Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/45/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: ROVEN, spol. s r.o., so sídlom Bystrô 402, 962 05 Hriňová, IČO: 31 559 735, zast. advokátkou JUDr. Lívia Kňažíková, so sídlom Nám. M.R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova č. 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. , č. , č. , č. , č. , č. , č. , č. , všetky zo dňa 27. februára 2012, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte o správe daní a poplatkov) v nadväznosti na o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 2.259,74 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

2. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. 683/230/13906/11/ Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 4.093,44 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

3. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil

žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 1.128,56 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

4. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 3.556,49 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

5. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 3.508,86 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

6. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 1.150,26 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

7. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 3.132,51 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

8. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 27.02.2012 podľa o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. /Kova zo dňa 30.06.2011, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 1.459,80 eura. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia je zapísaná pod sp.zn. .

Z odôvodnení rozhodnutí žalovaného vyplýva, že správca dane daňovou kontrolou zistil, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca vyhotovil v jednotlivých zdaňovacích obdobiach odberateľské faktúry pre odberateľov z iného členského štátu Európskej únie (Maďarska), s predmetom fakturácie za dodanie tovaru: ihličnaté rezivo, pričom prílohou faktúr bol aj dodací list (u väčšiny) a Medzinárodný nákladný list - CMR (u všetkých). Odberateľskými faktúrami žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, ktoré uviedol v riadku č. 13 a č. 14 daňového priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Správca dane dospel k záveru, že nebolo hodnoverne preukázané splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, t.j. že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pretože maďarskí odberatelia nepotvrdili a nepriznali nadobudnutie tohto tovaru (nepodali žiadne daňové priznania, resp. nulové) a nebola potvrdená preprava z tuzemska do Maďarska tak, ako to deklaroval žalobca na jednotlivých CMR. Správca dane preto neuznal dodanie tovaru na základe odberateľských faktúr ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH a po daňovej kontrole upravil sumu v riadku č. 13 a č. 14 daňového priznania tak, že ju znížil o príslušnú fakturovanú sumu a celkovo zvýšil základ dane v riadku č. 03 a daň v riadku č. 04 daňových priznaní, ktorá sa stala vždy predmetom vyrubeného rozdielu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri vyčíslení DPH správca dane poukázal na § 22 ods. 1,2 zákona o

DPH. Uviedol, že ak dodávateľ fakturoval dodanie tovaru v cene bez dane neoprávnene, pričom dodanie tovaru malo podliehať zdaneniu, protihodnota, ktorú odberateľ mal zaplatiť, sa považuje za cenu vrátane dane z pridanej hodnoty a daň sa vypočíta z dohodnutej protihodnoty. Správca dane vychádzal z toho, že ak nebola preukázaná preprava z tuzemska do iného členského štátu a maďarskí odberatelia nepotvrdili a nepriznali nadobudnutie tohto tovaru, v dôsledku čoho nevzniklo oprávnenie na oslobodenie od dane pre nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 písm. a/ zákona o DPH, potom správca dane vyhodnotil dodanie tovaru deklarované predmetnými odberateľskými faktúrami ako dodávku tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ktoré v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH podlieha dani z pridanej hodnoty. Odvolací orgán neakceptoval odvolacie námietky a konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi; zisťoval skutkový stav rozhodujúci pre správne určenie dane s úmyslom zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovej kontrole vyšlo najavo. Daňovému subjektu správca dane umožnil splnenie jeho práva a povinnosti predkladať dôkazy. Správca dane nevychádzal len z predložených faktúr a CMR, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako kontrolovaný daňový subjekt uskutočnil dodanie deklarovaného tovaru, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiam žalovaného samostatné žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako odvolacieho orgánu a dodatočných platobných výmerov, t.j. prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Detva a žiadal veci vrátiť na ďalšie konanie. V žalobách:

- namietal, že boli porušené procesné ustanovenia ustanovené v zákona, na základe ktorého porušenia bol zo zisteného skutkového stavu nesprávne vyvodený právny záver a taktiež boli porušené aj základné zásady daňového konania;

- tvrdil, že daňový subjekt spĺňa podmienky uvedené v § 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/ zákona o DPH na oslobodenie od dane, pretože je nesporné, že tovar spoločnosť žalobcu vlastnila a predala do Maďarskej republiky a správcovi dane boli predložené jednotlivé faktúry a medzinárodné nákladné listy. Keďže prepravy boli realizované prostredníctvom tretej osoby, dodanie tovaru do iného členského štátu bolo preukázané prepravnými dokladmi CMR, v ktorých boli uvedené miesta nakládky ako aj miesta určenia;

