Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci navrhovateľa Ing. S. J., nar. X.X.XXXX, bytom D., T. X, proti odporcovi K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. X, zastúpeného T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. X, I., o návrhu účastníkov na zníženie a zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22.2.2012 č.k. - 140 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie vo veci zníženia výživného zastavil, vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a náhradu trov konania Slovenskej republike nepriznal.

Zastavenie konania o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením s tým, že v priebehu konania podaním zo 17.2.2012 navrhovateľ tento návrh vzal v celom rozsahu späť. Z toho dôvodu súd prvého stupňa konanie o takto podanom návrhu na zníženie výživného vo vzťahu k odporcovi zastavil. Uviedol, že v priebehu konania, a to na pojednávaní dňa 9.11.2011 požiadal odporca o zvýšenie výživného na sumu 500 Eur mesačne. Súd prvého stupňa zdôraznil, že odporca uplatnil tento návrh na zvýšenie výživného odo dňa, kedy navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného. V zmysle Zákona o rodine však možno výživné žiadať u plnoletej osoby iba odo dňa podania návrhu a teda v danom prípade od 9.11.2011. V časti zvýšenia výživného za obdobie od 28.3.2011 do 8.11.2011 preto súd návrh zamietol z dôvodu, že výživné možno priznať iba odo dňa podania takéhoto návrhu. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie v zmysle návrhu na zvýšenie výživného, súd prvého stupňa zistil, že u navrhovateľa od doby poslednej úpravy výživného došlo k istému zvýšeniu príjmu a to na sumu 530 Eur mesačne. Súčasne sa však aj zvýšili náklady navrhovateľa. V súčasnosti poberá navrhovateľ aj sociálne dávky titulom práceneschopnosti, avšak tieto mu budú patriť len do konca februára 2012, kedy uplynie jednoročná lehota jeho práceneschopnosti. Po skončení tohto obdobia, jediným zdrojom príjmu navrhovateľa bude iba starobný dôchodok, pretože podľa vyjadrenia zamestnávateľa s ním bude ukončený pracovný pomer po skončení práceneschopnosti a bude vyplatené 5-mesačné odstupné, čo predstavuje zhruba 2700 Eur. Súd prvého stupňa ustálil, že u navrhovateľa nedošlo k takému evidentnému zvýšeniu príjmov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na 500 Eur mesačne. Vyplatené odstupné môže slúžiť aj na platenie výživného v čase, keď jediným príjmom navrhovateľa sa stane starobný dôchodok vo výške 520 Eur mesačne. V čase

