Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sp-6-2012.pdf
PDF · 134.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sp/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, so sídlom Karloveská č. 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, 2/ Q. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX W., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Humenné, Mierova č. 4, 066 01 Humenné, za účasti Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 06. marca 2012 č. 2012/00290-4-ŠM takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06. marca 2012 pod č. 2012/00290-4-ŠM podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie odporcovi.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NS SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákona“ ) v súlade s § 46 Zákona o správnom konaní rozhodol pod bodom A tak, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 Q. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX, spĺňa podmienky podľa § 1 písm. a) zákona a § 3 ods. 1 písm. l) zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. Y..
Druhým výrokom správny orgán rozhodol o tom, že navracia oprávnenej osobe vlastníctvo k pozemkom v k.ú. Y. podľa stavu údajov C KN na základe geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou Geospol Slovakia, s.r.o. Snina a to konkrétne parcely č. C KN 2/2, pôvodný pozemok EN 75 záhrada o výmere 408 m2 v 1/4, parcely C KN 2/3, pôvodný pozemok EN 126 lúka o výmere 442 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, a parcely C KN 1, pôvodný pozemok EN 257/2 záhrada o výmere 150 m2 spoluvlastnícky podiel 1. Vo výroku zdôvodnil správny orgán, že pôvodné pozemky boli vyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru v Humennom, Odbor územného plánovania UP 1950-854/1982-God dňa 29. decembra 1982 pre Československý štát - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik v Bratislave pre účel výstavby Vodárenskej nádrže Starina, terajšej vlastníčke Q. S..
Tretím výrokom správny orgán rozhodol, že oprávnená osoba je v zmysle § 3 ods. 5 zákona povinná vrátiť finančnú náhradu 33,19 Eur v lehote do 30 dní od nadobudnutia tohto rozhodnutia ... . Suma finančnej náhrady, ktorú je potrebné vrátiť bola vypočítaná k priznanému právu na náhradu, ktorá bola vyplatená vtedajšej vlastníčke Q. S. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutie ONV v Humennom OÚP zo dňa 29. decembra 1982 za parcely EN 75, 126 a 257/2 v podiele 1, k.ú. Y..
Štvrtým výrokom správny orgán rozhodol, že oprávnenej osobe sa podľa § 5 ods. 4 zákona ukladá dodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, Oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP - 577/1991 - Mi zo dňa 17. januára 1992, ktorým sa určujú pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režim hospodárenia v nich na základe zákona o vodách. Ďalej sa ukladá dodržiavanie právnych predpisov vyplývajúcich z polohy pozemkov v k.ú. Y., ktoré je v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.
Výrokom pod bodom B rozhodol správny orgán tak, že Q. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX, nespĺňa podmienky uvedené v § 1 zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznania práva na náhradu k pozemkom v k.ú. Y. EN 257/1, druh pozemku zastavaná plocha, dvor vo výmere 488 m2 v spoluvlastníckom podiele 1.
Výrok rozhodnutia pod bodom A a B odôvodnil odporca tým, že dňa 17. septembra 2004 bolo doručené podanie na Obvodný pozemkový úrad Humenné Q. S., ktorá si uplatnila reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností v k.ú. Y., ktoré boli vyvlastnené pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina. Odporca poukázal na to, že predmetný návrh neobsahoval potrebné náležitosti, preto bola oprávnená osoba vyzvaná na jeho doplnenie a správne konanie bolo do lehoty 31. decembra 2004 prerušené. Po doložení potrebných písomných dokumentov a to občianskeho preukazu, kópie uznesenia Štátneho notárstva v Humennom po poručiteľovi V. S., ako aj overenej kópie Vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV V Humennom OUP zo dňa 29. decembra 1982, kópie písomnej identifikácie k.ú. Y., kópie originálu pozemnoknižnej zápisnice č. 101, 125 a 190 k.ú. Y. a kópie žiadosti o vydanie lesných pozemkov v k.ú. Y.. Na základe doplnených písomných dokumentov správny orgán rozhodol dňa 13. mája 2005 tak, že žiadateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 3 zákona na navrátenia vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v k.ú. Y. z dôvodu, že parcely EN 75, 126, 275/1 a 257/2 neprešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona. Predmetné rozhodnutie potom ako bolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany navrhovateľky, Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5 Sp 29/2005 zo dňa 31. októbra 2006 zrušil a rozhodnutie správneho orgánu vrátil vec na ďalšie konanie s odôvodnením nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pre nedostatok dôvodov bolo rozhodnutie nepreskúmateľné.