- namietal nesprávny záver daňových orgánov, že svoje tvrdenia o tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru z tuzemska do zahraničia vyvodil zo skutočnosti, že maďarskí odberatelia v roku 2008 uvedené dodávky tovaru vo svojom daňovom priznaní nepriznali, resp. daňové priznanie nepodali. Žalobca má za to, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá dodávateľovi tovaru povinnosť kontrolovať plnenie si svojich povinností odberateľom, teda nie je možné dodávateľa urobiť zodpovedným za to, že jeho odberateľ si svoje povinnosti nesplnil. Žalobcovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že odberateľ v zahraničí si nesplnil svoje zákonné povinnosti, t.j. že uskutočnené obchody nepriznal v daňovom priznaní a neodviedol príslušnú daň;

- vytýkal správcovi dane, že tak závažné tvrdenie o tom, že sa nepreukázalo dodanie tovaru z tuzemska do zahraničia na základe skutočnosti, že odberateľ tieto obchody nepriznal v daňovom priznaní, je opreté jedine o úvahy daňového orgánu, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, čo je v rozpore so zásadami uvedenými v ;

- namietal, že správca dane nerešpektoval zásadu hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a preto hoci úplne zistil skutkový stav, ustálil nesprávny právny záver a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a sú zmätočné.

Súd podľa konania začaté na základe jednotlivých žalôb spojil na spoločné konanie, ktoré sa ďalej bude viesť pod sp.zn. z dôvodu hospodárnosti konania, pretože veci sa týkajú tých istých účastníkov konania, zároveň skutkove a právne spolu súvisia.

Žalovaný podal k žalobám vyjadrenia, v ktorých žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť vzhľadom na to, že žalobca v žalobách neuviedol žiadne nové skutočnosti a trval na svojich žalobami napadnutých rozhodnutiach, ktorými potvrdil jednotlivé dodatočné platobné výmery. K žalobným námietkam uviedol, že správca dane, ktorý vedie daňové konanie, dokazovanie vykonáva v zmysle , a , pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu, pričom ako dôkaz môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Napriek skutočnosti, že správca dane vedie dokazovanie, dôkazné bremeno znáša žalobca, pretože v zmysle žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný. Žalobca teda bol povinný v zmysle cit. zákona preukázať pravdivosť a vierohodnosť svojich tvrdení. Uviedol, že uvedenými odberateľskými faktúrami žalobca síce deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa a zákona o DPH, avšak v zmysle bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane a správca dane bol oprávnený preveriť splnenie podmienok pre oslobodenie stanovené v a zákona o DPH. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane predložením odberateľských faktúr vyhotovených pre maďarských odberateľov, ale vierohodnosť a pravdivosť týchto dokladov bola preverovaním správcu dane spochybnená. Nepreukázala sa preprava tovaru z tuzemska do Maďarska tak, ako to deklaroval žalobca na predložených dokladoch, CMR a odberateľských faktúrach. Žalobca teda nepreukázal, že deklarovaný tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Maďarska a dodaný odberateľom uvedeným na predmetných faktúrach. K ďalšej námietke, že podľa názoru žalobcu predložením dokladov, faktúr a dokladov CMR bolo dostatočným spôsobom preukázané splnenie podmienok stanovených v a zákona o DPH uviedol, že v ustanovení zákona o DPH je zakotvený princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu Európskej únie do iného členského štátu EÚ, ak sú na obchode zúčastnení dodávateľ a odberateľ, z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v členskom štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v členskom štáte nadobudnutia tovaru. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Ide o tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru. Za takéto je možné označiť len takú dodávku, ktorá je spojená s prepravou, pričom tovar musí byť dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Keďže žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa zákona o DPH, správca dane bol oprávnený preveriť, či boli splnené podmienky oslobodenia od dane a za tým účelom preveroval, či došlo k skutočnej preprave deklarovaného tovaru z tuzemska do Maďarska a k nadobudnutiu deklarovaného tovaru maďarskými odberateľmi tak, ako to deklaroval žalobca odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR. Platiteľ musí mať také dôkazy, ktorými preukáže, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Na preverenie, či maďarskí odberatelia nadobudli deklarovaný tovar, správca dane využil inštitút medzinárodnej výmeny informácií o dani z pridanej hodnoty v rámci EÚ a požiadal Maďarskú daňovú správu o preverenie, či skutočne došlo k dodaniu deklarovaného tovaru zo Slovenska pre maďarských odberateľov, a či tento tovar aj v skutočnosti nadobudli od žalobcu. Bolo zistené, že maďarskí odberatelia nepriznali žiadne nadobudnutia tovarov a nepodali daňové priznania. Žalobca k svojim tvrdeniam okrem predložených odberateľských faktúr, dodacích listov a CMR nepredložil žiadne iné doklady, ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali jeho tvrdenia. Na dokladoch CMR nie je potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom. Keďže sa nepotvrdilo nadobudnutie deklarovaného tovaru, správca dane preveroval, či skutočne došlo k preprave, t.j. k odoslaniu deklarovaného tovaru z tuzemska do Maďarska. Preprava bola spochybnená samotným žalobcom, ktorý v rozpore s tým, čo bolo uvedené na predložených CMR uvádzal, že prepravu vykonali iní prepravcovia, ktorá skutočnosť mala vyplývať aj z čestného prehlásenia svedka D. L., čím došlo k ďalšiemu spochybneniu prepravy z tuzemska do Maďarska tak, ako bola deklarovaná na predložených CMR. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že ak preprava deklarovaného tovaru z tuzemska do Maďarska nebola vierohodne preukázaná, maďarskí odberatelia nepotvrdili a nepriznali nadobudnutie tohto tovaru, žalobcovi nevzniklo oprávnenie na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru. Tento nedostatok preukázateľnosti dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu o tom, že deklarované obchodné transakcie boli uskutočnené bez jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov. K tvrdeniu žalobcu, že pri predaji tovarov s intrakomunitárnym dodaním bola vyhotovená faktúra, dodací list, CMR, žalovaný uvádza, že uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru nespočíva len v predložení faktúry,

