Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-111-2019.pdf
PDF · 135.29 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie ProPublica, so sídlom 925 45 Abrahám 405, IČO: 42 360 447, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14218/2019-2061-17532 zo dňa 18.03.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 14218/2019-2061-17532 zo dňa 18.03.2019 a rozhodnutie ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 3/2019, 08983/2019-1015-04634 zo dňa 21.01.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „žiadateľ“) žiadosťou zo dňa 14.07.2014 (ďalej „žiadosť“) adresovanou Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“, „povinná osoba“, „ministerstvo“, „prvostupňový orgán“) podanou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“, „infozákon“) žiadal, aby mu žalovaný ako povinná osoba sprístupnil informácie, konkrétne: a/ rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 13a ods. 2 zák. č. 561/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov pre podnikateľa Duslo, a.s. Administratívna budova, ev. č. XXXX, A. - XXXXX B., b/ transakčné dokumenty súvisiace s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť (najmä zmluvu o kúpe a predaji akcií, privatizačnú zmluvu, zmluvu o viazanom účte, zmluvu o vinkulácii kúpnej ceny a iné), c/ akcionárske zmluvy alebo iné dohody medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13. júlom 2014, vrátane všetkých dodatkov.
2. Ministerstvo rozhodnutím č. 27/2014, info177/22377-2014-1013-34866 zo dňa 05.08.2014 žiadosti žiadateľa sčasti nevyhovelo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad, na základe ktorého minister hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej „minister“, „druhostupňový orgán“) na návrh rozkladovej komisie ministerstva prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.08.2014 zrušil a vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.
3. V poradí druhým meritórnym rozhodnutím č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 ministerstvo žiadateľovi čiastočne sprístupnilo informácie požadované pod bodom b) a c) žiadosti, a to tak, že rozsah obmedzenia v porovnaní s pôvodným rozhodnutím zúžilo. Žiadateľovi bol obmedzený prístup (nevyhovené jeho žiadosti) v častiach dokumentov: 1/ V zmluve o kúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s. (ďalej ako „zmluva“) a/ k článku 3.5. písm. a/ a písm. b/ (str. 12 zmluvy), b/ k článku 3.6. písm. a/ a písm. b/ (str. 12 zmluvy), c/ k článku 6.4.1. (str. 19 zmluvy), d/ k článkom 6.4.2., 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy), e/ k článku 7.1.18 (str. 26 zmluvy), f/ k článku 10 (str. 37-40 zmluvy), 2/ k prílohe A Data Room Index, 3/ k prílohe B Písomné vyhlásenie spoločnosti, 4/ v prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% na základnom imaní Slovenských elektrární a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva“) a/ k definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option“ (str. 3 akcionárskej zmluvy) b/ k článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy), c/ k článkom 14.2 až 14.8 (str. 18-23 akcionárskej zmluvy), 5/ v prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k príloha Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004, 6/ k prílohe J Príprava účtovnej závierky, 7/ k prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG), 8/ k prílohe Q Mapy pozemkov, 9/ k prílohe R Podmienky prevodu JE A1 a V1, 10/ k prílohe S Dokumentácia o poskytovateľoch pôžičiek a o pôžičke.
4. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu využil žiadateľ možnosť podania opravného prostriedku (rozkladu), pričom minister hospodárstva rozhodnutím č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015 rozklad žiadateľa zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na to, že druhá zmluvná strana naďalej trvá na obmedzení prístupu k informáciám z transakčných dokumentov špecifikovaných v rozhodnutí č. 43/2014, a tak prvostupňový orgán opätovne dôkladne posúdil povahu týchto informácií, pričom skonštatoval, že tieto napĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „ObZ“). Ministerstvo poskytlo žalobcovi ako žiadateľovi informáciu v rozsahu podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c) infozákona, keďže sprístupnilo základné informácie zo zmluvy a z akcionárskej zmluvy, t. j. poskytlo informácie o nakladaní s majetkom štátu. V prípade informácií predstavujúcich obchodné tajomstvo, ku ktorým bol prvostupňovým rozhodnutím obmedzený prístup, však neprevyšoval záujem informovania verejnosti nad záujmom ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany, pretože nejde o informácie, ktorých sprístupnenie je pre účely poskytnutia informácií podľa infozákona nevyhnutné.
5. Žiadateľ podal proti rozhodnutiu ministra č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015 správnu žalobu, na podklade ktorej Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom sp.zn. 5S/109/2016 zo dňa 29.11.2016 žalobou napadnuté rozhodnutie ministra z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V rámci úloh uložených povinnému poukázal na potrebu vyzvania žalobcu na celkové odstránenie vady neurčitosti žiadosti zo dňa 14.07.2014 v rozsahu bodov b) a c) (bližšie dôvody špecifikované v odsekoch 58. až 60. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu), ako aj na doplnenie administratívneho spisu o dokumentáciu preukazujúcu tvrdenia žalovaného, že v prípade žiadaných informácii sa jedná o dokumenty súvisiace s nakladaním s majetkom právnickej osoby zriadenej na základe zákona, čo zakladalo podľa názoru žalovaného dôvod pre vylúčenie z povinnosti sprístupnenia požadovaných informácií (bližšie odsek 65. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu). Zároveň sa krajský súd stotožnil s námietkami žiadateľa týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ministra č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia ministerstva č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 v odôvodnení úvah o tom, prečo v prípade požadovaných informácií by nemalo ísť o informácie týkajúce sa používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu
a rovnako absentovalo riadne odôvodnenie v súvislosti s rozsahom vymedzenia obchodného tajomstva podľa § 17 a nasl. ObZ.
6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn. 3Sžik 1/2017 zo dňa 30.05.2018 zamietol. V odôvodnení rozsudku kasačný súd uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočívala okrem vád uvedených krajským súdom aj v tom, že sťažovateľ nepreukázal, že trvajú dôvody nesprístupnenia informácie v zmysle § 12 posledná veta infozákona. Zmluva o kúpe akcií bola uzavretá dňa 17.02.2005 a obchodné tajomstvo v zmysle čl. 16.3. sa v danom prípade viazalo k investičnej stratégii, ktorá mala svoj právny význam dovtedy, kým zmluva nebola uzavretá. Vzhľadom na uplynulý čas od zrealizovanej zmluvy kasačný súd konštatoval nedostatok odôvodnenia obmedzenia prístupu k informáciám, a to podľa špecifikovaných informácií v zmysle jednotlivých príloh. V ďalšom konaní kasačný súd poukázal na povinnosť žalovaného obmedzenie prístupu k informáciám odôvodniť nielen všeobecným odkazom, ale podrobne, aby obstálo i prípadnému testu ústavnosti. Ako krajský tak aj kasačný súd zhodne uvádzali, že verejný záujem na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami a majetkom štátu v zásadne musí prevažovať nad záujmom zmluvných strán na utajení informácií s potenciálnym charakterom obchodného tajomstva. Žalovaný v rámci vydaných rozhodnutí nezdôvodnil, prečo by v prípade požadovaných informácií nemalo ísť o informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu a žalovaný zároveň svoje tvrdenia o tom, že sa jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej na základe zákona žiadnym relevantným spôsobom neozrejmil, pričom na týchto tvrdeniach založil záver o nemožnosti dotknuté informácie sprístupniť.
7. Minister po vrátení veci rozhodnutím č. 18/2018 zo dňa 22.11.2018 na návrh rozkladovej komisie ministerstva prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 zrušil a vec vrátil ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci odôvodnenia uviedol, že úlohou prvostupňového orgánu v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so závermi krajského a kasačného súdu - „najmä zistiť, či naďalej trvajú dôvody nesprístupnenia úplnej informácie. V prípade, že zmluvný partner bude aj naďalej trvať na obmedzení prístupu k informáciám, v spolupráci so zmluvným partnerom bude potrebné zabezpečiť odôvodnenie obmedzenia prístupu k informáciám, a to nielen všeobecným odkazom, ale podrobne. Odôvodnenie obchodného tajomstva by nemalo byť obmedzené iba na prepis kritérií obsiahnutých v § 17 Obchodného zákonníka. Odôvodnenie musí obsahovať dôkladný popis toho, ako sú naplnené jednotlivé kritériá § 17 Obchodného zákonníka a najmä, akým konkrétnym spôsobom by sprístupnenie alebo zverejnenie danej informácie spôsobilo ujmu, resp. škodu. Ďalej bude potrebné aj prehodnotenie nesprístupnenia jednotlivých príloh ako celku.“
8. Ministerstvo následne v poradí tretím rozhodnutím vo veci č. 3/2019 zo dňa 21.01.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie ministerstva“) sčasti nevyhovelo žiadosti žiadateľa zo dňa 14.07.2014 a podľa § 10 ods. 1 infozákona obmedzilo prístup k častiam dokumentov, konkrétne: 1/ V Zmluve okúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66 % podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „zmluva“) a) k článku 3.5. písm. a) a písm. b) (str. 12 zmluvy), b) k článku 3.6. písm. a) až d) (str. 12 zmluvy), c) k článku 6.4.1. (str. 19 zmluvy), d) k článkom 6.4.2., 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy), 2/ k prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva“) a) k definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option“ (str. 3 akcionárskej zmluvy), b) k článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy), c) k článkom 14.2 až 14.8 (str. 18-23 akcionárskej zmluvy), 3/ v prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k prílohe Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004, 4/ k prílohe J Príprava účtovnej závierky, 5/ k prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG), 6/ k prílohe R Podmienky prevodu JE A1 a VI.
9. V rámci odôvodnenia ministerstvo uviedlo, že po zrušení pôvodného rozhodnutia č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 vyzvalo druhú zmluvnú stranu na posúdenie, či naďalej považuje všetky informácie
označené pri rokovaniach o príprave transakčných dokumentov za obchodné tajomstvo, pričom druhá zmluvná strana v rámci odpovede zo dňa 07.01.2019 súhlasila s čiastočným sprístupnením. Vo vzťahu k časti transakčných dokumentov druhá zmluvná strana uviedla, že stále existuje záujem na zabránení v sprístupnení uvádzaných informácií a tieto aj naďalej predstavujú obchodné tajomstvo. Žalovaný ďalej uviedol, že dotknuté ustanovenia obsahujú informácie, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom v držbe právnickej osoby zriadenej zo zákona (konkrétne Fondu národného majetku Slovenskej republiky), a preto sa na ne nevzťahovala ani nevzťahuje povinnosť sprístupniť tieto informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám v jeho znení platnom k dátumu podpisu transakčných dokumentov. Predmetné informácie rozdelil do troch kategórii – informácie týkajúce sa úpravy kúpnej ceny za akcie, informácie o ocenení akcií a majetku spoločnosti a informácie týkajúce sa prebiehajúcich súdnych sporov, pričom ku každej z kategórií uviedol stručný opis dopadu na druhú zmluvnú stranu tak, ako tento subjekt uviedol v liste zo dňa 07.01.2019. S poukazom na to, že požadované informácie uvedené vo výrokovej časti podľa názoru prvostupňového orgánu napĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva v zmysle § 17 ObZ, v súlade s § 10 ods. 1 infozákona došlo v uvádzanom rozsahu k ich nesprístupneniu. Zároveň prvostupňový orgán podľa § 9 ods. 1 predmetného zákona „začiernil“ na sprístupnených dokumentoch údaje zodpovedajúce definícii osobných údajov podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „ZOOÚ“).
10. Na podklade rozkladu podaného žalobcom minister hospodárstva na základe návrhu rozkladovej komisie ministerstva rozhodnutím č. 4218/2019-2061-17532 zo dňa 18.03.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie ministra“) prvostupňové rozhodnutie ministerstva podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) zmenil tak, že žiadosti v časti podľa § 10 ods. 1 infozákona sčasti nevyhovel a žiadateľovi obmedzil prístup ku konkrétnym častiam dokumentov (totožne s prvostupňovým rozhodnutím) a zároveň žiadateľovi obmedzil prístup k osobným údajom fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 ZOOÚ. Minister sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu týkajúcimi sa zistení a posúdenia niektorých častí transakčných dokumentov ako obchodného tajomstva, kde aj naďalej trvá obmedzenie prístupu k informáciám. Žalobcovi ako žiadateľovi boli v danom prípade poskytnuté informácie v rozsahu podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c) infozákona o nakladaní s majetkom štátu a v prípade informácií predstavujúcich obchodné tajomstvo, ku ktorým bol napadnutým rozhodnutím obmedzený prístup, neprevyšuje záujem informovania verejnosti nad záujmom ochrany obchodného tajomstva druhej zmluvnej strany, keďže nejde o informácie, ktorých sprístupnenie je pre účely poskytnutia informácií podľa uvedeného zákonného ustanovenia nevyhnutné. Zároveň sa druhostupňový orgán nestotožnil s vyjadrením žiadateľa uvedeným v podanom rozklade, že opis obsahu nesprístupnených častí vyžiadaných dokumentov jednoznačne potvrdzuje, že pri všetkých existuje verejný záujem na ich sprístupnení, keďže daná argumentácia o nakladaní s verejnými prostriedkami je čisto hypotetická a predstavuje iba jednu z možností. Prvostupňový orgán postupoval v intenciách krajského súdu a po zistení, že druhá zmluvná strana naďalej považuje časť informácií za obchodné tajomstvo, obmedzil rozhodnutím ich prístup, pričom svoje rozhodnutie v časti obchodného tajomstva podrobne zdôvodnil, a to nielen všeobecným odkazom, ale podrobne. V ďalších častiach napadnutého rozhodnutia minister zamietol námietky žalobcu týkajúce sa vydania fiktívneho rozhodnutia, v súvislosti s čím prvostupňové rozhodnutie zmenil o doplnenie čiastočného nevyhovenia žiadosti obmedzením prístupu k osobným údajom fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 ZOOÚ.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 17.05.2019 domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia ministerstva ako aj napadnutého rozhodnutia ministra z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). V konkrétnostiach namietal nesprávne právne posúdenie ako aj odôvodnenie záverov povinných osôb vo vzťahu k pojmu právnická osoba zriadená zákonom a k jej povinnosti sprístupniť informácie podľa infozákona, nesprávne posúdenie a odôvodnenie týkajúce sa pojmu verejné prostriedky, ako aj nesprávne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie ministerstva a ministra v súvislosti s neprihliadaním na princíp prevažujúceho verejného záujmu. Námietky žalobcu smerovali aj proti povinnými osobami uvádzaným dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám pre obchodné tajomstvo, pričom problematika inštitútu obchodného tajomstva nebola zo strany žalovaného (ako ministerstva v prvom stupni tak aj
ministra pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch v druhom stupni) v administratívnom konaní riadnym spôsobom posúdená a závery povinných osôb náležite odôvodnené. Komplex žalobných námietok žalobcu smeroval aj voči záverom povinných osôb v súvislosti s obmedzením prístupu k informáciám z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní. Obsahovo obšírna žaloba, venujúca sa vzneseným žalobným bodom komplexne, primárne v rovine právneho posúdenia a odôvodnenia záverov a úvah správnych orgánov, sa v majoritnej časti zhodovala s obsahom námietok žalobcu uvádzaných nielen v rámci administratívneho konania (napr. v podaných rozkladoch proti meritórnym rozhodnutiam ministerstva), ale aj s obsahom žalobných námietok vznesených v rámci správneho súdneho konania vedeného na krajskom (sp. zn. 5S/109/2016) a kasačnom súde (sp. zn. 3Sžik 1/2017).
12. Žalobca zároveň navrhol, aby súd v zmysle § 193 SSP uložil žalovanému ako povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie obsiahnuté v častiach dokumentov, vo vzťahu ku ktorým žiadosti zo dňa 14.07.2014 nebolo vyhovené.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2019 žiadal podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. V rámci reakcie na žalobné body zopakoval dôvody uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktorých ako na vecne správnych a riadne odôvodnených zotrval.
IV.
Ďalšie vyjadrenia
14. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 09.09.2019, v rámci ktorej zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zároveň uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by vyvrátili argumentáciu žalobcu o nezákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia.
15. Iné podania obsahujúce skutkovú či právnu argumentáciu vo veci predložené/doručené neboli.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
16. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) uvádza, že zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Právna úprava § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/111/2019 tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená na konanie a rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/111/2019.
17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa (ministerstvu) na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP.
18. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.08.2024, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Právny zástupca žalobcu a štatutárny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavili, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
19. Podľa § 493e zák. č. 160/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
25. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
26. Podľa § 1 infozákona, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
27. Podľa § 3 ods. 1 infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
28. Podľa § 3 ods. 3 infozákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
29. Podľa § 10 ods. 1 infozákona, informácie označené ako obchodné tajomstvo (poznámka 17) povinná osoba nesprístupní. (poznámka 17 odkazuje, okrem iného, na § 17 až 20 ObZ)
30. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) infozákona, porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
31. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom od 01.01.2001 do 31.12.2010, porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce.
32. Podľa § 12 infozákona, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
33. Podľa § 14 ods. 1 infozákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
34. Podľa § 14 ods. 2 infozákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnené informácie žiadateľ navrhuje.
35. Podľa § 14 ods. 3 infozákona, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v ods. 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
36. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade napadnuté rozhodnutie ministra č. 14218/2019-2061-17532 zo dňa 18.03.2019 v spojení s rozhodnutím ministerstva č. 3/2019, 08983/2019-1015-04634 zo dňa 21.01.2019, ktorými žalovaný v rámci administratívneho konania čiastočne nevyhovel žiadosti žalovaného o sprístupnenie informácií a podľa § 10 ods. 1 infozákona obmedzil prístup žiadateľa ku konkrétnym častiam dokumentov. Administratívne konanie v danom prípade začalo na podklade žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014.
37. Podstatnými okolnosťami nielen vo vzťahu k samotnému administratívnemu konaniu, ale aj vo vzťahu k skúmaniu zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia v tomto súdnom konaní je existencia predchádzajúcich meritórnych súdnych rozhodnutí, konkrétne rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/109/2015 zo dňa 29.11.2016 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik 1/2017 zo dňa 30.05.2018. Je tomu tak z dôvodu, že uvedenými rozhodnutiami došlo jednak ku vymedzeniu konkrétnych pochybení súvisiacich s posúdením a následným vybavením žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 povinnými osobami, ako aj k určeniu záväzných úloh a ďalšieho postupu, ktorý bolo potrebný v administratívnom konaní po zrušení meritórneho rozhodnutia aplikovať.
38. Krajský súd v rozsudku sp. zn. 5S/109/2015 zo dňa 29.11.2016, po preskúmaní napadnutého meritórneho rozhodnutia ministra č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015 na podklade žalobných námietok vznesených žalobcom (tieto sú v majoritnej časti totožné s námietkami vznesenými v tomto súdnom konaní, pozn. správneho súdu), konštatoval zásadné pochybenie povinnej osoby už na počiatku administratívneho konania, teda v súvislosti s ustálením rozsahu žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 (bližšie odseky 59., 60. a 66. odôvodnenia daného rozhodnutia).
39. Správny súd po preskúmaní predloženého administratívneho spisu zistil, že ministerstvo ako povinná osoba konajúca v rámci administratívneho konania v prvom stupni následne, po zrušení pôvodného rozhodnutia č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 rozhodnutím ministra č. 18/2018 zo dňa 22.11.2018, nevykonala žiadne procesné úkony podľa § 14 ods. 3 infozákona, ktoré by akýmkoľvek spôsobom reagovali na krajským súdom vytýkané zásadné pochybenie týkajúce sa ustálenia žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014.