Správny orgán po doplnení podkladov zo správy katastra a iných príslušných orgánov opätovne rozhodol na základe niekoľkých pracovných stretnutí v rámci správneho konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia pod bodom A a B. Poukázal na to, že o reštitučnom nároku rozhodoval za účasti terajšieho vlastníka, t.j. Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, pričom sa k predmetnej veci táto nevyjadrila, ale požiadala o vyjadrenie k žiadosti Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Košice. Ten vo svojom stanovisku okrem svojich vyjadrení k uplatnenému reštitučnému nároku navrhol aj zvolanie ústneho pojednávania spojeného s pochôdzkou v teréne za účasti zainteresovaných strán. Správny orgán vykonal tento postup a do spisu doplnil ešte listiny týkajúce sa vyhlásenia Národného parku Polomniny, vyhlásenia Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy a určenia pásiem hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režimu hospodárenia v nich. Pracovné stretnutia boli zvolané na deň 21. novembra 2011 a následne na deň 21. januára 2012.
Výrok pod bodom A odporca zdôvodnil ďalej tým, že oprávnená osoba Q. S. doložila oprávnenosť svojho nároku rodným listom, fotokópiu občianskeho preukazu a následne uznesením Štátneho notárstva o tom, že je dedičkou po poručiteľovi V. S. pod č. D 858/81 - 18 zo dňa 17. septembra 1981, ako aj ostanými písomnými dokumentami, na ktoré už súd vyššie poukázal, čím bola splnená podľa správneho orgánu podmienka oprávnenosti podľa § 2 ods. 1 zákona. Podľa správneho orgánu oprávnená osoba pri pôvodných pozemkoch, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti pod bodom A k.ú. Y. splnila podmienku podľa § 1 zákona, pretože pozemky v čase vyvlastnenia tvorili a naďalej tvoria poľnohospodársky pôdny fond, o čom svedčia i písomné identifikácie parciel na ktoré správny orgán poukázal a ktoré boli vypracované terajšou správou katastra, ako aj výkaz výmer a vyvlastňovací súpis k vyvlastňovaniu pozemkov v k.ú. Y. a tiež písomné identifikácie zo dňa 24. októbra 2011 vypracovaná Správou katastra Snina, ako aj geometrický plán zo dňa 27. decembra 2011 vyhovený z dôvodu presného určenia hraníc pozemkov.
Podľa správneho orgánu oprávnená osoba splnila aj podmienku podľa § 3 ods. 1 písm. l) zákona, pretože pozemky boli vyvlastnené za náhradu, existujú a nikdy neslúžili na účel, na ktoré boli vyvlastnené.
Správny orgán odôvodnil túto skutočnosť tým, že skúmaním zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené citovaným rozhodnutím ONV Humenné pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina na základe geometrického plánu a vyvlastňovacieho súpisu zo dňa 31. mája 1976. Zdôraznil, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí je ďalej uvedené, že vodohospodárska výstavba zaslala ponuku na dobrovoľný odpredaj, s čím nesúhlasili pôvodní vlastníci a ako ďalej konštatuje v rozhodnutí, nehnuteľnosti boli vyvlastnené a mali slúžiť na výstavbu vodárenskej nádrže Stariny. Správny orgán zistil, že stavba vodárenského diela bola začatá na základe rozhodnutia Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach zo dňa 22. augusta 1977, kde na strane 21 a 22 sú stanovené úpravy v II. a III. ochrannom pásme vodného diela a demolácia obce Y. a to obytných budov vrátane príslušenstva a hospodárskych zariadení v počte 178 usadlostí. Na strane 35 je určená povinnosť investora započať so stavbou v roku 1979 a ukončiť ju v roku 1983. Zároveň poukázal správny orgán na doplnok č. 2 k rozhodnutiu zo dňa 22. augusta 1977, v ktorom zmenil výrokovú časť rozhodnutia týkajúcu sa termínu stavby a to ukončenie v roku 1985. Ďalej správny orgán uviedol, že bolo zistené, že predmetné pozemky boli vedené v k.ú. s druhom pozemku záhrada a lúka a v čase vyvlastňovania na pozemkoch nestála žiadna obytná stavba, ani hospodárska budova, to znamená, že pozemok nemusel byť nevyhnutne vyvlastnený, nakoľko dikcia vtedajšieho povolenia stavby určovala výkup, prípadne vyvlastnenie nehnuteľnosti potrebných pre stavbu vodného diela a demoláciu obce Y., čo sa nepotvrdilo, nakoľko na vyvlastnených pozemkoch nie sú stavby slúžiace, prípadne súvisiace s Vodárenskou nádržou Starina.