rozhodovania súdu toto odstupné vyplatené nebolo. Preto návrh odporcu na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa a o trovách konania štátu rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý vyjadril v celom rozsahu nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Nesúhlasí so späťvzatím návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a poukazuje na to, že späťvzatiu mu nebolo doručené a nemal možnosť vyjadriť sa k takémuto návrhu. Preto so zastavením konania vo veci zníženia výživného v tomto štádiu nesúhlasí. Zdôrazňuje, že podanie tohto návrhu nebolo dôvodné a žiada náhradu trov konania. Nesúhlasí tiež so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného, ktorý bol z jeho strany v konaní uplatnený a navrhuje v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby tomuto návrhu bolo vyhovené. Vytýka súdu prvého stupňa, že odporca nemal vedomosť o tom, kedy navrhovateľ bude dožiadaným súdom v Bratislave vypočutý a nebola mu doručená zápisnica o jeho výsluchu a k týmto vyjadreniam sa nemohol odporca vyjadriť. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav a na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym záverom. Odporca poukazuje na to, že sa nemohol dostaviť na vyhlásenie rozsudku, keďže jeho zástupkyňa sa stará sama o 10-ročného syna. Späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa bolo doručené Okresnému súdu Humenné 5 dní pred vyhlásením rozsudku, keďže po doručení prvých dôkazov bolo jasné, že podanie nie je dôvodné. Zdôrazňuje, že navrhovateľ žije v 4 -izbovom byte sám a sudkyňa tieto vyjadrenia upravila tak: „v byte, v ktorom sám žije, čím zmenila význam vety.“ Príjmy navrhovateľa upravovala smerom nadol a výdavky smerom nahor. Zápisnice diktovala do záznamníka po odchode z pojednávacej miestnosti účastníkov. Vyjadrenia zástupcu odporcu takpovediac komolila, pokiaľ ide o hodnotu 4- izbového bytu, ktorý navrhovateľ vlastnil v Bratislave, v rozsudku je uvedené, že jeho hodnota je 220.000,- Sk, avšak správne má znieť 220.000 Eur. Zdôrazňuje, že navrhovateľ má síce právo darovať nehnuteľnosť - 4-izbový byt, v ktorom sám žije jednému zo svojich dvoch synov, no skôr by sa predpokladalo, že ho daruje nezaopatrenému synovi. 36 -ročný syn Ing. N. J. má kde bývať, žije v D.. Tento krok navrhovateľa prinajmenšom odporuje dobrým mravom. Odporca zdôrazňuje, že on so svojou matkou a ďalším bratom žijú v jednoizbovom družstevnom byte, v ktorom je ťažké zvládnuť úhradu zvyšujúcich sa nákladov. Nie je pravdou, že matka odporcu vlastní polovicu rodinného domu. Vlastní len 1/4 -tinu. Chýba tam voda a kúrenie. Navrhovateľ sa zbavil majetku vysokej hodnoty darovaním jednému zo svojich synov, ktorý to ani nepotrebuje a pred druhým, ktorý nie je zabezpečený, všetko zatajuje a schováva. Je to nemorálne a odporujúce dobrým mravom. Ak niekto zatajuje majetok a manipuluje s ním tak, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti, môže mu byť stanovené výživné až vo výške 20-násobku životného minima. Odporca poberá sociálne štipendium, kým navrhovateľ žije v blahobyte a odkladá si vysoké úspory. Navyše má dostať odstupné a to by malo vystačiť navrhovateľovi na platenie výživného v žiadanej výške 500 Eur mesačne do konca štúdia odporcu. Zdôrazňuje, že navrhovateľ sa o odporcu dlhodobo nezaujíma. Zo sociálneho štipendia musí odporca platiť mesačnú splátku pôžičky pre vysokoškolákov - 110 Eur za mesiac. Odporca so svojou matkou a bratom majú len 500 Eur mesačne a z toho musia platiť poplatky za bývanie a splátky pôžičiek. Poukazuje na to, že navrhovateľ zavádzal súd nesprávnymi údajmi už pri predchádzajúcom stanovení výživného v roku 2005. Odporca trvá na tom, že navrhovateľa má vysoké úspory, približne 35000 Eur, avšak to je potrebné dokázať. Dvakrát bol v súvislosti s úhradou výživného vo vzťahu k navrhovateľovi nariadený výkon rozhodnutia, keďže túto povinnosť si dobrovoľne neplnil. Od marca 2011 posiela výživné takým spôsobom, že vyberie hotovosť zo svojho účtu a vloží ju na účet odporcu, čím im vznikajú ďalšie náklady, keďže každý príjem, ktorý sa pripíše na účet, sa vyberá v hotovosti. Naposledy určené výživné tvorí len 1/10 -tinu terajšieho príjmu navrhovateľa. Odporca má za to, že suma 500 Eur výživného za mesiac je primeraná jeho potrebám s ohľadom na výdavky, ktoré je potrebné vynakladať na štúdium. Navrhovateľ sa o odporcu celý život nestaral, 10 rokov bol v Bratislave nezamestnaný a platil nízke výživné. Matka odporcu je nezamestnaná, stará sa o ďalšieho 10 -ročného syna sama, aj o svoju matku. Nevie, prečo by mal odporcu podporovať štát, keď jeho otec má dostatok finančných prostriedkov, aby syna v štúdiu podporoval. Odporca má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorý sa zbavil majetku vysokej hodnoty darovaním nehnuteľnosti tri mesiace pred podaním návrhu na zníženie výživného. Zatajuje svoje úspory a manipuluje so svojím majetkom. Odporca si počas školského roka nemôže popri štúdiu privyrábať, keďže štúdium na Technickej vysokej škole je náročné, okrem iného aj na čas, cez prázdniny brigádovať môže, ale nie sú tu možnosti. Počas letných prázdnin sociálne štipendium nedostáva. Príjem za obdobie od 1.3.2011 do 28.2.2012 popri dôchodku postačí na

