Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-63-2012.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., G. XXX/X a G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., X. G. XXX/XX, t.č. U., H. XXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. apríla 2012, č.k. 5P/27/2012 - 69, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca s účinnosťou od 01.03.2012 na sumu 85 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2012 do 30.04.2012 v sume 70,42 Eur povolil otcovi splácať počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich. Zároveň vyslovil, že tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, č.k. 8C/253/2005-135 zo dňa 12.06.2007 v časti o určenie výživného na maloletú. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia o päť rokov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletej, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok v sume 147,38 Eur mesačne a prídavok na dieťa 17,92 Eur. V súčasnosti je nezamestnaná, má príjem len v podobe prídavku na dieťa v sume 22,54 Eur mesačne a zárobku z dohody o pracovnej činnosti v sume 17,50 Eur mesačne, čiže od poslednej úpravy výživného jej klesol príjem, počet vyživovacích povinností, ani rodinný stav sa u nej nezmenil a zásadne sa nezmenili ani jej majetkové pomery. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorému oproti poslednej úprave výživného stúpol príjem zo sumy 448,48 Eur na 751,84 Eur mesačne, ale súčasne mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. K pravidelným výdavkom mu pribudli výdavky na ďalší úver na maloletú dcéru z nového vzťahu. Z týchto zistení vyvodil záver, že výživné vo výške 85 Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a matky. Výživné zvýšil od podania návrhu, t.j. od 01.03.2012. Pokiaľ sa matka domáhala prisúdenia zvýšeného výživného od septembra 2011, v tejto časti návrh zamietol, keďže matka neuviedla súdu žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mohol súd priznať zvýšené výživné aj spätne, keď aj z jej výpovede vyplynulo, že návrh podala s odstupom času po nástupe maloletej do školy v podstate svojvoľne bez zjavného dôvodu, ktorý by jej bránil v uplatnení tohto nároku v okamihu zmeny pomerov maloletej. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol okrem výdavkov maloletej na štúdium a stravu, aj na výdavky na záujmové krúžky, na druhej strane prihliadol aj na
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá dostáva dary pri príležitosti sviatkov aj od starých rodičov zo strany otca.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenu tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného bude v celom rozsahu vyhovené. Súdu prvého stupňa vyčítala, že nedostatočne zistil a vyhodnotil ekonomickú situáciu na strane otca maloletého dieťaťa, keď zohľadňoval aj položky, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť dávané do popredia pred nárokmi maloletého dieťaťa na výživné a to splátky úverov, ako aj platbu za televíziu a telefón. Otec maloletej má priemerný mesačný príjem vo výške 750 Eur a v zmysle konštantnej judikatúry slovenských súdov rodič je povinný najskôr uspokojiť potreby dieťaťa, až potom svoje vlastné. Nie je prípustná disproporcionalita, ak rodič s nadštandardnými výdavkami má určené výživné, ktoré kryje iba základné a bežné potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, tak sám uviedol, že náklady na maloletú L. L. mesačne predstavujú približne sumu 50 Eur na plienky a umelé mlieko, pričom otec sa na starostlivosti o maloletú nepodieľa plnou výškou nákladov, ale podieľa sa aj jej matka. Pokiaľ teda otec zo svojho platu uspokojí potreby maloletej L. (L.) ostáva mu viac ako 700 Eur na zabezpečenie životnej úrovne svojej prvej dcéry, t.j. maloletej U. T., pričom mesačné výdavky na maloletú sú približne 240 Eur. Matka sa o maloletú osobne stará, zabezpečuje jej bývanie a podľa svojich schopností a možností aj všetko ostatné. V žiadnom prípade nemôže byť presvedčivé správne a odôvodnené rozhodnutie na základe daného skutkového stavu súdu, že otec sa má na výdavkoch na maloletú podieľať sumou 85 Eur mesačne. V návrhu na začatie konania matka žiadala priznať zvýšené výživné spätne aj k nástupu maloletej do základnej školy, pričom podanie návrhu na zvýšenie výživného až v marci 2012 v žiadnom prípade nie je účelné alebo neodôvodnené, nakoľko pravidelnosť výdavkov na školáčku sa ustálila až v čase, kedy matka v mesiaci február začala spisovať návrh a výdavky. Návrhu predchádzali aj pokusy o riešenie veci vzájomnou dohodou rodičov, no pre správanie otca maloletej táto cesta zvýšenia výživného nebola nakoniec možná, v dôsledku čoho podala matka návrh na súd. Je preto zrejmé, že matka maloletej v žiadnom prípade nepodala návrh na zvýšenie výživného svojvoľne neskoro, pričom nie je možné sledovať v tomto odôvodnení súdu logiku, nakoľko nie je zrejmé, čo by týmto matka maloletej získala. Vzhľadom na objektívne dôvody i zvýšenie životnej úrovne otca maloletej preto žiadala, aby bolo spätne priznané výživné podľa návrhu. Považovala za bezpredmetnú argumentáciu súdu v časti, že pri určovaní výšky výživného vychádzal aj z toho, že starí rodičia maloletej zo strany otca pri príležitosti sviatkov dávajú maloletej darčeky, avšak nie je zrejmé, ako treba tieto darčeky zohľadniť pri skúmaní pomerov maloletej, obzvlášť keď ide o dary symbolického charakteru a prichádzajú nepravidelne.
