Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-38-2011.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11Cb/38/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Jaroslav Lukáč, IČO 41 294 581, s miestom podnikania Veselé č. 74, zast.: JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovanému: ATB GROUP, s.r.o., IČO 44 672 292, so sídlom P. Jilemnického 733/21, Veľké Kostoľany, o zaplatenie 1 547,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 547,- eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 10.12.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 512,33 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 419,83 eura a zo súdneho poplatku v sume 92,50 eura), do rúk právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.02.2011 (došlou súdu dňa 22.02.2011) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1 547,- eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 547,- eur od 10.12.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu vecne odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonával v období január 2010 až 23.02.2010 zváračské práce, na základe čoho vystavil žalobca za vykonané práce faktúru č. 0210 (so splatnosťou 15.02.2010) a faktúru č. 0310 (so splatnosťou 15.03.2010). Žalovaný napriek vystaveným faktúram z celkovej dlžnej sumy vo výške 2 607,- eur zaplatil len sumu 560,- eur dňa 08.12.2010 a sumu 500,- eur dňa 09.12.2010. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie spolu s príslušenstvom, t.j. úrokmi z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 10.12.2010 do zaplatenia.
V doplnení žaloby zo dňa 10.04.2012 žalobca uviedol, že v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") so žalovaným uzavreli zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ a tým, že dostatočne určili predmet svojich záväzkov, bola zmluva riadne uzavretá. Určenie predmetu záväzkov spočíva na strane žalobcu v špecifikácii vykonaných prác a na strane žalovaného prevzatím faktúr, ktorý pečiatkou potvrdil nielen ich prevzatie ale aj súhlas so svojim záväzkom zaplatiť dohodnuté fakturované sumy. V období splatnosti jednotlivých faktúr, do vydania platobného rozkazu, resp. až do podania odporu žalovaný nevykonal žiadny ústny či písomný relevantný úkon, ktorým by spochybnil právny vzťah, z ktorého mu plynuli povinnosti. Vykonanými čiastočnými platbami žalovaný čiastočne plnil záväzok, pričom tieto plnenia majú účinok uznania zvyšku dlhu podľa ust. § 407 ods. 3 OBZ.
Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to: faktúra č. 0210, faktúra č. 0310, predžalobná výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.12.2010, podací lístok zo dňa 03.12.2010, tabuľka odpracovaných hodín.
Dňa 04.03.2011 súd pod č. k. 12Rob/11/2011-8- vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v zmysle ust. § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP) došlo k zrušeniu predmetného platobného rozkazu priamo zo zákona.
Žalovaný v podanom odpore na svoju obranu uviedol, že neuznáva právny dôvod ani výšku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky, nakoľko podkladom k fakturácii za mesiace január a február 2010 boli pracovné výkazy, z ktorých žalovanému nebol predložený výkaz za mesiac január 2010 a výkaz za február nebol odsúhlasený ani podpísaný žalovaným, pričom odsúhlasenie a podpísanie výkazov je bežnou praxou. Súčasne predložil pracovný výkaz za február 2010, ktorý bol zo strany žalovaného upravený z dôvodu, že opakovane pristihol žalovaného ako spal počas výkonu práca ako aj z dôvodu chýb a nedorobkov zo strany žalobcu.
Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania, na ktoré boli účastníci riadne a včas predvolaní.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca vykonával v období január 2010 - február 2010 zváračské práce, ktorých cenu žalovanému na základe výkazov práce za uvedené mesiace vyúčtoval faktúrou č. 0210 zo dňa 02.01.2010 na sumu 1 380,- eur (so splatnosťou 15.02.2010) a faktúru č. 0310 zo dňa 26.02.2010 na sumu 1 227,- eur (so splatnosťou 15.03.2010). Dňa 03.12.2010 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy. Na základe vystavených faktúr a predžalobnej výzvy žalovaný uhradil dňa 08.12.2010 sumu 560,- eur a dňa 09.12.2010 sumu 500,- eur.
Žalobca sa vo svojej výpovedi pridržiaval podanej žaloby a súčasne uviedol, že na spolupráci so žalovaným sa dohodol v roku 2009 a realizovala sa ako zmluva o dielo, pričom práva a povinnosti vždy ústne dojednali. Po zrealizovaní prác žalovaný dielo prevzal, žalobca vystavil faktúru, ktorú žalovaný následne uhradil. Výrobky sa robili na základe výkresovej dokumentácie alebo podľa nejakých vzoriek
- boli to rôzne výrobky, platničky, rezanie, vŕtanie, zváranie rámov, a pod. Žalobca nebol v pracovnom pomere, nakoľko má živnosť. Práce vykonával na základe príkazov konateľa firmy. Dohodnutá odmena bola 6,- eur na hodinu, každý mesiac sa odovzdával výkaz s faktúrami a na základe toho bola vyplatená mzda. Dlhšie trvajúca spolupráca bola bezproblémová, faktúry boli po vystavení zaplatené. Problém vznikol až v mesiacoch január - marec 2010. Pri vzájomnej spolupráci sa mesačné výkazy bežne nedávali odsúhlasovať. Tieto žalobca vystavil až za uvedené mesiace z dôvodu, že mu napriek urgenciám neboli včas uhradené faktúry. K predloženým reklamáciám zo strany žalovaného uviedol, že z nich nie je zrejmé kto a kedy spracovával vadné výrobky; na to, aby bolo možné jednoznačne tvrdiť, že pochádzajú zo zmeny žalobcu, by museli byť jednoznačne identifikované.
