Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/210/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkýň: v 1/rade Ľ. L., M.. X.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, v 2/rade L. B., M.. X.XX.XXXX, bytom Q., K. Č.. XXXX/XX, v 3/rade J. B., M.. XX.X.XXXX, bytom Q., B.M. Č.. XXX/XX, zastúpené JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Družstevná č. 5 proti žalovaným: v 1/rade N. D., M.. XX.X.XXXX, v 2/rade L. D., M.. XX.XX.XXXX, v 3/rade J. D., M..XX.X.XXXX, všetci bytom F. R. Č.. XX, zastúpení JUDr. Ľubomírom Vargom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Ľ. Štúra č. 1738, o vypratanie nehnuteľnosti a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ až 3/rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. území F. R., zapísané na LV č. XXX :

- rodinný dom súp. č. XX , postavený na pozemkoch parc. č. XX/X J. Č.. XX/X,

- parc. č. XX/X, záhrady vo výmere 779 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 427 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 145 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcely reg. „C“

a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v 1/ a 2/rade sú p o v i n n í na vlastné náklady postaviť plot z kovového pletiva vysokého najmenej 160 cm na hranici pozemku parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 427 m2 a pozemku žalovaných v 1/ a 2/rade parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 433 m2, vedených v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Nitre, Správa katastra A., na LV č. XXX a XXX v kat. území F. R., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní v 1/ a 2/rade sú p o v i n n í na vlastné náklady zrušiť pripojenie ich rodinného domu súp. č. XX na žumpu žalobkýň, nachádzajúcu sa na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. 233 a to v lehote do 3-och mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali uloženia žalovaným povinnosti vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F. R. a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parceliach registra C, parcela č. XX/X a parc. č XX/X zapísaných na LV č. XXX a ďalej pozemok parc. č. XX/ X záhrady o výmere 779 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2. Ďalej sa domáhali zdržania sa žalovaných prechodu cez pozemok žalobkýň, uloženia žalovaným v 1/ a 2/rade povinnosť na vlastné náklady oplotiť pozemky a zrušiť pripojenie na žumpu žalobcov, ktoré hraničia s pozemkami žalovaných. Žalobný návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/4-na, ktorú nehnuteľnosť nadobudli na základe darovacej zmluvy uzavretej s rodičmi. Rodinný dom, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy susedí s rodinným domom, ktorý je vo vlastníctve žalovaných na adrese F. R. Č.. XX. V predmetom dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcov, protiprávne bývajú žalovaní v 1/ a 2/rade s dospelými deťmi a to napriek tomu, že vlastnia susedný 4-izbový rodinný dom . Protiprávne majú žalovaní urobený odpad zo svojho rodinného domu do žumpy žalobkýň. Žalovaný v 1/rade od štátu pred niekoľkými rokmi dostal nenávratnú pôžičku na postavenie domu. Podmienkou bolo, aby sa do postaveného domu nasťahoval do 3-och rokov od kolaudácie. Doteraz tak neurobil a stále býva aj so svojou rodinnou v dome žalobkýň. Svojou prítomnosťou na uvedených nehnuteľnostiach žalovaní zasahujú do ich práv tým, že žalovaný v 1/rade strhol plot, ktorý ohraničoval jeho pozemky a pozemky žalobkýň, voľne prechádzajú zo susedných nehnuteľností, ktoré im patria na nehnuteľnosť žalobkýň, ktoré im nepatria a to napriek ústnemu upozorneniu.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že so žalobným návrhom nesúhlasia a tento žiadajú zamietnuť. K vlastníctvu žalobkýň k predmetným nehnuteľnostiam uviedli, že sa dostali k nim na základe darovacej zmluvy od darcov a to rodičov žalobkýň a súčasne rodičov žalovaného v 1/rade, ktorá darovacia zmluva nevyjadrovala skutočnú vôľu darcov a preto z morálneho hľadiska nemajú žiaden nárok požadovať ich vypratanie. Uvedené dokumentuje aj skutočnosť, že darca N. D. ešte v roku 2010 na tunajšom súde sa domáhal vrátenia daru, avšak nejakým spôsobom bol navedený k tomu, aby návrh vzal späť. Popreli, žeby užívali rodinný dom č. 41, nakoľko užívajú iba jeho prístavbu a to na parcele č. XX/X, ktorú zrealizoval žalovaný v 1/rade ešte v roku 1989 - 1999 na vlastné náklady, so súhlasom vtedajších vlastníkov predmetných nehnuteľností, teda rodičov. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že ďalšia spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele 1/4-ina J. D. dňa 20.12.2011 udelila im písomný súhlas na užívanie predmetnej prístavby a to až do 22.7.2012. Minimálne na základe uvedeného súhlasu sú aj naďalej oprávnení užívať predmetnú prístavbu rodinného domu. K tvrdeniam, že žalovaný v 1/rade svojvoľne zničil oplotenie oddeľujúce predmetné pozemky v ich podielovom spoluvlastníctve od svojich pozemkov parc. č. XX/X, Č.. XX/X uviedli, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Odstránenie oplotenia, i keď to zrealizoval žalovaný v 1/rade, nebolo svojvoľné, ale bolo vykonané na výslovnú žiadosť pána N. D. staršieho, nakoľko to bolo v dezolátnom stave a neplnilo si ani funkciu oplotenia. Ďalej popreli tvrdenie, že žalovaní majú neoprávnene na žumpu pripojený vlastný rodinný dom č. XX, keďže stavbu žumpy realizoval žalovaný v 1/rade vo svojom mene na svoje náklady a na dokončenú žumpu bol s jeho súhlasom okrem jeho rodinného domu č. XX, vtedajším vlastníkom pánom N. D. st. pripojený aj dom č. XX.