vyživovaciu povinnosť odporcu sumou 500 Eur za mesiac do konca štúdia na vysokej škole. V zmysle týchto dôvodov navrhol odporca podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý s odvolaním nesúhlasí. Zdôrazňuje, že on vždy mal záujem o syna sa starať, ale jeho matka mu to neumožnila. Myslí si, že vzťah medzi ním a synom zrútila len z pomsty. Matku odporcu zaujímajú iba jeho peniaze. Neustále opakuje, koľko peňazí majú oni traja, ale navrhovateľa nevie, čo on má spoločné s ňou alebo s výživou jej ďalšieho syna z jej manželstva. 10 -ročný syn matky má svojho vlastného otca a ten má povinnosť ho živiť. Zdôrazňuje, že on je starobný dôchodca vo veku 68 rokov, dávno nepracuje a svoj zdravotný stav súdu preukázal. Pokiaľ ide o darovanie bytu svojmu ďalšiemu synovi, navrhovateľ poukazuje na to, že tento syn sa o neho stará, poskytuje mu pomoc v chorobe, finančne aj materiálne. Vozí ho do nemocnice, k lekárovi, zabezpečuje nákup potravín. Pokiaľ ide o odporcu, tomuto jeho matka nedovolila ísť za otcom ani počas letných prázdnin a už niekoľko rokov ho nevidel. Zdôrazňuje, že on chcel byť dobrým otcom, ale svojich práv sa nedovolal. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za spravodlivý.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu medzi účastníkmi bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -191 z 12.10.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. - 238 zo dňa 20.9.2006. Týmto rozhodnutím bolo zvýšené výživné vo vzťahu k odporcovi zo sumy 1000,- Sk na sumu 3500,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.1.2002 do 31.12.2004 a následne od 1.1.2005 zo sumy 3.500,- Sk na sumu 4000,- Sk mesačne. Dlžné výživné

za obdobie od 1.1.2002 do 30.5.2007 vo výške 155.904,- Sk mal navrhovateľ zaplatiť vtedy maloletému odporcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Príjem navrhovateľa do 30.6.2005 predstavoval 15.685,- Sk (520,64 Eur) s tým, že od 1.7.2005 jeho príjem vykonávaný na základe dohody o vykonaní práce predstavoval 12.927,- Sk (429,09 Eur). Matka odporcu bola na materskej dovolenke s mal. T. P. a pokiaľ ide o odporcu, v tom čase pokračoval v štúdiu na strednej škole - Gymnáziu v Snine. Navrhovateľ nemal iné vyživovacie povinnosti a matka odporcu mala vyživovaciu povinnosť k mal. T. P..

Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné, je možné zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné vždy porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia. Dôvodom takejto zmeny je vždy iba závažnejšia zmena okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

Je zrejmé, že odporca v priebehu konania, a to dňa 9.11.2011 uplatnil vo vzťahu k navrhovateľovi zvýšenie výživného na sumu 500 Eur mesačne a to spätne odo dňa 28.3.2011. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné vo vzťahu k plnoletému účastníkovi je možné priznať len odo dňa začatia konania o takto uplatnenom návrhu a teda v danom prípade od 9.11.2011.

Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že odporca, ktorý žiada zvýšiť toto výživné vzájomným návrhom, je v posudzovanom období študentom denného štúdia Technickej univerzity v Košiciach, Stavebnej fakulty. Podľa vlastných vyjadrení je poberateľom sociálneho štipendia v rozsahu 200 Eur, z ktorého však spláca študentskú pôžičku v splátke po 110 Eur za mesiac. K jeho odôvodneným výdavkom patria náklady za internát vo výške 50 Eur mesačne, cestovné výdavky, náklady na zakupovanie stravy a študijných potrieb. Matka odporcu je bez zamestnania a od 21.6.2007 je vedená v evidencii uchádzačov Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Humenné. Poberá príspevok na výživu pre manželku vo výške 70 Eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi maloletému T., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom nie je navrhovateľ a vo vzťahu ku ktorému bolo určené výživné 99,58 Eur mesačne.