40. Dopad následkov na vybavovanie predmetnej žiadosti pritom zostáva rovnaký, aký uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že možnosti správneho súdu vo vedenom súdnom konaní, pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia ministra zo dňa 18.03.2019 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ministerstva zo dňa 21.01.2019 vo vzťahu k posúdeniu (ne)správnosti právneho posúdenia /žalobné body žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP/ a ich (ne)preskúmateľnosti /žalobné body žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP/ sú limitované práve tým, že správne orgány v rámci administratívneho konania pochybili už pri riadnom určení rozsahu
žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014. Zároveň je potrebné poukázať aj na faktickú neudržateľnosť vykonávania súdneho prieskumu administratívnych rozhodnutí, ktoré sú meritórnym výstupom orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, v rámci ktorého už v minulosti k súdnemu prieskumu došlo, avšak konštatované zásadné pochybenia nenašli svoje odzrkadlenie v ďalšom procesnom postupe dotknutých orgánov.
41. Správny súd ďalej uvádza, že prakticky bez povšimnutia zostal pri opätovnom rozhodovaní záväzný záver krajského súdu týkajúci sa potreby doplnenia administratívneho spisu o dokumenty preukazujúce konštatovanie povinných osôb o naviazaní nesprístupnenej časti žiadosti žalobcu k informáciám týkajúcim sa nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, následkom čoho sa na ne podľa žalovaného nevzťahovala povinnosť sprístupniť informácie v zmysle infozákona. Ministerstvo v rámci „nového“ rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.01.2019) dané konštatovanie de facto zopakovalo (posledný odsek na str. 4 predmetného rozhodnutia). Problematika úvahy prvostupňového orgánu o neexistencii povinnosti zverejniť informácie týkajúce sa nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zo zákona, ku ktorej ministerstvo dospelo rovnako ako v prípade pôvodne vydaného prvostupňového rozhodnutia č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014, a vo vzťahu ku ktorej krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 5S/109/2015 zo dňa 29.11.2016 uviedol ďalší záväzný postup (bližšie odseky 65. a 66. dotknutého rozsudku), nebolo možné bez ďalšieho zhojiť jednoduchým tvrdením žalovaného obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o tom, že dané konštatovanie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí nie je správne a v prípade podanej žiadosti sa vo vzťahu k nesprístupneným informáciám nejedná o nakladanie s informáciami, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom právnickej osoby. Minister ako správny orgán druhého stupňa uvedený záver ministerstva, ktorý opätovne aj po zrušení pôvodného rozhodnutia zo dňa 04.12.2014 zaznel aj v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 21.01.2019, bez relevantného doplnenia administratívneho spisu a odôvodnenia tejto úvahy de facto len znegoval a dodal, že v prípade, ak by žalobcom požadované dokumenty obsahovali informácie, ktoré by boli obchodným tajomstvom druhej strany a súčasne by sa jednalo o informácie o nakladaní s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, takéto informácie by bol povinný sprístupniť. Uvedené tvrdenie posúdil správny súd za samoúčelné, popisujúce následok prípadného zistenia správneho orgánu, avšak bez relevantnej informácie v podobe riadneho odôvodnenia žalovaného v súvislosti s právnym záverom, či sa o takýto subjekt jednalo alebo nejednalo. Nadväzne na popísanú argumentačnú zmenu druhostupňový orgán (minister) uviedol, že v prípade informácií, ku ktorým bol žiadateľovi obmedzený prístup, sa jedná o informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom druhej zmluvnej strany a pritom nejde o informácie, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, t. j. nejde o informácie, ktoré musia byť v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) infozákona sprístupnené, pričom danú úvahu opäť nijakým bližším spôsobom neodôvodnil.