Žalobkyňa v 1/rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu voči žalovaným, keď žalovaný v 1/rade je ich bratom, podali z dôvodu, že žalovaný v 1/rade so svojou rodinou a to označenými žalovanými v ďalšom rade, býva v prístavbe rodinného domu č. XX, avšak je vlastníkom novostavby skolaudovaného rodinného domu č. XX, ale túto novostavbu vôbec neobýva a obýva iba prístavbu predmetného rodinného domu č. XX, ku ktorému nadobudli vlastníctvo na základe darovacej zmluvy uzavretej s rodičmi dňa 22.1.2008. Predmetný dom chátra, chceli ho odpredať, ale nie je to možné, pokiaľ žalovaní užívajú nehnuteľnosť. Prístavbu rodinného domu č. XX realizovali rodičia. Za tým účelom bola ich otcovi poskytnutá aj pôžička zo štátneho príspevku, ktorý bol vo výške 54.000,-Kčs. K zdržaniu prechodu žalovaných cez ich pozemky vo vlastníctve žalobkýň uviedla, že na susednom pozemku má žalovaný postavený nový rodinný dom a cez ich pozemok a to parc. č. XX/X prechádza k domu č. XX k prístavbe, v ktorej žije. Ďalej sa domáhajú zrealizovania oplotenia medzi pozemkami, ktoré sa tam predtým nachádzalo a žalovaný ho strhol, aby tam mohol chodiť do domu a na svoj pozemok. Na parc. č. XX/X blízko hranice pozemkov je žumpa, na ktorú sa žalovaný napojil.

Žalobkyňa v 2/rade vo svojej výpovedi uviedla, že v minulosti žalovaný so svojou rodinou býval v predmetom rodinnom dome v jednej izbe a rodičia navrhli, aby sa vykonala prístavba k rodinnému domu, kde by žalovaný mohol bývať s rodinou s tým, že neskôr by tam mohol bývať ten, komu by zostal rodinný dom. Keď sa začala stavať prístavba, začal si stavať žalovaný svoj rodinný dom. Boli v tom, že po dokončení rodinného domu sa žalovaný v 1/rade odsťahuje, ale on bol proti tomu. Matka mu povedala, aby ich ako súrodencov vyplatil, ale tiež to odmietol. Prístavbu realizoval otec, ktorý sa podstatnou mierou podieľal na samotnej stavbe prístavby. Podľa nej žalovaný nechcel odísť z rodičovského domu, pretože tam býval celý čas, nemusel platiť za bývanie, ktoré hradili rodičia. V roku 2008 zomrela matka a otec 2.12.2011. Ešte keď otec žil chceli, aby sa žalovaný presťahoval do svojho rodinného domu, ale to odmietol.