Správny orgán ďalej argumentoval tým, že v súčasnosti podľa písomnej a grafickej identifikácie parciel sú tieto pozemky tvorené časťami parciel registra E KN 394, 465 a 546 vedenými na liste vlastníctva č. XXX pre vlastníka Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava v celosti. Vo výroku rozhodnutia sú tieto pozemky uvedené ako parcely C KN 2/2, 2/3 a 1 vyčlenené geometrickým plánom zo dňa 27. decembra 2011.
Po šetrení správnym orgánom a vyznačením hranice vyvlastnených pozemkov geometrickým plánom z roku 2011 na ich presnú identifikáciu v teréne bolo zistené, že na predmetných pozemkoch sa nenachádzajú žiadne objekty súvisiace so stavbou vodárenskej nádrže, ani objekty slúžiace na prevádzku vodárenskej nádrže a pozemky sú nezastavané, avšak sú naďalej udržiavané samotnou oprávnenou osobou. Ďalej bolo zistené správnym orgánom, že pozemky sa nachádzajú podľa rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia zo dňa 17. januára 1992 v pásme hygienickej ochrany II. stupňa - vonkajšieho Vodárenskej nádrže Starina a tiež sú v územnom obvode Národného parku Polomniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, čím došlo k obmedzeniu užívania pozemkov. Oprávnená osoba však požadovala vydanie vlastníctva k vyvlastneným pozemkom, preto správny orgán vo výroku rozhodnutia uložil oprávnenej osobe podľa § 5 ods. 4 dodržiavať určité opatrenia.
Čo sa týka náhrady, ktorá bola určená vo vyvlastňovacom rozhodnutí, rozhodol správny orgán tak, že oprávnená osoba je povinná vrátiť finančnú náhradu 33,19 Eur v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR.
Ohľadom časti rozhodnutia výroku pod bodom B správny orgán poukázal na to, že nehnuteľnosť uvedenú vo výrokovej časti B tohto rozhodnutia nemožno navrátiť a nemožno k nej priznať ani právo na náhradu z dôvodu, že parcela EN 27/1 druh pozemku zastavaná plocha, dvor vo výmere 488 m2 vo spoluvlastníckom podiele 1 k.ú. Y. nevykazuje druh pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo lesného pôdneho fondu. Zároveň správny orgán poukázal na to, čo je predmetom zákona č. 503/2003 Z.z. a z dôvodu prehľadnosti riešenia zložitého návrhu žiadateľky, ktorý poukazuje na dve vzájomné nesúvisiace skutočnosti a to na vyvlastnenie parciel pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina a pre prevod urbárskych podielov na JRD správny orgán pristúpil k vydaniu samostatných rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivých parciel k.ú. Y.. O parcelách, ktoré prešli na JRD bude rozhodnuté zvláštnym rozhodnutím.
