útoky z jeho strany.
Otec vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.03.2012 k návrhu matky uviedol, že priznáva otcovstvo k mal. V. F. nar. XX.XX.XXXX a súhlasí s jej zverením do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na skutočnosť, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, zároveň navrhol, aby súd určil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima.
Kolízny opatrovník odporučil, aby súd určil otcovstvo, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a určil minimálne výživné s poukazom na to, že otec je vo výkone trestu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, písomným vyjadrením otca zo dňa 29.03.2012, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov matkou, prehľadom pracovnej odmeny otca, ostatnými listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Mal. V.R. F. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky C. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom otcovstvo k maloletej nebolo určené. Matka žila s odporcom v spoločnej domácnosti asi jeden rok, počas ktorého otehotnela. V šiestom mesiaci tehotenstva od odporcu odišla, pretože ju týral. Odporca mal. V. nikdy fyzicky nevidel, ale matka mu prostredníctvom jeho matky zasielala jej fotografie. Matka je toho času opäť tehotná a na materskej dovolenke s mal. X., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorého jej jeho otec prispieva sumou 26,- Eur mesačne. S deťmi býva v zariadení núdzového bývania s mesačným nájomným vo výške 80,- Eur, poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10,- Eur mesačne (v období od 03/2011 do 09/2011) a rodinné prídavky vo výške 44,02,- Eur mesačne (v období od 03/2011 do 09/2011). Iný príjem toho času matka nemá. Mesačné výdavky na mal. V. sú okolo 100,- Eur na oblečenie, obuv, stravu, hygienické a výživové potreby.
Odporca je od 21.04.2009 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E., s termínom prepustenia stanoveným na XX.XX.XXXX. V Ústave na výkon trestu odňatia slobode je odporca pracovne zaradený a výška jeho čistej pracovnej odmeny za rok 2009 bola 47,84,- Eur, v roku 2010 - 88,09,- Eur a v roku 2011 - 279,86,- Eur. Za rok 2012 bola priemerná výška jeho čistej pracovnej odmeny za obdobie od 01/2012 do 03/2012 16,90,- Eur mesačne. Na výživu mal. V. odporca neprispieva, ale otcovstvo k nej uznáva a je ochotný prispievať na jej výživu vo výške 30% zo sumy životného minima s ohľadom na jeho pracovné možnosti. O mal. V. prejavil odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.03.2012 záujem a žiadal, aby mu matka pravidelne posielala aktuálne fotografie a informácie o maloletej.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p“), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa § 88 písm. c). Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákona o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podia § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Určenie otcovstva sa opiera o tri zákonné domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Pokiaľ otcovstvo dieťaťa nie je určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, je možné určiť otcovstvo dieťaťa súhlasným vyhlásením matky a otca pred príslušným orgánom. V tomto prípade ide o tzv. uznanie otcovstva, pričom prejavy vôle rodičov musia byť určité, obsahovo zhodné a musia byť urobené pred príslušným orgánom - matričným úradom alebo súdom.
Vzhľadom na skutočnosť, že otcovstvo k mal. V. F. nebolo určené v zmysle 1. domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky a navrhovateľka aj odporca súhlasne pred súdom vyhlásili, že otcom mal. V. je odporca X. A., nar. XX.XX.XXXX, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a za otca mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX určil odporcu.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky je v plnom rozsahu dôvodný. Práva a povinnosti k mal. V. F. nie sú upravené a jej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Výchovu a výživu maloletej zabezpečuje v plnom rozsahu jej matka, pričom otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a mal. V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok.
Pri určovaní výšky výživného prihliadol súd tak na majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v E. s predpokladaný termínom prepustenia XX.XX.XXXX, kde je pracovne zaradený s priemerným mesačným príjmom vo výške 15,79,- Eur za obdobie od 10/2009 do 03/2012. Iný príjem otec nemá.
Matka je toho času opäť tehotná a na materskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi, o ktoré sa osobne a celodenne stará. Býva v zariadení núdzového bývania a jej jediným príjmom sú prídavky na dve deti, rodičovský príspevok a výživné na mal. X. vo výške 26,- Eur mesačne. Otec na výživu mal. V. doteraz nijako neprispieval a matka uhrádza náklady na domácnosť a na osobné a zdravotné potreby pre seba a svoje deti sama, prípadne s finančnou pomocou svojich príbuzných.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, neexistuje výnimka z povinnosti súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere. Pokiaľ rodič nebude túto sudom určenú povinnosť plniť, hoci aj bez svojho zavinenia, budú nároky dieťaťa chránené cestou fondu náhradného výživného, čím však nie je dotknutá trestnoprávna zodpovednosť tohto rodiča. Súd preto s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. V. v minimálnej výške a to sumou 30% zo životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (toho času 26,65,- Eur ) mesačne. Súd má za to, že je to suma primeraná majetkovým a príjmovým pomerom povinného otca a oprávneným potrebám maloletej, v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o povolení splátok sa zakladá na ustanovení § 160 ods.1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Podľa tohto ustanovenia O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť dlh na výživnom za obdobie od 28.10.2011 do 30.06.2012 pre mal. V. vo výške 211,36,- Eur ( t.j. výživné za 4 dni po 0,84,- Eur a za 8 mesiacov po 26,- Eur mesačne) v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, a to s prihliadnutím na sociálnu situáciu otca. Súd zároveň poznamenáva, že keď otec detí riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka na výživnom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.