Žalobkyňa v 3/rade vo svojej výpovedi uviedla, že prístavbu realizoval ich otec, ktorý tam robil všetky murárske práce, ako aj manžel žalobkyne v 1/rade.

Žalovaný v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že bývali v jednej izbe v rodinnom dome rodičov spolu s rodičmi, ale neskôr situácia bola neúnosná, pretože tam chodievali aj deti žalobkýň. Keď to povedal otcovi, tento mu nato povedal, aby si pristavil. Začal na jar roku 1989 a v zime už tam bývali. Pomáhala im celá dedina. Vtedy mu otec povedal, že to bude jeho. Potvrdil, že otcovi bola poskytnutá pôžička 50.000,-Kčs. Tieto peniaze otcovi nechal a podľa neho ich porozdával žalobkyniam. Prístavbu začal realizovať ešte pred stavebným povolením, keďže ako už uviedol, bola situácia neúnosná. Žalobkyne boli v tom, že prístavba je jeho a žeby sa on postaral o rodičov. Keď videl, že to bude málo, tak sa rozhodol postaviť nový rodinný dom, po ukončení prístavby. Mama mu povedala, že potom v prístavbe môže bývať jeho dcéra. Do nového rodinného domu sa nepresťahovali, pretože sa starali o otca, ktorý potreboval sústavnú starostlivosť. K novému rodinnému domu uviedol, že tento je skolaudovaný, ale ešte tam chce dať drevené schody. Jeho predstava je taká, že najlepšie by bolo, keby predmetné nehnuteľnosti predali a rovným dielom sa rozdelili. K zdržaniu sa prechodu cez pozemok uviedol, že nevie kadiaľ by chodil, tadiaľ prechádza do svojho rodinného domu. K oploteniu uviedol, že múrik tam je postavený, chýba už len drôt. Žumpu robil on, je napojený na ňu aj z nového domu. Žumpa bola postavená v čase, keď sa realizovala prístavba. Vtedy robil žumpu aj kanalizáciu. Robil to pre rodičov, aby sa mali dobre. Ďalej uviedol, že oplotenie je spravené, len tam chýba drôt. Chce tam dať nové pletivo. Stavbu žumpy mu povolil otec na pozemku, aby využíval žumpu aj pre svoj nový dom. Zrealizovanie oplotenia je schopný vykonať do jedného mesiaca.

Žalovaná v 2/rade vo svojej výpovedi uviedla, že otec jej manžela, teda žalovaného v 1/rade im povedal, aby si pristavili k rodinnému domu a bude to vysporiadané tak, že prístavba bude vlastnícky patriť im. Vtedy to nebolo možné urobiť, pretože bol poskytnutý štátny príspevok rodičom žalovaného v 1/rade. K vydaniu stavebného povolenia uviedla, že muselo byť vydané na rodičov, ktorí dostali príspevok. Podľa nej žumpa patrí im, i keď je na postavená na pozemku žalobkýň. Na ich pozemku nemohla byť postavená, pretože sa tam nachádza studňa.

Svedkyňa J. D., sestra žalobkýň a žalovaného v 1/rade vo svojej výpovedi uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/4-ine titulom darovacej zmluvy. Predmetom darovacej zmluvy bol aj rodinný dom č. XX. Z rodinných dôvodov roku 2008 sa rozhodla ísť bývať k otcovi, avšak žalobkyňa v 3/rade prišla s tým, že má odtiaľ vypadnúť. Ďalej uviedla, že dom súp. č. XX stavali rodičia. Keď žalovaný v 1/rade sa oženil, nemal kde ísť bývať, išiel bývať k rodičom. Neskôr začali stavať prístavbu. Nezaujímala sa o to, kto ju realizoval, ale určite ju organizoval žalovaný v 1/rade a tiež aj otec. Prístavba sa stavala s tým, že v nej budú bývať rodičia a brat zostane bývať v pôvodnom rodinnom dome. Nakoniec to bolo opačne. Potvrdila, že dala žalovaným písomný súhlas na užívanie predmetného domu. Súviselo to s tým, že nemali ešte dokončený svoj dom.