Navrhovateľ v 1/ rade Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava podal opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým žiadal rozhodnutie odporcu vo výroku pod bodom A zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odôvodnil navrhovateľ v 1/ rade tým, že poukázal na výrok napadnutého rozhodnutia pod bodom A a argumentoval tým, že Obvodný pozemkový úrad Humenné, ako správny orgán sa na neho obrátil listom zo dňa 27. apríla 2011 so žiadosťou o vyjadrenie. Vodohospodárska výstavba, š.p. vzápätí požiadal správcu Vodárenskej nádrže Starina, Slovenský vodohospodárenský podnik, š.p. odštepný závod Košice o stanovisko k uplatneným reštitučným nárokom na pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Y., keďže Vodohospodárska výstavba š.p. toho času pripravuje prevod správy majetku štátu týkajúcej sa všetkých pozemkom evidovaných na LV s vlastníctvom Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava v oblasti spomínaného vodného diela na správcu prevádzkovateľa Vodárenskej nádrže Starina - Slovenský vodohospodarský podnik, š.p. Z toho dôvodu považoval navrhovateľ v 1/ rade vyjadrenie správcu Vodohospodárskej nádrže Starina za vyjadrenie relevantné, dôvodné a k meritu veci. Poukázal preto dôsledne na stanoviská Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Bratislava, OZ Košice zo dňa 19. júna 2011 a 28. februára 2012, v ktorých sa okrem iného uvádza, že Vodárenská nádrž Starina bola vybudovaná ako strategický zdroj pitnej vody pre mestá východoslovenského kraja. Obmedzením antropogénnych činností vylúčením osídlenia, rekreácie, intenzívneho poľnohospodárstva a priemyslu bolo zrealizované z dôvodu zachovania potrebnej hygienickej ochrany zberného územia vodárenského zdroja. Z tohto dôvodu správca uvedeného diela konštatoval, že nesúhlasí s navrátením vlastníctva pôvodných častí pozemkov oprávneným osobám a vyjadril aj nesúhlas s ich spätným odpredajom pôvodným vlastníkom. Ako správca vodného diela upozornil na to, že pozemky, majetkovoprávne vysporiadanie pre jeho výstavbu majú priamy vzťah ku kvalite a kvantite vody v zbernom povodí rezervoára pitnej vody. Na týchto pozemkoch bola vylúčená nežiaduca antropogénna činnosť z dôvodu zachovania ich povodia a boli tu ponechané len činnosti, ktoré pri správnom režime hospodárenia negatívne neovplyvňujú vodné toky dotknutého povodia ( lesopoľnohospodárske činnosti, poľovná činnosť, národný park ). Ďalej zdôraznil správca diela, že pravidelné kontroly kvality vody v prítokoch a rezervoári ukazujú, že vylúčením hustého osídlenia tejto oblasti došlo postupne k zníženiu ktorých vybraných sledovaných ukazovateľov: predovšetkým ropných látok, dusíkatých látok z hnojív a koliformných baktérií. Pri zvýšenej enviromentálnej záťaži hodnoty týchto ukazovateľov narastajú a v procese výroby sa zvyšujú náklady na zachovanie kvality surovej pitnej vody a následne sa zvyšujú náklady aj na úpravu pitnej vody, čo je možné hodnotiť ako podstatný negatívny hospodársky dopad na územie zásobované vodou z tohto zdroja. Prinavrátenie štátom vyvlastnených pozemkov by vážne narušilo celistvosť nedotknutého chráneného územia a jeho rovnováhu. Mohlo by znamenať poškodenie životného prostredia až do takej miery, že by zabezpečovanie kvality vody do budúcna bolo nemožné, a preto je nežiadúce a kontraproduktívne pripustiť, v dôsledku prinavracania pozemkov, zvýšený rozsah aktivít na území ochranného pásma vodného diela VN Starina a narušiť tak fungujúci systém hygienickej ochrany tohto strategického vodného zdroja. Zároveň upozornil na skutočnosť, že územie, na ktorom sa nachádzajú predmetné pozemky, je súčasťou Národného parku Poloniny so zvýšeným stupňom ochrany prírody a krajiny. Za účelom riešenia uplatnených reštitučných nárokov vlastníctva k vyvlastneným pozemkom navrhol zvolať ústne konanie, spojené s ohliadkou v teréne za účasti všetkých zainteresovaných strán. Na pracovnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.09.2011, bol zo strany správcu Vodárenskej nádrže opätovne vyjadrený nesúhlas s navrátením vlastníctva k týmto pozemkom oprávneným osobám, a bola vznesená požiadavka na VV, š. p. Bratislava o bezodplatný prevod pozemkov z nasledovných dôvodov:
- VV, š. p. realizovala majetkovoprávne usporiadanie nehnuteľností, týkajúce sa výstavby VN Starina pre Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., ale časť pozemkov, nachádzajúcich sa v II. ochrannom pásme, nebola prevedená na správcu vodného diela.
