Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-170-2012.pdf
PDF · 80.24 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/170/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BL One, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 905 122 (pôvodne Belamo a.s. v likvidácii, Zvolenská cesta č. 13, Banská Bystrica, IČO: 36 012 459), zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému R. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, XXX XX U.- C., vedenej pod sp. zn. EX 66/2005 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.983,33 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er 461/1998-64 zo dňa 23.11.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er 461/1998-64 zo dňa 23.11.2011 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v spojení s ust. § 107 O.s.p.. V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 3D 45/2008-10 zo dňa 06.08.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2008, bolo podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť zastavené dedičské konanie po poručiteľovi R. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, XXX XX U.- C.. O trovách konania rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14 ods. 2, ust. § 15 a ust. § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,45 Eur. O trovách konania rozhodol podľa ust. 200, 196 a 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil oprávnenému. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 151,18 Eur tak, že z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 116,20 Eur, hotové výdavky 11,53 Eur a 20% DPH vo výške 23,45 Eur. Okresný súd uviedol, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu za úkony, ktoré okresný súd považuje za administratívne úkony podľa ust. § 25 Vyhlášky. Okresný súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil za doposiaľ nevykonané úkony. Posudzoval účelnosť hotových výdavkov, ktoré si uplatnil súdny exekútor. Takto okresný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,45 Eur tak, že z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 23,24 Eur, hotové výdavky 10,47 Eur a 20% DPH vo výške 6,74 Eur. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie okresný súd aplikáciou ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť súdnemu exekútorovi uhradiť trovy exekúcie v súdom priznanej výške.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že okresný súd na toto konanie aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého uznesenia, hoci exekučné konanie bolo začaté v roku 1998, preto by sa v zmysle ust. § 235 ods. 2 mal aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom do 01.02.2002. Toto znenie Exekučného poriadku neumožňovalo zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pretože dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného bol zavedený do Exekučného poriadku zákonom č. 32/2002 Z.z.. Odvolateľ poukázal aj na ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konania začaté do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. K časti výroku o trovách exekučného konania odvolateľ uviedol, že okresný súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie zvážiť, či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Keďže exekúcia začala v roku 1998 a povinný umrel v roku XXXX je zrejmé, že oprávnený nemohol predpokladať dôvod zastavenia exekúcie, preto by nemal byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Výšku priznaných trov exekúcie odvolateľ nenapadol. Namietol, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pretože nemal súdnemu exekútorovi priznať trovy exekúcie. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, zastaví ju a súdnemu exekútorovi neprizná trovy exekúcie.
Odvolací súd vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.03.1998 doručením návrhu na výkon exekúcie Exekútorskému úradu JUDr. Juraja Kašinského, Exekútorský úrad Banská Bystrica. Dňa 25.03.1998 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20Cb 1018/94-30 zo dňa 06.09.1994. Dňa 19.05.1998 okresný súd vydal poverenie č. 5601 * 004368 na vymoženie sumy 3.983,33 Eur s prísl.. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.11.2004 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z dôvodu prieťahov v exekučnom konaní a nečinnosti súdneho exekútora. Dňa 18.04.2005 na základe výzvy súdu súdny exekútor JUDr. Juraj Kašinský predložil vyúčtovanie, kde si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 67,04 Eur. Uznesením č.k. 2Er 461/1998-22 zo dňa 11.07.2005 okresný súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie proti povinnému, pôvodne vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského pod sp. zn. EX 73/98, poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, ktorého navrhol oprávnený. Zároveň súd rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Juraj Kašinský má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 67,04 Eur. Na návrh oprávneného dňa 29.04.2011 okresný súd vydal uznesenie č.k. 2Er 461/1998-42, ktorým pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený- spoločnosť Belamo, a.s., „v likvidácii“, Banská Bystrica a na jeho miesto do konania vstúpil nový oprávnený- spoločnosť BL One, s.r.o., Bratislava. Toto uznesenie zaslal okresný súd aj povinnému, ale zásielka sa vrátila nedoručená s poznámkou, že adresát zomrel, preto okresný súd požiadal Okresný súd Brezno o zaslanie dedičského rozhodnutia. Dňa 15.07.2011 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3D/45/2008-10 zo dňa 06.08.2008, ktorým bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Dňa 08.11.2011 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka, ExÚ Liptovský Mikuláš, v ktorom podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V ďalšej časti podania si súdny exekútor vyčíslil trovy konania v celkovej výške 151,18 Eur. Na základe uvedených skutočností okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 40,45 Eur a na ich uhradenie zaviazal oprávneného.
Uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 3D/45/2008-10 zo dňa XX.XX.XXXX je preukázané, že povinný zomrel ako nemajetný. Súd prvého stupňa skúmal, či môže v exekučnom konaní pokračovať s dedičmi. Dospel k správnemu názoru, že niet dedičov, na ktorých by podľa § 470 Občianskeho zákonníka prešla zodpovednosť za dlhy poručiteľa (keďže nikto nededil pre nemajetnosť poručiteľa), preto okresný súd
správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Z odvolania podaného oprávneným vyplýva, že tento považuje napadnuté uznesenie za nesprávne z toho dôvodu, že okresný súd nesprávne interpretoval ust. § 203 Exekučného poriadku, keď potom, čo došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu úmrtia povinného, na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Úlohou odvolacieho súdu je preto za pomoci výkladových pravidiel abstrahovať z textu príslušných ustanovení Exekučného poriadku právne normy regulujúce posudzovaný skutkový stav a takto zistené právne normy aplikovať pri rozhodnutí o tom, či má oprávnený voči súdnemu exekútorovi povinnosť uhradiť trovy exekúcie alebo nie.
Podľa § 203 (v znení platnom do 31.01.2002) Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Citované ust. § 203 Exekučného poriadku obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existuje procesno-právny podklad, na základe ktorého súdnemu exekútorovi má byť priznaná náhrada trov exekúcie proti oprávnenému. K vymoženiu pohľadávky v danom prípade nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že v dedičskom konaní sa zistilo, že povinný bol nemajetný (táto skutočnosť vyplýva z dedičského uznesenia), čo znamená, že exekúcia by bola po zistení týchto skutočností a návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bez ohľadu na úmrtie povinného pre jeho nemajetnosť zastavená. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, keď o trovách exekúcie súd rozhodol s odkazom na ust. § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože v danom prípade si z dôvodu zániku povinného poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže od povinného vymôcť a oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému. Okresný súd však uvážil, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor podával oprávnenému správy o stave konania. Na základe uvedeného je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený. Aplikácia nesprávneho právneho predpisu, resp. právneho predpisu v nesprávnom znení okresným súdom v tomto prípade nemala vplyv na správnosť samotného rozhodnutia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor, ktorý vykonával exekučnú činnosť na základe udeleného poverenia na vykonanie exekúcie, má zo zákona právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je vylúčené, aby bol exekútor zbavený uvedených majetkových práv inak, ako na základe zákona. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie v posudzovanom prípade platí Exekučný poriadok, ktorý v žiadnom ustanovení neumožňuje zbaviť súdneho exekútora jeho majetkových práv. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd uvádza, že nepriznaním trov súdnemu exekútorovi by v tomto rípade malo za následok porušenie práva súdneho exekútora vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR by mal byť výklad a uplatňovanie všetkých zákonov v súlade s ústavou, z čoho vyplýva, že v prípade pochybností by sa mal súd vždy prikloniť k takému výkladu, ktorý by neporušoval žiadne z ústavou garantovaných práv.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa ust. § 219 ods.1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.