Pokiaľ ide o navrhovateľa, bolo zistené, že tento bol v posudzovanom období poberateľom starobného dôchodku vo výške 520,90 Eur mesačne a jeho výška od 1. januára 2012 je určená sumou 538,10 Eur mesačne. Navrhovateľovi jeho zamestnávateľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky doručil dňa 15. novembra 2010 výpoveď z pracovného pomeru podľa z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR z 23.9.2010. Jeho pracovný pomer sa mal skončiť 28. februára 2011 uplynutím trojmesačnej výpovednej doby. Pretože navrhovateľ bol od 28.2.2011 uznaný práceneschopným a jeho práceneschopnosť naďalej trvala, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím tejto práceneschopnosti, ktorá môže trvať do doby jedného roka od jej začiatku. Odstupné v sume 5-násobku jeho funkčného platu, na ktorý vznikol navrhovateľovi nárok podľa platných právnych predpisov, mu mal zamestnávateľ vyplatiť pri skončení jeho pracovného pomeru. V posudzovanom období od novembra 2011 bol teda príjmom navrhovateľa poberaný starobný dôchodok a dávky nemocenského poistenia v sume okolo 400 Eur mesačne. K odôvodneným výdavkom navrhovateľa patria náklady spojené s bývaním, so zakupovaním liekov s ohľadom na jeho zdravotný stav, náklady na zabezpečovanie stravy a ďalších základných životných potrieb.

Odvolací súd konštatuje, že takto zistené pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa porovnal s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a v nadväznosti na tieto zistenia rozhodol správnym spôsobom o uplatnenom návrhu na zvýšenie výživného. V rozhodnom období príjmom navrhovateľa bol starobný dôchodok v sume 520 Eur mesačne, následne od januára 2012 v sume 538,10 Eur mesačne spolu s nemocenskými dávkami po dobu jeho práceneschopnosti, ktorá mohla trvať do konca februára 2012. Starobný dôchodok navrhovateľa je o niečo vyšší ako príjem, ktorý dosahoval v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, avšak zároveň

sa zvýšili aj náklady na strane navrhovateľa, a to predovšetkým v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorý v tomto konaní zdokumentoval. Pokiaľ ide o dávky poberané titulom práceneschopnosti, tieto sú mu vyplácané len po určité obdobie, ktoré súvisí s ukončením práceneschopnosti a nepredstavujú tak trvalú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, z ktorej by bolo možné vychádzať pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti. Odstupné, ktoré má byť navrhovateľovi vyplatené v súvislosti s ukončením jeho pracovného pomeru predstavuje jednorazový príjem, ktorý s ohľadom na vek navrhovateľa a poberaný starobný dôchodok môže slúžiť na zabezpečenie ďalšieho platenia doteraz určeného výživného, ktoré odporcovi nepochybne patrí, keďže naďalej nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ odporca poukazoval na darovanie bytu navrhovateľom vo vzťahu k jeho ďalšiemu synovi, je potrebné uviesť, že k zmene vlastníctva tohto bytu navrhovateľom nedošlo s dosiahnutím zisku, navrhovateľ v tomto byte naďalej býva, čím je zabezpečená jeho bytová potreba a ako uvádzal, prevod vlastníctva tohto bytu mal zabezpečovací charakter s ohľadom na vek navrhovateľa a skutočnosť, že tento syn vykonáva starostlivosť o jeho osobu. Súd prvého stupňa preto správne ustálil, že nebolo dôvodné s ohľadom na všetky tieto zistenia rozhodovať o zvýšení doposiaľ určeného výživného v sume 132,77 Eur za mesiac v prospech odporcu.

Z obsahu spisu ďalej plynie, že navrhovateľ v priebehu konania podaný návrh na zníženie výživného dňa 17.2.2012 vo vzťahu k odporcovi vzal späť v celom rozsahu. Je potrebné prisvedčiť odporcovi, že súd prvého stupňa nezisťoval jeho stanovisko k takémuto dispozičnému úkonu zo strany navrhovateľa v súlade s Táto vada konania pred súdom prvého stupňa však nemala za následok nesprávne rozhodnutie o veci, a preto na ňu odvolací súd neprihliadal ( ). Odporca totiž v podanom odvolaní neuvádza vážne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nepripustiť späťvzatie návrhu na zníženie výživného, keď navyše vykonanie tohto úkonu zo strany navrhovateľa je v jeho prospech. Dôsledkom späťvzatia návrhu na zníženie výživného je, že o takto podanom návrhu nemožno ďalej konať a konanie v tomto smere súd prvého stupňa zastavil.

Poukazujúc na všetky uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Odporca v súvislosti s konaním o návrh na zvýšenie výživného nemá právo na náhradu trov vzhľadom na výsledok odvolacieho konania a navrhovateľovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Pokiaľ ide o konanie o zníženie výživného, odporca uplatnil návrh na náhradu trov konania, tieto trovy však nevyčíslil a z obsahu spisu trovy na strane odporcu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.