- pozemky, cez ktoré prechádzajú toky povodia VN Starina, majú priamy vplyv na kvantitu a kvalitu vody z dlhodobého hľadiska, z čoho vyplývajú povinnosti pre Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. OZ Košice, ktorého pracovníci musia mať neobmedzený prístup na tieto pozemky aj z hľadiska bežnej údržby a kontroly, ktorú nemôžu vykonávať na cudzích pozemkoch.
- pozemky sa nachádzajú v II. vonkajšom pásme hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a to, že nie sú zastavané a že na nich nie sú umiestnené objekty, slúžiace na prevádzku vodárenskej nádrže, neznamená, že sú nepotrebné. Okrem toho sa nachádzajú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.
V súčasnosti VV, š. p. pripravuje zmluvy o prevode správy majetku so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., ktoré sa týkajú prevodu pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach v oblasti Vodárenskej nádrže Starina, a to Y., B. V. a P..
Zároveň poukázal navrhovateľ v 1/ rade na stanovisko k navráteniu vlastníctva, ktoré zaujal Krajský úrad životného prostredia v Prešove svojím vyjadrením v tom zmysle, že vo veci rozhodovania navrátenia vlastníctva k pozemkom k.ú. Y. mal mať postavenie dotknutého orgánu, pretože v predmetnom území je príslušným prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veci Vodného diela Starina podľa § 60 ods. 1 písm. a) bod 2 a ods. 2 vo veci ochranných pásiem vodárenského zdroja podľa § 32 ods. 1 a 5 Vodného zákona a k predmetnej veci sa mal možnosť vyjadriť. Aj krajský úrad životného prostredia neodporúča navrátenie vyvlastnených pozemkov z dôvodu že tieto sú situované do pásiem hygienickej ochrany vodného diela, ktoré boli stanovené na základe už vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, ktorým boli zároveň stanovené podmienky pre zabezpečenie kvality a ochrany vodárenskej nádrže, zásobujúcej pitnou vodou obyvateľov Prešovského a Košického kraja. Ochrana vodného zdroja je prioritnou záležitosťou a z tohto dôvodu je neprijateľné navrátenie pozemkov, nachádzajúcich sa v ochranných pásmach VN Starina, ktoré sú vo vlastníctve VV, š. p. Všetky aktivity na dotknutom území majú priamy vzťah ku kvalite vody a vylúčenie osídlenia, rekreácie, intenzívneho poľnohospodárstva a priemyslu bolo zrealizované z dôvodu zachovania potrebnej hygienickej ochrany povodia a zdravotnej nezávadnosti vodárenského zdroja a z tohto dôvodu KÚŽP s navrátením vlastníctva k predmetným pozemkom v liste č. 2012/605-1985/Zv zo dňa 15.3.2012 vyjadril nesúhlas.
Navrhovateľ v 1/ rade ďalej konštatoval, že vymedzenie ochranných pásiem a režimu hospodárenia v nich bolo určené Rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek zo dňa 17. januára 1992, ktoré určuje aj všeobecné podmienky pre ďalšie činnosti jednotlivých ochranných pásmach, ako sú lesnú, rybné a poľovné hospodárstvo, poľnohospodárska činnosť, doprava po verejných komunikáciách, rekreáciách, turistická činnosť, vstup motorových vozidiel do pásiem hygienickej ochrany a iné opatrenia. Toto rozhodnutie je v súčasnosti platné a neodporuje súčasnej platnej legislatíve. Zároveň navrhovateľ v 1/ rade poukázal na to, že v citovanom rozhodnutí je vymedzené pásmo hygienickej ochrany II. stupňa na vnútorné, ktoré nadväzuje na pásmo hygienickej ochrany I. stupňa a jeho pravú hranicu tvorí rozvodnica medzi Cirochou a Uličkou od priehrady. Zároveň poukázal, že vonkajšie pásmo hygienickej ochrany II. stupňa nadväzuje na vnútorné a jeho hranica ide od kóty Herčasté po rozvodnicu medzi Cirochou a Udavou na štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskom a po pohraničnom hrebeni východným smerom až po kótu 908,0.
S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. l) zákona podľa navrhovateľa v 1/ rade sú stanovené podmienky na základe ktorých oprávneným osobám môže byť vlastníctvo navrátené, pričom vyššie uvedené podmienky musia byť v zmysle zákona splnené kumulatívne.
Podľa názoru navrhovateľa v 1/ rade nedošlo pri vyššie uvedených pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. Y. k splneniu poslednej podmienky a to, že pozemky ktoré mali byť navrátené oprávnenej osoby Q. S. z dôvodu, že nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Ako bolo preukázané v rámci konania pred správnym orgánom, parcely registra C KN 2/2, 2/3 a 2/1 k.ú. Y., ktoré by mali byť v zmysle rozhodnutia správneho orgánu podľa výroku A navrátené oprávnenej osobe Q. S. slúžili a v súčasnosti aj slúžia na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhovateľ v 1/ rade ako povinná osoba nesúhlasí s navrátením vlastníctva k pozemkom evidovaným na LV č. XXX k.ú. Y., ktoré sú uvedené vo výrokovej časti pod bodom A napadnutého rozhodnutia. Podľa navrhovateľa v 1/ rade rozhodnutie správneho orgánu vo výroku A nebolo vydané v súlade so Zákonom o navrátení vlastníctva, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k vyššie uvedeným pozemkom oprávnenej osobe Q. S.. Podľa navrhovateľa v 1/ rade rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu žiadal rozhodnutie navrhovateľ v 1/ rade zrušiť a vec vrátiť vo výroku A rozhodnutia odporcovi na nové konanie.
Navrhovateľka v 2/ rade podala opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu vo výroku pod bodom B a to z toho dôvodu, že uvedená parcela EN č. 257/1, k.ú. Y. spoluvlastnícky podiel 1 je síce evidovaná ako zastavaná plocha, dvor, no v skutočnosti ňou nie je, nakoľko na tomto území v súčasnosti pod správou Vodohospodárska výstavby, š.p. Bratislava je akákoľvek výstavba podľa zákona z roku 1982 zakázaná. Reštitúciou preto žiada navrhovateľka v 2/ rade navrátiť do jej osobného vlastníctva aj
sporný podiel parcely EN 257/ k.ú. Y., ktorý jej bol vyvlastnený pre účel výstavby Vodárenskej nádrže Starina dňa 29. decembra 1982.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnom spisom odporcu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade je dôvodný, preto rozhodnutie zrušil.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhodol podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov.
Citovaný zákon v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.
Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu za pozemok.
Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 229/1991 Zb.) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patria ( § 37 a § 39 zákona č. 330/1991 Zb. )
b) lesný pôdny fond ( zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov )
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti …
Podľa § 3 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
Podľa § 5 ods. 1 citované zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
Podľa § 250i ods. 1, 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnymi orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že zistený skutkový stav je nedostatočne zistený a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd sa s poukazom na zistený skutkový stav nestotožnil s právnym názorom odporcu v tom zmysle, že oprávnená osoba splnila podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z. z. a pozemky pôvodne vedený ako mpč. parcela 75, 126, 275/1 a 257/2 a pozemky mpč. 545-547 a 465, k.ú. Y. je možné prinavrátiť oprávnenej osobe Q. S..
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka si žiadosťou zo dňa 17. septembra 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na parcely vedené ako pozemky EN 75 záhrada o výmere 408 m2, EN 126 lúka o výmere 442 m2, EN 275/1 dvor o výmere 488 m2, EN 257/2 záhrada o výmere 150 m2 a pozemky nachádzajúce sa v pozemnoknižnej vložke v zápisnici č. 178, 125, 190 a 101 ako mpč. 545 až 547 a 465.
Z uvedenej žiadosti nevyplýva podľa akého konkrétneho ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. si uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom, konkrétne z akého dôvodu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, zákona si uplatnila nárok. V žiadosti tento dôvod nie je žiadateľkou uvedený konkrétne. V tejto súvislosti súd poukazuje hneď na prvotné pochybenie správneho orgánu, ktorý rozhodol sám o tom podľa akého dôvodu bude nárok žiadateľky posudzovať. Pritom súd poukazuje aj na pôvodné rozhodnutie zo dňa 13. mája 2005, v ktorom nie je akákoľvek zmienka o tom, že žiadateľka Q. S. si uplatnila reštitučný nárok z dôvodu, že vyvlastnené nehnuteľnosti neslúžia účelu vyvlastnenia.
Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. a pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok listinných podkladov. Vo veci zistil nedostatočne skutkový stav a vychádzal zo skutkových okolností, ktoré neboli preukázané pričom vyvodil nesprávny právny záver a z toho vyplývajúce dôvody, ktoré spôsobili nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. .
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predpokladom pre navrátenie vlastníctva okrem splnenia podľa § 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z. z. je aj to, že oprávnená osoba splní túto zákonnú podmienku, čo nebolo správnym orgánom preukázané a v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené.
Pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z písomných identifikácií mpč. parciel vypracovaných v roku 1986 a vypracovaného geometrického plánu z 27. decembra 2011, z ktorých listinných dôkazov nebolo možné jednoznačne určiť, či predmetné nehnuteľnosti sú tak ako to tvrdí správny orgán nevyužívané.
Súd zdôraznil, že právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku č.k. 5 Sp 29/2005 zo dňa 31. októbra 2006 bol správny orgán viazaný, avšak v tom rozsahu, aby skutkový stav vo veci náležite doplnil, vyšpecifikoval identifikácie parciel, ktoré sú predmetom reštitučného nároku a následne opätovne rozhodol. Pri tomto rozhodnutí mal vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu.
V konaní sa správny orgán neriadil týmto postupom, pričom dostatočne nevyhodnotil ani jednotlivé vyjadrenia dotknutých orgánov s poukazom na existenciu Národného parku Poloniny a stupne hygienického pásma tejto lokalite. Pritom zdôraznil súd upriamenie pozornosti na vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia Prešov a jeho postavenia v tomto správnom konaní. Tieto pochybenia správneho orgánu neodstráni ani výrokom pod bodom 4 o opatreniach voči oprávnenej osobe.
V tejto súvislosti súd poukázal na nepresnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí, pretože navrhovateľ v 1/ rade, ktorý mal byť od začiatku v konaní účastníkom konania, sa vo veci reštitučného nároku vyjadril dňa 12. apríla 2002 pod sp. zn. II/ST/167/105-2005, pričom v tomto stanovisku upozornil na existujúce hygienické stupne pásma Vodárenskej nádrže Starina, ktoré leží na území Národného parku Poloniny, na ktorom území podľa zákona o národných parkoch SR platí zákaz scudzovania nehnuteľností vo
vlastníctve štátu. Týmto skutočnostiam sa správny orgán vôbec nevenoval a dostatočne ich závažnosť nevyhodnotil.
Z rozhodnutia nevyplývajú ani správnym orgánom tvrdené skutočnosti, že by si oprávnená osoba Q. S. uplatnila reštitučný nárok na mpč. pôvodnú parcelu 394 ( dom, dvor a záhrada ) o výmere 408 m2 v podiele prislúchajúcom navrhovateľke v 2/ rade na základe osvedčenia o dedičstve, ktorá parcela je správnym orgánom uvádzaná ako parcela, na ktorú bol uplatnený nárok.
Najdôležitejší fakt, ktorý vôbec správny orgán pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu, že žiadateľka o vydanie pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v rozpore s platnými právnymi predpismi užíva sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, čo napokon bolo v konaní aj preukázané. Tu musí súd zdôrazniť, že Vodárenská nádrž Starina tvorí najdôležitejší strategický zdroj pitnej vody v tomto území a preto je nanajvýš nezodpovedné, aby správny orgán posudzoval reštitučný nárok žiadateľky takto nedôsledne, bez dostatočne preukázaných skutočností a bez dôsledne zisteného skutočného stavu veci.
Zarážajúce je samotné posúdenie nároku pod bodom A výroku rozhodnutia v nadväznosti na výrok rozhodnutia bodom B, pričom správny orgán uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené tým istým rozhodnutím patria do poľnohospodárskeho pôdneho alebo lesného fondu čo sa týka výroku bodu A, ale v bode B už nie.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu, že bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto ho krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je správny orgán pri opätovnom posúdení nároku oprávnenej osobe Márie Kriškovej o celom rozsahu konania znovu rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a hlavne rozhodovať v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a aj keď navrhovatelia boli v konaní úspešní, náhradu trov konania si neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250sO.s.p. ).