Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-312-2009.pdf
PDF · 105.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/312/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, Teplická ul. č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: Y., zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského ul. č. 1735/29 v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara pod č. Ex 3635/09, o návrhu povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd nepovoľuje odklad exekúcie.
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súd povinnému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, Poľná ul. č. 23/31, Ružomberok trovy exekúcie vo výške 47,51 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 12.04.2012 postúpil súdny exekútor na Okresný súd Dolný Kubín návrh povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že v súčasnosti proti nemu prebieha exekúcia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta pod č. E. dňa XX.XX.XXXX. Zmluva, ktorú uzavrel s oprávneným, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho je táto absolútne neplatná, a to pre rozhodcovskú doložku, ktorá stanovuje výlučnú právomoc rozhodcovského súdu konať akékoľvek spory medzi účastníkmi tejto zmluvy. Poukázal pri tom na judikatúru súdneho dvora, ktorá rieši neprijateľnosť zmluvných podmienok. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd exekúciu zastavil. Povinný zároveň podal návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por.
Oprávnený sa k návrhom povinného nevyjadril.
V zmysle § 56 ods. 2 Ex. por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu zastavil. Súd pritom poukazuje na účinky vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenia) o zastavení exekúcie (§ 171 ods. 2 OSP), na základe ktorých v tomto štádiu konania odklad exekúcie nepovolil. Ak teda uznesenie o zastavení exekúcie je vykonateľné momentom doručenia, bolo by nadbytočné súbežne rozhodnúť aj o odklade exekúcie, keďže vykonateľnosťou uznesenia o jej zastavení sa de facto dosiahne rovnaký efekt ako odložením exekúcie.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd na základe návrhu povinného preskúmal v zmysle § 103 OSP, či sú splnené podmienky konania, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno v začatej exekúcii pokračovať a je nutné ju v celom rozsahu zastaviť.
Preštudovaním spisového materiálu bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Mgr. Vladimír Zachar bol Okresným súdom Dolný Kubín poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením č. 5503 028431* zo dňa 26.10.2009, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta pod č. A 6157/2008 dňa 18.02.2009.
Súd mal preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 21.11.2006 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 €), ktorý sa povinný v zmysle čl. 30 a 31 zmluvy zaviazal zaplatiť oprávnenému v 72 mesačných splátkach po 3.120,- Sk (103,57 €). Súčasťou zmluvy boli „Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ (ďalej len „zmluvné podmienky“).
Z pripojeného spisu rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu č. E. bolo zistené, že oprávnený podal dňa 19.12.2008 rozhodcovi JUDr. Radimovi Kuchtovi voči povinnému žalobu o zaplatenie 3.884,18 € s prísl. z dôvodu, že povinný si neplnil záväzky vyplávajúce zo zmluvy. Rozhodca JUDr. Radim Kuchta rozhodol o podanej žalobe rozhodcovským rozsudkom č. E. zo dňa 18.02.2009 tak, že zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému sumu 3.884,63 €, úrok vo výške 92,19 €, úrok z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 3.976,82 € od 28.08.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 2.784,95 € a trovy konania vo výške 317,60 €. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2009 a vykonateľnosť dňa 24.02.2009.
Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 11.06.2010. Súd mal jednoznačne preukázané, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
V čase uzavretia zmluvy (21.11.2006) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (21.11.2006) rovnako aj zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené „spotrebiteľskou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 21.11.2006, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená v zmluvných podmienkach. V zmysle § 18 hlavy 13 zmluvných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „... majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, W., so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách. Zmluvné strany berú na vedomie, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môžu zmluvné strany namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá a Poplatkové pravidlá, obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania. Rozhodcovské pravidlá, Poplatkové pravidlá a Zoznam rozhodcov sú publikované na internetovej stránke www.iudicium.sk <http://www.iudicium.sk> a súčasne sú uložené k nahliadnutiu, po predchádzajúcej dohode, v sídle JUDr. Radima Kuchtu. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmich kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné. Všetky písomnosti sú doručované doporučeným listom do vlastných rúk na adresu uvedenú účastníkom ako adresa pre doručovanie, pokiaľ takej nebude, bude doručované na adresu trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do miesta trvalého pobytu adresáta s tým, že vrátením nevyzdvihnutej zásielky sa zásielka považuje za doručenú. Zmluvné strany sa dohodli tak, že za vynaloženie primeraného úsilia k doručeniu písomnosti sa považuje telefonický kontakt na obecnom úrade príslušnom z hľadiska posledného známeho trvalého pobytu za účelom zistenia adresy faktického pobytu procesnej strany a uskutočnenie
následného pokusu o doručenie písomnosti na takto zistenú adresu. Rozhodca je ďalej oprávnený na ochranu práv účastníka neznámeho pobytu ustanoviť takému účastníkovi opatrovníka. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Rozhodcovské pravidlá, Poplatkové pravidlá a táto rozhodcovská doložka sú záväzné aj pre jediného rozhodcu určeného žalobcom a nového jediného rozhodcu.“
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, vyplýva, že povinný je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, resp. ním určeným rozhodcom zo Zoznamu rozhodcov, ktorého členom je aj JUDr. Radim Kuchta. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, resp. ním určeným rozhodcom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie, na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale indikatívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/ EHS neplatná.
Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, keďže sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R-58/1997).
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 281,41 € (prevzatie a príprava právneho zastúpenia = 70,54 € + 20% DPH; vypracovanie a podanie návrhu na odklad exekúcie = 70,54 € + 20% DPH; vypracovanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie = 70,54 € + 20% DPH; 3x režijný paušál po 7,63 €).
V zmysle § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Je nepochybné, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 €), s čím povinný súhlasil. Rovnako povinný pri podpise zmluvy s oprávneným bol uzrozumený o výške mesačnej splátky a dobe splatnosti úveru. Preštudovaním spisu, ako aj pripojeného exekučného spisu č. Ex 3635/09 mal súd preukázané, že povinný nijako nenamietal nariadenie exekúcie zo strany okresného súdu. Povinný mal možnosť brániť sa už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie podaním námietok. Povinný však bol v tomto štádiu exekučného konania pasívny a nečinný. Len v dôsledku nesprávneho a neprofesionálneho postupu oprávneného pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní peňažných pôžičiek, ktoré obsahujú ustanovenia spôsobujúce absolútnu neplatnosť takýchto úkonov, sa stal nárok oprávneného (veriteľa) nevymožiteľným, a to nielen vo vzťahu k zmluvne dojednaným (neprimeraným) sankciám, ale aj vo vzťahu k povinnosti vrátenia samotnej istiny (3.983,27 €), ktorú preukázateľne oprávnený povinnému poskytol. Preto súd postupoval v zmysle § 150 ods. 1 OSP a náhradu trov konania povinnému nepriznal.
Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie žiadal, aby mu boli priznané trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z poplatku za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 € a z poplatkov za overenie rozhodnutia súdu vo výške 3,40 €.
V zmysle § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Na základe týchto skutočností súd náhradu trov konania oprávnenému nepriznal, keďže neboli splnené podmienky na postup podľa § 142 ods. 1 OSP.
Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 58,04 € (odmena = 33,19 €; náhrada hotových výdavkov = 15,18 €; DPH 20 % = 9,67 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z úhrady za poštovné vo výške 6,60 € a z nákladov na kopírovanie vo výške 8,58 € (66 x 0,13 €).
V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Ex. por.).
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v ním uplatňovanej výške. Z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2010 štyri doporučené zásielky do vlastných rúk. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd vychádzal z tzv. Poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena jednej posudzovanej zásielky bola 1,60 €. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 6,40 €.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú náhradu za kopírovanie, keďže z exekučného spisu nie je nijako preukázaná výška takýchto nákladov.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- paušálna odmena (§ 14 ods. 1 vyhlášky) 33,19 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky):
o náhrada poštovného 6,40 €
- DPH 20% (§ 196 Ex. por.) 7,92 €
SPOLU: 47,51 €
Súd v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý súdu predložil oprávnený.
Trovy exekúcie je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.