Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_9P-20-2012.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. Y., A.. XX.XX.XXXX, W.ytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, ul. Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - T. U., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: F., X. XXX, S..Č.. W.: X. U., F. XX/XX a otca Ľ. Y., A.. XX.XX.XXXX, W.: F., X. XXX, S..Č.. W.: Č. W., Č.. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. Y., A.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 150 euro mesačne na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2012, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.06.2012 do 11.07.2012 v sume 41 eur je otec povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k.: XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 27.1.20122 domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXP XX/XXXX-XX, zo dňa 22.7.2010, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca dieťaťa v sume 150 eur mesačne, na sumu 200 eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že maloletý S. navštevuje súkromnú materskú škôlku, zvýšili sa náklady na jeho ošatenie a záujmy. Lieči sa na tupozrakosť a pravidelne chodí na kontroly zraku do Bratislavy. Od septembra začne chodiť do základnej školy a preto sa zvýšia jeho náklady na školské pomôcky.
Otec maloletého si vyživovaciu povinnosť neplní, neprispieva ani inými plneniami, dieťa navštevuje cca 1x ročne.
Podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 sa k návrhu vyjadril otec dieťaťa. Uviedol, že v období od apríla do decembra 2010 si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a splácal tiež dlžné výživné. Potom však bol prepustený z práce a je nezamestnaný. S platením výživného mu musia pomáhať rodičia, finančne ho podporuje priateľka. Jej príjem však postačuje iba na krytie základných potrieb. Zvýšenie výživného nemá aktuálne význam, nakoľko otec dieťaťa nie je schopný platiť ani súdom určených 150 eur mesačne.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise: potvrdenie o návšteve škôlky, vyčíslenie mesačných nákladov dieťaťa, matky a otca.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Tomášovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Pezinok XXP XX/XXXX-XX zo dňa 22.7.2010, ktorým bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150 eur mesačne.
V tom čase mal maloletý Tomáš 4 roky navštevoval materskú škôlku. Matka maloletého bola zamestnaná ako odbytový pracovník v spoločnosti TEAS s.r.o. Bratislava, s čistým mesačným príjmom 519,17 eur, poberala prídavky na deti v sume 21,99 eura. S maloletým žila v byte, pomáhali jej starí rodičia.
Otec detí pracoval ako murár v spoločnosti MIOSTAV s.r.o Lučenec s príjmom 600 eur mesačne, do 26.11.2009. Pracovný pomer ukončil dohodou, bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príležitostne vykonával brigádnické práce s príjmom cca 300 eur mesačne.
Podľa Potvrdenia o návšteve SMŠ Lienka Smolenice predstavujú ročné náklady na pobyt v zariadení sumu 865 eur ročne. Ďalšie náklady matka dieťaťa vyčíslila sumou 294 eur ( strava, obuv, oblečenie, zdravotné potreby ). Svoje náklady matka vyčíslila na sumu 494, 84 eura ( úvery, nájom, telefón, cestovné, životné poistenie ).
Otec dieťaťa vyčíslil svoje náklady na sumu 867 eur ( telefón, strava, hygiena, cestovné, nájom + splátky pôžičiek).
Na nariadenom pojednávaní súd vypočul matku a otca dieťaťa, kolízneho opatrovníka.
Matka dieťaťa uviedla, že maloletý navštevuje súkromnú materskú škôlku, má problémy s očami. Pravidelne jej musia vypomáhať rodičia, ktorí žijú v Smoleniciach. Synovi sa snaží kupovať čo najlacnejšie oblečenie. Matka momentálne pracuje ako fakturantka a jej príjem je 580 eur.
Otec maloletého Tomáša vypovedal, že jeho situácia mu nedovoľuje platiť výživné. Je nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Má dlhy, ktoré musí splácať. Peniaze mu dáva priateľka s ktorou žije. Chce si otvoriť živnosť v odbore stavebníctvo. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá auto, nefajčí.
Na ďalšom pojednávaní otec dieťaťa uviedol, že sa mu podarilo zamestnať u súkromníka a jeho príjem má byť cca 600-800 eur. Má však veľa splátok, ktoré musí z dôvodu exekúcie uhrádzať.
Kolízny opatrovník doporučil zvýšenie výživného na sumu 180 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania je z väčšej časti dôvodný.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Jakubovi bola naposledy upravená v čase keď malo dieťa 4 roky. V súčasnosti sa chystá nastúpiť povinnú školskú dochádzku, má 6 rokov. Náklady na jeho potreby stúpli i tým, že navštevuje súkromnú materskú škôlku, zvýšia sa jeho náklady na školské pomôcky. Trpí poruchou zraku, čo vyžaduje častejšie návštevy u lekára.
Odporca si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, toho času má zameškané výživné. Kým oproti poslednej úprave výživného, bol nezamestnaný, teraz pracuje, jeho príjem by mal dosiahnuť čiastku 600-800 eur mesačne. Nad rámec výživného matke dieťaťa neprispieva, syna nenavštevuje, resp. navštevuje iba sporadicky.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. „Schopnosti a možnosti“ rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. „Majetkové pomery“ rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.
Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že maloleté dieťa je odkázané na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Matka dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi plní, zabezpečuje všetky jeho potreby, o dieťa sa osobne stará. Otec dieťaťa si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne.
Porovnaním majetkových pomerov rodičov maloletého súd dospel k záveru, že domácnosť a rodina v ktorej matka dieťaťa i otec žije patrí k pásmu priemeru. Potreby maloletého predstavujú sumu cca 294 eur ( strava, oblečenie, cestovné, hygiena, lieky, školské pomôcky, bývanie), Je povinnosťou rodičov
dieťaťa a i ustálenou praxou, že obaja rodičia by sa mali na uhrádzaní nákladov podieľať každý v jednej polovici, t.j. v danom prípade sumou cca 180 eur.
Otec dieťaťa je toho času zamestnaný. I keď uviedol, že má veľa nesplatených záväzkov, tie nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča voči dieťaťu.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva zo zákona a platenie výživného má prednosť pred akoukoľvek inou pohľadávkou. Každý človek musí zvážiť koľko záväzkov si na seba môže viazať a či ich bude schopný plniť, pričom výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou. Náklady dieťaťa, ktoré jeho matka vyčíslila sú skutočne nákladmi bežnými. S prihliadnutím na životnú úroveň odporcu, jeho nevyhnutné náklady súd ustálil, že suma 180 eur mesačne odráža tak reálne náklady dieťaťa ako aj možnosti a schopnosti otca.
Pre rozhodnutie súdu je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom tento v prípade výživného musí vychádzať z reálne vynaložených nákladov a aktuálnych potrieb.
Súd priznal zvýšené výživné matke počnúc dňom 01.06.2012, v súlade s jej písomným návrhom. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 11.07.2012 predstavuje čiastku 41 eur a túto súd uložil otcovi dieťaťa uhradiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom rozsudku súd zmenil rozsudok XX F. XX/XXXX-XX N. T. XX.X.XXXX.
Náhradu trov konania si účastníci konania neuplatnili a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 150 OSP. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vyživovacia povinnosť medzi rodičom a dieťaťom, súd mal za spravodlivé a adekvátne, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.