dodacích listov, CMR a ich zaúčtovaní, ak tieto doklady nie sú podložené aj reálnym dodaním tovaru. Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami, dodacími listami, dokladmi CMR), ale aj po obsahovej stránke a to reálnym uskutočnením prepravy tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Pre uplatnenie oslobodenia od dane teda nepostačuje len samotná existencia odberateľskej faktúry, dodací list a CMR. Žalovaný pri posudzovaní oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane vychádzal nielen z týchto listín, ale aj z vykonaného dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako žalobca uskutočnil dodanie deklarovaného tovaru, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Maďarská daňová správa overovala nadobudnutie tovaru deklarovaného žalobcom u odberateľov a nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými odberateľmi tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami. K svojim záverom správca dane dospel aj na základe výsledkov preverovania prepravy u prepravcov, u ktorých sa rovnako preprava deklarovaného tovaru nepotvrdila tak, ako to deklaroval žalobca.

V súlade s ustanovením súd veci prejednal na pojednávaní. Pokračoval v konaní v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorého neprítomnosť súd ospravedlnil, pričom žalovaný nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd vo veci pojednával s poukazom na ustanovenie a v spojení s ; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla novú žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že daňové orgány nezdôvodnili a neuviedli, na základe akého právneho predpisu postupovali tak, že ak mali za to, že nie sú u žalobcu splnené podmienky pre uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, považovali plnenia za dodanie tovaru v tuzemsku a dovyrubili daň, ako keby k takémuto dodaniu tovaru v tuzemsku došlo. Namietala, že dokazovanie v daňovom konaní, resp. daňovými kontrolami, nebolo smerované na preukázanie tejto skutočnosti, teda nebolo preukázané dodanie tovaru v tuzemsku, v dôsledku čoho rozhodnutia daňových orgánov sú založené na nepreukázanej fikcii, čo spôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žalôb sú v súlade so zákonom, a preto žaloby zamietol podľa .

Z predloženého spisového materiálu správneho orgánu týkajúceho sa veci vyplýva, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období júl 2008 vyhotovil odberateľské faktúry, a to: faktúra č. 0800259 zo dňa 17.07.2008 pre odberateľa MULTI SPEED KFT, Maďarsko, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 202.586,85 Sk. Prílohou faktúry bol dodací list č. 259/2008 zo dňa 17.07.2008 a Medzinárodný nákladný list - CMR č. SK 4707567 zo dňa 17.07.2008 a faktúra č. 0800279 zo dňa 29.07.2008 pre odberateľa ILDGER INVEST KFT, Maďarsko, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 223.783,20 Sk, prílohou faktúry bol dodací list č. 279/2008 zo dňa 29.07.2008 a Medzinárodný nákladný list - CMR č. SK 4707596 zo dňa 29.07.2008. Preverovaním maďarskou daňovou správou bolo zistené, že daňový subjekt MULTI SPEED KFT za rok 2008 nepodal žiadne daňové priznania a nepriznal žiadne nadobudnutia tovarov z iných členských štátov a daňový subjekt ILDGER INVEST KFT za rok 2008 podal nulové daňové priznania za obdobie november a december 2008 a za ostatné zdaňovacie obdobia v roku 2008 nepodal daňové priznania a nepriznal žiadne nadobudnutia tovarov z iných členských štátov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.04.2011 vyplýva, že o zisteniach maďarskej daňovej správy bol oboznámený konateľ žalobcu A.. E. L., ktorý do zápisnice uviedol, že s maďarskou spoločnosťou MULTI SPEED KFT ho kontaktoval maďarský obchodník E. F., a to prostredníctvom tlmočníka D. L. z Z., pretože nikto zo spoločnosti žalobcu nevedel po maďarsky. Nakládky tovaru sa uskutočňovali na J. v P. a vykládky po celom Maďarsku. Prepravu tovaru zabezpečovali odberatelia. Platby boli realizované v hotovosti pri odbere. Žalobca pri každom vývoze preveroval, či maďarský odberateľ je platiteľom DPH v Maďarsku. K odberateľovi ILDGER INVEST KFT konateľ žalobcu uviedol, že odberateľa zastupoval A. Y. z L.. Odovzdanie tovaru prepravcovi žalobca preukazoval predložením CMR. Žalobca nepredložil iné doklady preukazujúce

jeho tvrdenia. Na predmetných CMR nie je potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom, ani písomné prehlásenie odberateľov o prevzatí deklarovaného tovaru. Tiež nebolo predložené splnomocnenie na zastupovanie maďarskej spoločnosti MULTI SPEED KFT pre E. F. a D. L. a splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti ILDGER INVEST KFT pre A. Y.. Keďže podľa predložených dokladov CMR mal vykonať pre žalobcu prepravy tovaru z tuzemska do Maďarska subjekt LUAND, s.r.o., správca dane požiadal formou dožiadania zo dňa 05.10.2010 Daňový úrad Štúrovo o preverenie prepravcu, ktorý mal prepravu vykonať motorovým vozidlom G. s prívesom B.. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na adrese spoločnosti je adresát neznámy. Rovnako neúspešným bolo doručovanie konateľovi spoločnosti K. M. a novému konateľovi B. Y., ktorým doručované zásielky sa vracali s označením „Adresát neznámy“. O týchto zistených skutočnostiach bol oboznámený konateľ žalobcu, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 20.05 2011, do ktorej konateľ uviedol, že prepravu si zabezpečovali maďarské spoločnosti a tovar bol naložený na vozidlá s evidenčnými číslami uvedenými na CMR a na faktúrach. V odvolaní žalobca namietal, že preprava bola vykonaná vozidlami, ktoré prevádzkoval subjekt HEK

- TRANS, a ktorý má prepravu vo svojej účtovnej evidencii. Žalovaný túto námietku vyhodnotil tak, že odvolávajúci sa sám spochybnil údaje o preprave uvedené na predložených CMR, kde je uvedená skutočnosť, že preprava je uskutočnená spoločnosťou LUAND, s.r.o., avšak v odvolaní sa tvrdí, že prepravu vykonal E. P. - HEK-TRANS, ktorý vlastní vozidlá uvedené na CMR. Zo zápisnice zo dňa 29.06.2011 vyplýva, že bolo vykonané ústne pojednávanie s E. P., kde vypovedal ako svedok a uviedol, že od spoločnosti LUAND, s.r.o. mal zapožičanú licenciu na medzinárodnú prepravu tovaru s tým, že doklady a evidenciu jázd k vozidlu G. I. predloží dodatočne, a to najmä tachografové krúžky, resp. iné elektronické záznamy preukazujúce pohyb vozidla. Žiadané doklady preukazujúce pohyb vozidla neboli predložené. V rámci odvolacieho konania bolo predložené čestné prehlásenie, v ktorom svedok D. L. prehlásil, že zásielky uvedené v prílohe čestného prehlásenia, t.j. aj zásielka deklarovaná faktúrou 0800259 zo dňa 17.07.2008, bola vyvezená pre spoločnosť MULTI SPEED KFT a bola prepravená vozidlom Z. I. s prívesom Z. I., ktoré bolo zapožičané od R. K. - REK maďarskému odberateľovi, ktorý mal záujem vozidlo odkúpiť. Žalovaný uvedené vyhodnotil tak, že nebola predložená Kniha jázd vozidla Z. I., ani Zmluva o zapožičaní uvedeného vozidla R. K. - REK, pričom z predložených CMR nevyplýva, žeby preprava tohto tovaru mala byť realizovaná vozidlom Z. I. tak, ako sa konštatuje v čestnom prehlásení. Prehlásením svedka D. L. bola druhýkrát spochybnená preprava z tuzemska do Maďarska deklarovaná na predložených CMR. K samotnému svedkovi D. L. odvolací orgán tiež uviedol, že sám svedok podľa zápisnice zo dňa 26.07.2011 uviedol, že robil tlmočníka a nebol zástupcom maďarskej spoločnosti MULTI SPEED KFT, nebolo mu vystavené žiadne splnomocnenie.

Z administratívneho spisu, ktorý je prílohou veci mal súd preukázanú skutočnosť, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období jún 2008 vyhotovil odberateľskú faktúru č. 0800212 zo dňa 18.06.2008 pre odberateľa MULTI SPEED KFT, Maďarsko, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 283.488,66 Sk. Prílohou faktúry bol dodací list č. 212/2008 zo dňa 18.06.2008 a Medzinárodný nákladný list - CMR č. SK 4602228 zo dňa 18.06.2008. Obdobne ako v predchádzajúcej veci preverovaním maďarskou daňovou správou bolo zistené, že maďarský daňový subjekt nepodal žiadne daňové priznania a nepriznal žiadne nadobudnutia tovarov z iných členských štátov za rok 2008. O zisteniach maďarskej daňovej správy bol oboznámený konateľ žalobcu E. L., pričom jeho vyjadrenie je zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.04.2011, oboznámené v predchádzajúcej veci. Odovzdanie tovaru prepravcovi žalobca preukazoval predložením CMR. Podľa predloženého CMR č. SK 4602228 zo dňa 18.06.2008 mal vykonať pre žalobcu prepravu daňový subjekt H. R. motorovým vozidlom Z. I. s návesom Z. I.. Miestne príslušný dožiadaný správca dane - Daňový úrad Lučenec v odpovedi zo dňa 15.11.2010 uviedol, že dňa 11.11.2010 vykonal ústne pojednávanie s H. R., pri ktorom zistil, že CMR č. SK 4602228 zo dňa 18.06.2008 sa nenachádza v účtovnej evidencii tohto daňového subjektu a nebola k nemu vyhotovená faktúra za prepravu tovaru pre maďarského odberateľa. K predloženému CMR sa H. R. nevedel vyjadriť, či došlo k nejakej preprave. Poukázal na skutočnosť, že na CMR nie je potvrdenie o prevzatí tovaru a je na ňom iné písmo ako v iných prípadoch. Žalobca v odvolaní trval na vyjadrení, že tovar bol vyvezený do Maďarska a žiadal vypočuť ako svedka H. R., majiteľa uvedených vozidiel. Žalovaný v odvolacom konaní nepovažoval za potrebné vypočuť svedka, nakoľko bolo zistené, že H. R. do zápisnice nepotvrdil prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska deklarovanú na uvedenom CMR, ktoré sa v jeho evidencii nenachádza a k deklarovanej preprave nebola ani vyhotovená faktúra pre odberateľa. Dňa 26.07.2011 bolo predložené čestné prehlásenie svedka D. L., v ktorom prehlásil, že zásielka deklarovaná faktúrou č. 0800212 zo dňa 18.06.2008 bola vyvezená pre spoločnosť MULTI SPEED KFT, ktorú zastupoval. Preprava bola

dohodnutá so spoločnosťou H. R. - TRANSPORT, avšak po naložení reziva došlo zo strany H. R. k zvýšeniu ceny za prepravu, čo maďarský odberateľ neakceptoval a pre rezivo poslal vlastný kamión.

Z administratívneho spisu, ktorý je prílohou vo veci vyplýva, že žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre odberateľa ILDGER INVEST KFT, Maďarsko, a to fa č. 0800450 zo dňa 01.12.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 208.776,- Sk. Prílohou faktúry bol dodací list č. 450/2008 zo dňa 01.12.2008 a Medzinárodný nákladný list - CMR č. SK 4498604 zo dňa 01.12.2008. Ďalej vyhotovil pre tohto odberateľa faktúru č. 0800479 zo dňa 12.12.2008 s predmetom fakturácie: ihličnatého reziva v celkovej hodnote 4.160,- Sk, prílohou bol dodací list č. 479/2008 zo dňa 12.12.2008 a CMR č. SK 4498611 zo dňa 12.12.2008. Preverovaním maďarskou daňovou správou bolo zistené, že maďarský daňový subjekt za zdaňovacie obdobie december 2008 podal nulové daňové priznanie. Podľa údajov na CMR prepravu v tomto prípade mala zabezpečiť spoločnosť LUAND, s.r.o., pričom v odvolaní žalobca tvrdil, že preprava bola vykonaná firmou E. P. HEK-TRANS, obdobne ako vo veci .

Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je prílohou veci vyplýva, že v zdaňovacom období október 2008 žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre odberateľa ILDGER INVEST KFT, Maďarsko, a to fa č. 0800381 zo dňa 09.10.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 210.734,- Sk, prílohou bol CMR č. SK 4794750 zo dňa 09.10.2008, fa č. 0800386 zo dňa 14.10.2008, s predmetom fakturácie: predaj ihličnatého reziva v celkovej hodnote 231.165,32 Sk, prílohou bol CMR č. SK 5474770 zo dňa 14.10.2008 a fa č. 0800413 zo dňa 31.10.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 229.149,- Sk, prílohou bol CMR č. SK 5474755 zo dňa 31.10.2008. Maďarský daňový subjekt za zdaňovacie obdobie október 2008 nepodal daňové priznanie, nepriznal žiadne nadobudnutie tovarov z iných členských štátov. Z vyjadrenia E. L. vyplýva, že za maďarského obchodného partnera mal vystupoval A. Y., avšak dožiadaním maďarskej finančnej správy táto skutočnosť nebola preukázaná. Prepravu mala zabezpečovať spoločnosť LUAND, s.r.o. podľa údajov vyznačených na CMR, avšak túto deklarovanú skutočnosť nebolo možné preveriť pre nedosiahnutie obchodnej spoločnosti v mieste sídla, rovnako ako jej konateľov. Následne bolo žalobcom, rovnako ako v predchádzajúcich veciach tvrdené, že prepravu zabezpečoval HEK-TRANS E. P., avšak ani z výpovede jeho svedkov a ani eventuálnym predložením ďalších dôkazov táto skutočnosť nebola hodnoverne preukázaná, keďže svedok nepredložil elektronické záznamy preukazujúce pohyb vozidla, tachografové krúžky ohľadom evidencie jázd.

Vo veci , ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca v zdaňovacom období september 2008 vyhotovil pre odberateľov z Maďarska tri faktúry, a to pre odberateľa MULTI SPEED KFT faktúru č. 0800337 zo dňa 04.09.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej sume 218.599,60 Sk, prílohou bol dodací list č. XXX/XXXX zo dňa 04.09.2008 a CMR č. SK 2614992 zo dňa 04.09.2008. Pre maďarského odberateľa ILDGER INVEST KFT bola vystavená odberateľská faktúra č. 0800361 zo dňa 18.09.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej sume 226.953,60 Sk, prílohu tvorí dodací list č. 361/2008 a CMR č. SK 5474742 zo dňa 19.09.2008 a odberateľská faktúra č. 0800367 zo dňa 24.09.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej sume 216.508,40 Sk, prílohu tvorí dodací list č. 367/2008 zo dňa 24.09.2008 a CMR č. SK 5474737 zo dňa 24.09.2008. Prepravu tohto fakturovaného tovaru pre spoločnosť MULTI SPEED KFT mal podľa údaju uvedeného na prílohovom CMR uskutočniť prepravca R. K. - REK, avšak z vyjadrenia prepravcu na ústnom pojednávaní dňa 20.10.2010 pred dožiadaným Daňovým úradom v Lučenci vyplýva, že R. K. nemá preverované CMR č. Sk 2614922 zaevidované v účtovníctve. Podľa jeho vyjadrenia uvedené CMR nevystavil a podpis na ňom nie je jeho, pričom prepravu tovaru pre žalobcu v septembri 2008 nevykonal. Tachografové krúžky nepredložil z dôvodu, že boli stratené pri sťahovaní spoločnosti. Prepravu maďarskému odberateľovi ILDGER INVEST KFT podľa oboch CMR mala realizovať spoločnosť LUAND, s.r.o., čo ovšem obdobne ako v predchádzajúcich veciach nebolo preukázané. V odvolaní bolo tvrdené k preprave maďarskému odberateľovi MULTI SPEED KFT, že bola vykonaná prepravcom R. K. - REK, ktorého žiadal žalobca vypočuť a k preprave tovaru pre spoločnosť ILDGER INVEST KFT bolo v rozpore so skutočnosťou uvedenou na CMR tvrdené, že túto realizovala firma E. P. - HEK-TRANS, avšak svedok na požiadanie daňového úradu nepredložil dôkazy o pohybe jeho vozidla.

Z obsahu spisu a prílohového administratívneho spisu vyplývajú takéto skutkové okolnosti: žalobca v zdaňovacom období máj 2008 vyhotovil odberateľskú faktúru pre maďarského odberateľa ILDGER INVEST KFT, a to fa č. 0800168 zo dňa 12.05.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 217.035,- Sk. Prílohou je CMR č. SK 3632883 zo dňa 09.05.2008. Preverovaním maďarskou daňovou správou bolo zistené, že maďarský odberateľ za predmetné zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie a nepriznal žiadne nadobudnutie tovarov z iných členských štátov. Z vyjadrenia konateľa žalobcu vyplýva, že za maďarského obchodného partnera mal ako zástupca jednať A. Y., avšak splnomocnenie nebolo preukázané. Podľa údaju na prílohovom CMR mal prepravu vykonať prepravca E. P. - HEK-TRANS. Dožiadaný Daňový úrad Zvolen vypočul E. P. dňa 03.02.2011, ktorý sa vyjadril do zápisnice, že preprava nebola ním uskutočnená tak, ako je uvedené na preverovanom CMR pre odberateľa ILDGER INVEST KFT, ale preprava ihličnatého reziva do Maďarska bola dňa 09.05.2008 vykonaná pre spoločnosť Kosztinné Vastag Andrea Maďarsko, pričom bola vystavená aj iná faktúra spolu s iným prílohovým CMR, ktoré listiny svedok predložil správcovi dane.

Vo veci vyplýva z obsahu spisu a prílohového administratívneho spisu takýto skutkový stav: žalobca vyhotovil v zdaňovacom období august 2008 pre odberateľov z Maďarska odberateľské faktúry a to pre odberateľa MULTI SPEED KFT fa č. 0800289 zo dňa 01.08.2008 a fa č. 0800301 zo dňa 11.08.2008. Prílohou prvej faktúry bol dodací list č. 289/2008 zo dňa 01.08.2008 a CMR č. SK 4838986 zo dňa 01.08.2008. Prílohou druhej faktúry bol dodací list č. 301/2008 zo dňa 11.08.2008 a CMR č. SK 2614923 bez uvedenia dátumu vyhotovenia. Pre maďarského odberateľa ILDGER A. KFT bola vystavená odberateľská faktúra č. 0800294 zo dňa 06.08.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej sume 196.295,40 Sk a prílohou bol dodací list č. 294/2008 zo dňa 06.08.2008 a CMR č. SK 4707591 zo dňa 06.08.2008. Dodanie tovaru nebolo obdobne ako v predchádzajúcich veciach preukázané, a to z rovnakých dôvodov. Prepravu maďarskému odberateľovi MULTI SPEED KFT podľa údajov uvedených na prílohových CMR mala realizovať firma R. K. - REK, ktorý ovšem túto skutočnosť nepotvrdil, rovnako ako vo veci a prepravu pre spoločnosť ILDGER INVEST KFT mala vykonávať spoločnosť LUAND, s.r.o., ktorá rovnako nebola preukázaná. Svedok K. uviedol, že predložené CMR nevystavil a podpisy na ňom nie sú jeho, prepravu tovaru pre žalobcu v auguste 2008 nevykonal. Tachografové krúžky boli stratené pri sťahovaní spoločnosti. Rovnako E. P. - HEK-TRANS nepreukázal vykonanie prepravy z dôvodov uvedených vo vyššie popisovaných veciach.

Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je prílohou vo veci mal súd preukázanú skutočnosť, že žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre maďarského odberateľa ILDGER INVEST KFT v zdaňovacom období november 2008, a to fa č. 0800418 zo dňa 06.11.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 49.980,- Sk, prílohou ktorej bol dodací list č. 418/2008 zo dňa XX.XX.XXXX a CMR č. SK 5474778 zo dňa 06.11.2008 a fa č. 0800431 zo dňa 18.11.2008, s predmetom fakturácie: ihličnaté rezivo v celkovej hodnote 225.457,60 Sk, prílohou ktorej bol dodací list č. 431/2008 zo dňa 18.11.2008 a CMR č. SK 4498601 zo dňa 18.11.2008. Maďarský odberateľ podal za november 2008 nulové daňové priznanie. Splnomocnenie, na základe ktorého mal zastupovať maďarského odberateľa A. Y., nebolo preukázané. Odovzdanie tovaru prepravcovi preukazované predložením predmetných CMR bolo spochybnené, nakoľko prepravu mala vykonať spoločnosť LUAND, s.r.o. podľa tam uvedených údajov. Preprava, ktorá podľa žalobcu mala byť vykonaná prostredníctvom firmy E. P. - HEK-TRANS, nebola preukázaná, nakoľko svedok dodatočne nepredložil dôkazy preukazujúce pohyb vozidla, evidenciu jázd, ani tachografové krúžky.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval uvedenými odberateľskými faktúrami, dodacími listami a medzinárodnými nákladnými listami CMR, preukazujúc dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

Podľa v znení platnom k 31.12.2008; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH; platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,

d/ inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH; ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písmena a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písmena a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Z citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že od dane je oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, t.j. dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený zo Slovenska do iného členského štátu. Podmienkami oslobodenia je, že odoslanie alebo preprava tovaru musí byť vykonávaná buď 1. slovenským dodávateľom tovaru alebo 2. nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu alebo 3. na účet slovenského dodávateľa tovaru, resp. na účet nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu. Rozhodujúcou podmienkou oslobodenia pri dodaní tovaru zo Slovenska do iného členského štátu je, že nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie, t.j. 1. že nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, 2. že tovar bol dodaný do iného členského štátu, pričom dodanie tovaru preukáže. Platiteľ dane preukazuje dodanie tovaru do iného členského štátu, ako jednej z podmienok na oslobodenie: 1. kópiou faktúry, 2. prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní tovaru, v ktorom je uvedené miesto dodania a to v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí slovenský dodávateľ alebo nadobúdateľ z iného členského štátu, 3. písomným potvrdením prijatia tovaru nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu alebo osobou ním poverenou, a to v prípade, ak prepravu tovaru vykoná slovenský dodávateľ, 4. písomným prehlásením nadobúdateľa tovaru z iného členského štátu alebo osoby ním poverenej, a to v prípade, ak prepravu tovaru vykoná nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu, 5. inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar a podobne.

Súd po oboznámení sa so stanoviskom účastníkov konania, ich podaniami a obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, pričom žalobné námietky súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí. Súd poukazuje na to, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi daňových orgánov, s odôvodnením napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane, ktoré súd nepovažuje za potrebné opätovne uvádzať v odôvodnením svojho rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutí. Zároveň súd reaguje na jednotlivé žalobné námietky.

Podľa , , , ; dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (1). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2). Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (8).

Za nedôvodnú súd považuje žalobnú námietku o porušení ustanovenia a v dôsledku toho nedostatočne zistený skutkový stav a vyvodený nesprávny právny záver, ako aj porušenie základných zásad daňového konania. V prvom rade súd poukazuje na to, že táto žalobná námietka nie je konkrétna. Nevyplýva z nej, čo konkrétne mali daňové orgány v procese konania a dokazovania porušiť, či bol nejaký dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a podobne. Súdy nevyhľadávajú dôvody nezákonnosti rozhodnutí za účastníkov konania. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že správca dane vedie dokazovanie, avšak dôkazné bremeno na preukázaní základnej skutočnosti v tomto druhu konania, že tovar bol dodaný do iného členského štátu, leží na platiteľovi dane, ktorý deklaruje dodanie tovaru s oslobodením od dane v zmysle zákona o DPH.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalobca spĺňa podmienky uvedené v § 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/ zákona o DPH na oslobodenie od dane, pretože je nesporné, že tovar bol prepravený prostredníctvom tretej osoby do Maďarskej republiky a dodanie tovaru do iného členského štátu bolo preukázané prepravnými dokladmi CMR, v ktorých boli uvedené miesta nakládky, ako aj miesta určenia. Súd zastáva stanovisko, že nestačí len byť držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázanie obsahu skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Z ustanovenia vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný v priebehu daňového konania. Uvedenými faktúrami žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane, avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia tohto nároku. Aj podľa záveru súdu žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a hodnoverne preukázať, že deklarovaný tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do Maďarska a dodaný maďarským odberateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Rovnako sa nepodarilo preukázať, že preprava bola zabezpečovaná spôsobom uvedeným na jednotlivých CMR. Hodnovernosť a pravdivosť údajov na CMR bola spochybnená samotným žalobcom, ktorý po tom, čo mu bolo oznámené, že nie je možné preveriť uskutočnenie prepravy z tuzemska do Maďarska prepravcom LUAND, s.r.o. tak, ako to bolo deklarované na CMR, uvádzal iný spôsob prepravy a to prostredníctvom firmy E. P. - HEK- TRANS, ktorý ale tiež nepreukázal prepravu, keď dodatočne nedoložil dôkazy o pohybe vozidla, resp. u niektorých dodávok vypovedal, že prepravu tak, ako bola uvedená na CMR, vôbec nevykonal. Nebola preukázaná ani preprava prostredníctvom R. K., resp. H. R. tak, ako bola deklarovaná na CMR. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že údaje uvedené na listinných dôkazoch, ktorými deklaroval žalobca splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, neboli pravdivé a teda dôkazy nebolo možné považovať za preukazujúce, že tovar bol dodaný do iného členského štátu. Správne postupoval správca dane, ak vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako žalobca uskutočnil dodanie deklarovaného tovaru, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru nespočíva len v predložení faktúry, dodacích listov, CMR a ich zaúčtovaní, ak tieto doklady nie sú podložené aj reálnym dodaním tovaru. Inak by vykonávanie daňových kontrol na overovanie skutočností deklarovaných týmito dokladmi nemalo opodstatnenie, pretože práve pri daňových kontrolách sa posudzuje obsahová stránka dôkazov, a to zisťovaním reálneho uskutočnenia prepravy tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá dodávateľovi tovaru povinnosť kontrolovať plnenie si svojich povinností odberateľov, s uvedeným možno súhlasiť, avšak toto súd nepovažuje za relevantné pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí. Skutočnosť, že maďarskí odberatelia v roku 2008 uvedené dodávky tovaru vo svojom daňovom priznaní nepriznali, resp. nepodali daňové priznanie alebo podali nulové daňové priznanie, nie je rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú

daňové orgány vyvodili záver o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Ak však ale zahraničný odberateľ uskutočnené obchody nepriznal v daňovom priznaní a neodviedol príslušnú daň, táto skutočnosť vážne spochybňuje samotné dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a možno na ňu prihliadnuť v rámci komplexného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že tvrdenie o nepreukázaní dodania tovaru z tuzemska do zahraničia na základe tej skutočnosti, že odberateľ tieto obchody nepriznal v daňovom priznaní, je opreté jedine o úvahy daňového orgánu, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak súd zastáva názor, že táto skutočnosť bola maďarskou finančnou správou preverená a výsledok oznámený slovenským daňovým orgánom. Inou otázkou je ale posudzovanie si splnenia zákonných povinností zahraničného odberateľa vzhľadom na povahu fakturovaného plnenia a podobne, čo ovšem nie je otázkou nedostatočného dokazovania, ale prípadného právneho posúdenia veci, čo ovšem nebolo v žalobe namietané.

Za nedôvodnú považuje súd námietku žalobcu o nerešpektovaní zásady hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Naopak zastáva názor, že daňové orgány postupovali dôsledne pri hodnotení dôkazov. Súd nepovažuje napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Na žalobnú námietku prednesenú na pojednávaní po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, súd nemohol prihliadnuť. Okrem toho, že žalobná námietka bola podaná oneskorene, zároveň bola prednesená prvýkrát v rámci preskúmavacieho konania na súde a nebola predmetom odvolania, takže žalovaný sa nemal možnosť s touto namietanou skutočnosťou vyporiadať sám v správnom konaní. Súd poukazuje na rozhodnutie R 31/2002 (zo Súdnej praxe), z právnej vety ktorého vyplýva, že „Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti “.

Z dôvodov vyššie uvedených súd žaloby ako nedôvodné zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa .

Výsledok hlasovania: 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.