Konateľ žalovaného k veci uviedol, že žalobca u neho pracoval na základe ústnej dohody so mzdou 6,- eur na hodinu. Žalobcovi zadával pracovné pokyny, či už sa jednalo o pílenie, vŕtanie. Za posledné mesiace klesal hodinový výkon zváračov a sám žalobca nepodával adekvátny výkon zodpovedajúci hodinám uvedeným v mesačných výkazoch, na čo bol viackrát upozornený. Neskôr boli výrobky reklamované spoločnosťami ALLFA, s.r.o. a MECHPRO, s.r.o. a museli sa opravovať, čo žalovaný pripísal aj spánku žalobcu počas pracovnej doby. Svedkom toho, že žalobca spal pri stroji bol brat konateľa - G. U..
Svedok J. X. uviedol, že so žalobcom pracoval u žalovaného. Svedok tam pracoval v období február a marec 2009 na základe ústnej dohody. Konateľ spoločnosti p. Bučka zadával osobne robotu, kontroloval ju po svedkovi aj žalobcovi. Nemali žiadne písomné pracovné zmluvy, všetko bolo na základe ústnej dohody. So žalovaným boli dohodnutí na hodinovej sadzbe, ktorú mu nezaplatil, a preto po 2 mesiacoch odišiel s tým, že mu nebolo nič vyplatené. So žalobcom pracoval sporadicky, nakoľko robili inú prácu. Nikdy nebol svedkom toho, že by žalovaný mal výhrady voči práci žalobcu.
Z výpovede svedka G. U. súd zistil, že raz bol svedkom toho, ako žalobca v noci spal pri stroji, avšak dôkaz o tejto skutočnosti nemá a rovnako nevie, či konateľ spoločnosti uvedenú situáciu so žalobcom nejakým spôsobom riešil.
Svedok J. X. uviedol, že spolu so žalobcom pracoval u žalovaného na rovnakej zmene. Má vedomosť o tom, že chodili menšie reklamácie na kvalitu práce, ktoré však boli zapríčinené chybou stroja. Takéto chyby spočívajúce najmä v opotrebovanom vrtáku alebo nástrojoch sa objavovali aj v období január a február 2012. O spánku žalobcu na pracovisku nič nevedel. Rovnako ako žalobca mal dohodnutú hodinovú odmenu za prácu, avšak za posledné odrobené mesiace zaplatené nedostal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obaja účastníci sú podnikateľské subjekty, a ich vzťah sa preto riadi ustanoveniami OBZ.
V danom prípade má súd za preukázané, že účastníci uzatvorili tzv. inominátnu zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 OBZ, nie zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ, nakoľko išlo dohoda o vykonaní práce za vopred určenú hodinovú odmenu a nie o činnosť, ktorá je ukončená hmotným vopred dohodnutým výsledkom. K vymedzeniu záväzkov predmetnej zmluvy došlo zo strany žalovaného zadávaním pracovných pokynov, prevzatím faktúr a ich následným vyplatením, zo strany žalobcu špecifikáciou vykonaných prác a ich následným vyfakturovaním v zmysle vzájomnej dohody o výške hodinovej odmeny.
Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 536 ods. 1 až 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným platne uzatvorili inominátnu zmluvu, na základe ktorej vznikla žalobcovi povinnosť pre žalovaného vykonávať prácu v zmysle zadaných pokynov a žalovanému vznikla povinnosť za vykonanú prácu riadne a včas zaplatiť dohodnutú odmenu. Napriek svojim tvrdeniam žalovaný nepreukázal skutočnosť, ktorá by odôvodňovala neuhradenie vyúčtovaných faktúr, a to že by žalobca nevykonával úlohy riadne v zmysle zadaných pokynov.
Žalovaný sa nesplnením povinnosti zaplatiť dohodnutú odmenu v dohodnutom čase dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 369 ods. 1 OBZ. Vznikla mu tak povinnosť okrem zaplatenia dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ (t. j. v zákonom stanovenej výške), nakoľko medzi účastníkmi nebola v tomto smere uzavretá dohoda o výške úroku z omeškania alebo o sadzbe úroku z omeškania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca o zaplatenie sumy 1.547,- eur s príslušenstvom bola podaná tak v časti istiny ako aj úroku z omeškania dôvodne, a preto súd rozhodol o nároku žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí proti žalovanému náhrada trov konania (§ 142 ods. 1 OSP).
Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh (vo výške 92,50 eura) a v trovách právneho zastúpenia.
Žalobca trovy konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote (§ 151 ods. 1 veta druhá OSP). Domáhal sa priznania trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), za 5 úkony právnej služby po 71,37 eur /úkon (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl.), za tieto úkony: 1. v roku 2011 - prevzatie a príprava zastúpenia, 2. dňa 16.02.2011 podanie návrhu vo veci na súd, 3. dňa 28.03.2012 - účasť na pojednávaní, 4. dňa 14.05.2012
- účasť na pojednávaní, 5. dňa 11.07.2012 - účasť na pojednávaní, a za 1 úkon právnej služby odmenu vo výške 17,84 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 5, písm. b). K odmene za jednotlivé úkony právnych služieb žalobca žiadal tiež priznať aj režijný paušál (16 ods. 3 vyhl.), a to za 1 úkon vo výške 7,21 eur, za 1 úkon vo výške 7,41 eur a za 4 úkony vo výške 7,63 eur/úkon.
Vzhľadom na to, že žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu včas a v správnej výške uplatnil nárok na náhradu trov konania, súd s poukazom na zhora uvedené o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 OSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6 rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (z. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)