Otec maloletej vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že matka maloletej je v pracovnom pomere u svojich rodičov a preto má pochybnosti o tom, že mzda, ktorá bola vykázaná, je reálna.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože ide o rozhodnutie, ktoré je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vec posudzoval správne z hľadiska ust. § 78 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo skutočnosti, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase vydania súdneho rozhodnutia o výživnom alebo uzavretia takejto dohody medzi rodičmi, pričom plynutím času môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak aj na strane povinnej osoby, prípadne druhého rodiča. Súd prvého stupňa v súlade so zisteným skutkovým stavom konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je od poslednej úpravy staršie o päť rokov a začalo navštevovať základnú školu. Je nepochybné a všeobecne známe, že v dôsledku týchto skutočností vzrástli potreby maloletého dieťaťa. Na strane otca nepochybne nastala zmena pomerov vo zvýšení príjmu zo sumy 448,48 Eur na 751,84 Eur mesačne, avšak na druhej strane mu pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že
by súd prvého stupňa zohľadňoval pri výške výživného ďalší úver otca, ktorú skutočnosť tam uvádza len ako zistenie pomerov otca.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine má povinnosť taktiež aplikovať všeobecné ustanovenia Zákona o rodine, týkajúce sa vyživovacej povinnosti a to najmä ust. § 62 Zákona o rodine, ktoré stanovuje základné predpoklady pre určovanie výživného a to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zvýšenie výživného postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že na strane maloletej nastal podstatný nárast jej odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia piatich rokov, avšak na druhej strane výživné zvýšil na sumu, ktorá podľa súdnej praxe zodpovedá výške príjmu v danom prípade povinného rodiča, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Zvýšené výživné priznal súd prvého stupňa od podania návrhu v súlade s ust. § 77 druhá a tretia veta Zákona o rodine. Podľa citovaného zákonného ustanovenia výživné v zásade možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, aj keď ide o zvýšenie výživného, kedy sa v súlade s ust. § 78 zisťuje, kedy zmena pomerov nastala. Priznať výživné spätne, najviac po dobu troch rokov pred podaním návrhu umožňuje Zákon o rodine v znení tak, ako bol prijatý pod číslom 36/2005 Z.z. len výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, teda nie v každom prípade.
V prejednávanej veci matka maloletej nepreukázala existenciu žiadnych takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal priznať výživné za čas pred podaním návrhu, aj keď použitie terminológie, podľa ktorej matka podala návrh svojvoľne s odstupom od zmeny pomerov, nie je v danom prípade priliehavé.
Odvolací súd zároveň nezistil pochybenie súdu prvého stupňa v súvislosti s formuláciou výroku, ktorým povolil v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. platenie zaostalého výživného v splátkach. Aj formulácia, ktorú aplikoval súd prvého stupňa má za následok, že v prípade, pokiaľ otec dieťaťa nezaplatí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celý dlh zameškaného výživného naraz.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .