Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-61-2012.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky V. L., nar. XX.XX.XXXX, v čase maloletosti zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Q. XXX/XX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXX/X, o určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. apríla 2012, č.k. 5P/68/2011 - 60, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu V. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 02.12.2011. Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 02.12.2011 do vyhlásenia rozsudku v sume 396,90 Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20 Eur, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľka je študentkou strednej školy, vlastný príjem nemá, výživou je odkázaná na rodičov. Výdavky, ktoré jej dosiaľ vznikali, hradí matka. Pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti otca, ktorý v konaní uvádza, že nemá príjem, avšak uviedol, že chodí predávať zeleninu, ovocie a priesady, ktoré dopestuje jeho otec, z čoho má príjem od 500 do 600 Eur mesačne. Ďalej bolo zohľadnené, že je vlastníkom dvoch motorových vozidiel a nákladného prívesu a taktiež tá skutočnosť, že sám otec v konaní uviedol, že má záujem zakúpiť rodine zájazd do Y., ale jeho postoj zmenilo len správanie matky dieťaťa voči nemu. Z toho vyvodil záver, že otec má k dispozícii finančné prostriedky, aby mohol prispievať na výživu dcéry.
Proti rozsudku okresného súdu a to jeho výroku, ktorým bolo určené výživné, podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrh na určenie výživného bude zamietnutý. V odvolaní spochybnil tvrdenia matky, ktoré uviedla v konaní a to najmä tú skutočnosť, že by sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v roku 2008, ale odsťahoval sa až koncom roka 2011, po tom, čo matka dieťaťa podala na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým mu bolo zakázané vstupovať do bytu. Do toho času sa podieľal na financovaní a chode domácnosti. V súčasnej dobe sa podľa svojich schopností a možností a podľa potrieb a želaní dcéry V. snaží prispievať na jej výživu a úhradu niektorých jej výdavkov. Ku svojim osobným pomerom uviedol, že býva u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia a s ním býva aj jeho druhá dcéra a to plnoletá N. L., ktorá je nezamestnaná, nemá žiadne finančné prostriedky a preto je odkázaná na pomoc svojho otca. Je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiadne vyhliadky do budúcnosti, že si nejaké zamestnanie nájde, nakoľko má od roku 1987, kedy utrpel úraz pri práci v bani, pretrvávajúce zdravotné problémy. Na pojednávaní síce uviedol, že jeho príjem je cca 500 až 600 Eur mesačne, jedná
sa však len o tržbu bez odpočítania nákladov spojených s vypestovaním, prepravou a predajom zeleniny a priesad. Po odpočítaní týchto výdavkov mal minulý rok a to len v letných mesiacoch, t.j. počas sezóny čistý príjem cca 200 až 250 Eur mesačne. V tomto roku nemá žiadny príjem a preto mu s úhradami niektorých potrebných životných nákladov a chodom domácnosti pomáhajú jeho rodičia. Výživné vo výške 100 Eur mesačne považoval za neprimerané a neodôvodnené, vzhľadom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník navrhovateľky v čase do dovŕšenia plnoletosti, t.j. do XX.XX.XXXX, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že otec je dlhodobo nezamestnaný z vlastnej vôle a nie preto, že nevládze robiť, nie je uznaný ako zdravotne ťažko postihnutá osoba. Naďalej sa venuje predaju priesad, ovocia a zeleniny a jeho príjem je nevyčísliteľný a mimo kontroly, pričom zarobí viac ako sám udáva. Výživné vo výške 100 Eur považuje za primerané a odôvodnené, nakoľko je žiačkou X. ročníka Strednej školy farmakológie a biológie v K. a jej finančné výdavky sa neustále zvyšujú.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené výživné a povolené splácať zameškané výživné v splátkach a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil predpoklady pre určovanie výživného tak, ako sú upravené v ustanovení § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti k rodičom je ich zákonná povinnosť a majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka je študentkou X. ročníka strednej školy, ktorú navštevuje mimo svojho trvalého bydliska. Je všeobecne známe, že jej základné potreby, spojené so stravovaním, cestovaním a zabezpečením potrieb pre štúdium sú nepochybne vyššie než určené výživné. Príjem jej matky pritom predstavuje len 270,23 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa pri určovaní výživného správne prihliadol na všetky okolnosti na strane otca, ktoré vyplynuli aj z jeho prednesu ako účastníka konania pred súdom. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, pričom žiadnym spôsobom sa nepreukázalo jeho tvrdenie o zdravotnej nespôsobilosti pre výkon zamestnania. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko J. zároveň vyplynulo, že mu bolo viackrát ponúkané zamestnanie. Uviedli šesť možností zamestnávateľov, ktorí v regióne ponúkajú prácu primeranú schopnostiam otca. Zároveň uviedli, že bol vyradený z evidencie 20.07.2011, nakoľko sa nedostavil na kontakt.
Z uvedeného je zrejmé, že otec si vytvoril formu zabezpečovania prostriedkov pestovaním a predajom zeleniny a priesad. Tá skutočnosť, že z predaja dosahuje príjem vo výške, aký uviedol na pojednávaní súdu prvého stupňa je zrejmá aj z jeho majetkových pomerov, keď zrejme za uvedeným účelom vlastní dve motorové vozidlá a nákladný príves. Súd prvého stupňa tak správne vyhodnotil možnosti, schopnosti otca, aj s prihliadnutím na jeho prechodnú vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu tak, že je v jeho možnostiach, a schopnostiach a zárobkové a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné na navrhovateľku v sume 100 Eur mesačne, ktorá suma je spôsobilá pokryť len časť základných odôvodnených potrieb navrhovateľky. Pokiaľ otec poukazuje v úvode odvolania na tú skutočnosť, že zo spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa odišiel len koncom roka 2011, dokedy spoločne uhrádzali potreby v domácnosti, tak táto skutočnosť nie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a rozhodnutím vo veci, keďže počiatok vyživovacej povinnosti bol stanovený na deň X. O. XXXX.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e je odvolanie p r í p u s t n é .