Z výpisu LV č. XXX Správy katastra A., pre katastrálne územie F. R. súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území F. R. a to parc. č. XX/X záhrady o výmere 779 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2, parc. č. 57/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a rodinný dom súp. č. 41, parcelné

číslo XX/X a XX/X sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v 1/ až 3/rade, každej v 1/4-ine a ďalej J. P. tiež v 1/4-ine.

Z listu J. D. zo dňa 20.12.2011 vyplýva, že dala súhlas ako spoluvlastníčka uvedených nehnuteľností, svojmu bratovi N. D. s rodinou, užívanie prístavby k rodinnému domu č. 41 do 22.7.2012.

Zo zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu súd zistil, že N. D., nar. 5.3.1922, bytom F. R. Č.. XX bol poskytnutý príspevok na prístavbu rodinného domu vo výške 54.000,- Kčs.

Zo stavebné povolenia vydaného dňa 10.4.1990 pod č. Výst.1574/69/90 súd zistil, že N. D., bytom F. R. Č.. XX bolo vydané stavebné povolenie na stavbu prístavby rodinného domu, z ktorého okrem iného vyplýva, že prípojky sa pripoja na jestvujúce siete a prijíma sa ohlásenie nepriepustnej žumpy.

Z určenia lehoty na odstránenie závad a prerušenie kolaudačného konania zo dňa 17.5.1999 vydaného Okresným úradom A., odbor životného prostredia vyplýva, že bol podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, prístavba rodinného domu na parc. č. XX/X v kat. území F. R., pričom pri kolaudačnom konaní boli zistené závady, ktoré bránia užívaniu tejto nehnuteľnosti a preto bolo potrebné doložiť projekt skutočného vyhotovenia a osvedčenie o žumpe. Za tým účelom bolo kolaudačné konanie prerušené.

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Topoľčany, odbor životného prostredia, dňa 21.6.1999 č. ŽP Výst. 99/00731-S vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby: prístavba rodinného domu na parc. č. 57/4 (pôvodne parc. č. 57/2) v kat. území F. R. a to stavebníkovi N. D., na ktorú vydal ONV Topoľčany stavebné povolenie pod č. Výst. 1574/89/90 zo dňa 10.4.1990. Z pripojeného LV č. XXX vyplýva, že pôvodne nehnuteľnosti boli zapísané ako parc. č. XX/X záhrada o výmere 779 m2 a parc. č. XX/X zastavané plochy o výmere 649 m2 s tým, že rodinný dom č. XX bol vedený na parc. č. XX/X.

Zo stavebného povolenia vydaného 11.9.1989 pod č. Výst. 1572/89 vyplýva, že stavebník N. D. a manželka L., bytom F. R. Č.. XX, teda žalovaní v 1/ a 2/rade, požiadali 10.8.1989 o vydanie stavebného povolania na stavbu novo stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XX/X v kat. území F. R..

Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Okresným úradom Topoľčany, odbor životného prostredia zo dňa 28.12.2001 č. ŽP/výst. 2001/02027-Mk vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby N. D. a manželke L., bytom F. R. č. XX a to novostavba rodinného domu na parc. č. 58/5 v kat. území F. R..

Listom zo dňa 11.5.2012 žalobkyne upravili petit žaloby tak, že žalovaní v 1/ až 3/rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti:

- rodinný dom súp. č. XX , postavený na pozemkoch parc. č. XX/X J. Č.. XX/X,

- parc. č. XX/X, záhrady vo výmere 779 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 427 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 145 m2,

- parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcely reg. „C“

Predmetné nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX v kat. území F. R..

Žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní na vlastné náklady postaviť plot z kovového pletiva vysokého najmenej 160 cm na hranici pozemku parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 427 m2 a pozemku žalovaných v 1/ a 2/rade parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 433 m2, vedených v

katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Nitre, Správa katastra A., na LV č. XXX J. XXX v kat. území F. R., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalej voči žalovanej pôvodne označenej v 3/rade L. D. zobrali návrh späť, voči ktorej bolo následne konanie uznesením zo dňa 11.5.2012 č. k. -117 zastavené. Ďalej týmto uznesením bolo zastavené konanie čo do uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa prechodu cez pozemky žalobkýň, bez ich súhlasu, ku ktorému späťvzatiu došlo na pojednávaní dňa 11.5.2012.

Vo veci súd vykonal obhliadku na mieste samom, pri ktorej zistil, že žalovaní naďalej žijú v prístavbe predmetného rodinného domu. Ďalej bolo zistené, že medzi nehnuteľnosťami a to parc. č. XX/X vlastnícky patriacim žalobkyniam a parc. č. XX/X vlastnícky patriacej žalovaným, je zriadený betónový múrik, na ktorom sú železné stĺpiky a chýba oplotenie. Na parc. č. XX/X je zriadená žumpa, ktorá sa nachádza za pôvodným plotom, ktorý oddeľuje parc. č. XX/X a parc. č. XX/X. Pri dome žalovaných na parc. č. 58/5 je umiestnená šachta a jej koleno je napojené na rodinný dom žalovaných a od nej vedie pripojenie na žumpu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom pripojených dokladov, výsluchom svedkyne J. D., vykonaním obhliadky na mieste samom a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyne v 1/ až 3/rade sú podielovými spoluvlastníčkami vyššie uvedených nehnuteľností a to rodinného domu s prístavbou č. XX na parc. č. XX/X, XX/X a ďalej parc. č. XX/X, XX/X tak ako je to bližšie uvedené na LV č. XXX. Podielovou spoluvlastníčkou je aj J. P., rod. D. a to v podiele 1/4-ina. Nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami vlastnícky patriace žalovaným a to parc. č. XX/X J. XX/X. V predmetnom rodinnom dome začal žiť žalovaný so svojou rodinou spolu ešte vtedy žijúci rodičmi. Na základe vydaného stavebného povolenia otcovi žalobkýň a žalovaného v 1/rade N. D. bolo dané stavebné povolenie na zrealizovanie prístavby na parc. č. XX/X, neskôr parc. č. XX/X a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané k tejto prístavbe dňa 21.6. 1999. Rovnako bolo vydané stavebné povolenie i žalovaným v 1/ a 2/rade, ako to vyplýva z vyššie uvedeného a kolaudačné rozhodnutie dňa 28.12.2001 k rodinnému domu vo F. R. č. XX na parc. č. XX/X. Naďalej žalovaní v 1/ a 2/rade ako i žalovaná v 3/rade, ktorá je ich dcérou, ostali žiť v uvedenej prístavbe rodinného domu súp. č. XX. Oba rodinné domy, teda i dom č. 41 vlastnícky patriaci žalobkyniam, ale i rodinný dom žalovaných je napojený na žumpu, ktorá je postavená a zhotovená na parcele vlastnícky patriacej žalobkyniam a to parc. č. XX/X. Nehnuteľnosti účastníkov a to parc. č. XX/X podielovom spoluvlastníctve žalobkýň a parcela žalovaných č. XX/X sú oddelené betónovým múrikom so stĺpikmi, bez pletiva, cez ktorú časť pozemkov prechádzajú žalovaní z prístavby do rodinného domu č. XX.

Podľa § 126 ods. 1OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Citované zákonné ustanovenie poskytuje ochranu vlastníckeho práva vlastníkom nehnuteľností voči tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Najmä umožňuje vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Z ustanovenia vyplývajú dve základné druhy vlastníckych žalôb a to žaloba na vydanie vecí a žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie vecí je, že vec neoprávnene sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. U nehnuteľností sa môže vlastník domáhať ich vypratania.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobkýň na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti je dôvodný, pretože žalovaní v 1/ až 3/rade neoprávnene užívajú predmetný rodinný dom č. XX, najmä jeho prístavbu, bez akéhokoľvek právneho titulu. K tomu treba dodať, že k užívaniu tejto nehnuteľností ich neoprávňuje ani daný písomný súhlas a to jednou z podielových spoluvlastníčok, ktorá je spoluvlastníčkou v 1/4-ine. Z ustanovenia vyplýva, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z uvedeného teda vyplýva, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkostí podielu, ide o tzv. majoritný princíp, ktorý je v danej veci daný na strane žalobkýň v 1/ až 3/rade, ktoré sú podielovými

spoluvlastníčkami, každá v 1/4-ine. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov v zmysle ustanovenia veta prvá . Odkázanosť žalovaných bývať v prístavbe predmetného rodinného domu nebola preukázaná pre nemožnosť bývať v rodinnom dome súp. č. XX nakoľko i žalovaný v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že jeho predstava riešenia sporu s predmetným rodinným domom súp. č. XX je taká, že najlepšie by bolo, keby predmetné nehnuteľnosti sa odpredali a rovnakým dielom sa rozdelili.

Ďalej za dôvodný súd považoval žalobný návrh v časti uloženia povinnosti žalovaným v 1/ a 2/rade zriadiť oplotenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorého nároku sa domáhali na základe úpravy petitu žalobkyne zo dňa 11.5.2012. Za primeranú lehotu súd považoval dobu jedného mesiaca, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 1/rade, že do jedného mesiaca je schopný zrealizovať oplotenie. Vzhľadom na už zriadený betónový múrik a stĺpiky.

Za dôvodný považoval žalobný návrh i v časti odpojenia žalovaných od predmetnej žumpy, pretože táto bola a je postavená na pozemku patriaceho vlastnícky žalobkyniam a tak patrí k rodinnému domu č. XX. Na ich strane je danosť záujmu, aby bola odpojená nehnuteľnosť alebo rodinný dom žalovaných, vzhľadom na riadne využívanie rodinného domu, prípadne riadne disponovanie s týmto domom, keď ako uviedli, dom chátra, majú záujem ho odpredať. Oprávnenie užívať uvedenú žumpu žalovaní nepreukázali hodnoverným spôsobom, keď síce predložili v konaní protokol o skúške vodotesnosti betónovej žumpy na pozemku parc. č. XX/X, vlastnícky patriacej žalovaným, ale jednoznačne z dokazovania vyplýva, čo nepopreli ani samotní žalovaní, že na tejto parcele sa uvedená žumpa nenachádza a ide o žumpu na pozemku žalobkýň. Žalovaný v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že žumpa bola postavená v čase, keď sa realizovala prístavba, vtedy robil žumpu aj kanalizáciu, robil to pre rodičov, aby sa mali dobre. Z dokazovania je nepochybné, že predmetná žumpa bola zriaďovaná, aby slúžila rodinnému domu č. XX, preto je žalobný návrh žalobkýň v tejto časti opodstatnený. Lehotu odstrániť pripojenie na žumpu súd určil v dĺžke trvania 3-och mesiacov, vzhľadom na rozsah prác a určité náklady, ktoré sú s tým spojené.

Na záver súd dodáva, že na pojednávaní až v záverečnom stanovisku, po ukončení dokazovania, vyhlásení dokazovania za skončené, uviedol právny zástupca žalovaných, že sa domáhajú žalovaní zriadenia vecného bremena práva užívania predmetnej žumpy. Nakoľko toto bolo prednesené v záverečnom stanovisku, po vyhlásení dokazovania za skončené, súd toto vyjadrenie považoval za obranu žalovaných a pokiaľ trvajú na tom, že sa domáhajú tohto nároku, je potrebné aby tak urobili samostatným návrhom.

Podľa , V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V zmysle a , sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.