42. Správnymi orgánmi vnesené konštatovania týkajúce sa toho, či Fond národného majetku (100 %-tný vlastník akcií spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. v čase uzatvárania zmluvných dojednaní týkajúcich sa dokumentov požadovaných v žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 pod bodmi b/ a c/) bol alebo nebol osobou zriadenou zákonom sú podľa názoru správneho súdu zmätočné a neodôvodnené aj z toho dôvodu, že právna úprava výnimiek z porušenia či ohrozenia obchodného tajomstva obsiahnutá v § 10 ods. 2 písm. c) infozákona sa vzťahovala v čase podania žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014, ako aj v čase vydania meritórnych rozhodnutí povinných osôb vo veci, aj nakladania s „majetkom právnických osôb zriadených zákonom“. Žalobcom vznesená námietka predpokladu, že ministerstvo pri vybavovaní jeho žiadosti aj s prihliadnutím na uvedené okolnosti očividne posudzovalo jeho žiadosť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 10 ods. 2 písm. c) infozákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2010, kedy predmetné ustanovenie formuláciu týkajúcu sa „majetkom právnických osôb zriadených zákonom“ neobsahovalo, sa tak javí ako relevantná.
43. Uvedené okolnosti považoval správny súd nielen za nesplnenie uloženej záväznej úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia krajského a kasačného súdu, ale aj za zmätočnosť odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá mala v konečnom dôsledku vplyv na preskúmateľnosť právneho posúdenia úvah správnych orgánov pri meritórnom rozhodovaní vo vedenom administratívnom konaní.
44. Vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa názoru správneho súdu trpí odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu otázky, či sa v prípade nesprístupnených informácii jedná o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva
druhej zmluvnej strany a následne, či v danom prípade pre prípad existencie obchodného tajomstva neprevyšuje princíp verejného záujmu.
45. Z administratívneho spisu vyplýva, že ministerstvo po zrušení pôvodného rozhodnutia č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 pristúpilo k žiadosti adresovanej druhej zmluvnej strane a táto v rámci odpovede zo dňa 07.01.2019 jednak súhlasila s čiastočným sprístupnením obsahu niektorých dokumentov, avšak vo vzťahu k časti dokumentov druhá zmluvná strana uviedla, že stále existuje záujem na zabránení sprístupnenia uvádzaných informácií a tieto aj naďalej predstavujú obchodné tajomstvo so stručným popisom skutočností, pre ktoré obchodné tajomstvo vo vzťahu k tomu-ktorému dokumentu (resp. jeho časti) trvá. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že povinná osoba obsah odpovede druhej zmluvnej strany zo dňa 07.01.2019 de facto len prevzala, pričom tieto argumenty automaticky považovala za preukázanie existencie obchodného tajomstva podľa § 17 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako v prípade informácií poskytnutých druhou zmluvnou stranou len s krátkym popisom druhou stranou tvrdených prípadných následkov zverejnenia údajov. Tomuto odôvodneniu sekunduje záver druhostupňového správneho orgánu o tom, že problematika existencie obchodného tajomstva bola prvostupňovým orgánom dôkladne posúdená, s čím sa však správny súd nemohol stotožniť.
46. Len na doplnenie správny súd uvádza, že potreba precízneho odôvodnenia prípadnej existencie obchodného tajomstva vo vzťahu k posudzovaniu prípadného obmedzenia podľa § 10 ods. 1 infozákona ako aj vo vzťahu k iným otázkam nakladania s danými informáciami (napr. vo vzťahu k okolnostiam uplynutia značného času od uzatvárania dotknutých kontraktačných dokumentov či vo vzťahu k prípadnému vykonaniu testu proporcionality medzi potrebou ochrany obchodného tajomstva a verejným záujmom na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami v súvislostiach zákonných limitov infozákona), bola ako záväzná úloha správnych orgánov konštatovaná v predchádzajúcich rozhodnutiach krajského ako aj kasačného súdu (bližšie odseky 5. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
47. Súhrnom uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ako aj okolností posúdenia niektorých aspektov prejednávanej veci správnymi orgánmi, došlo podľa názoru správneho súdu aj k naplneniu žalobcom komplexne vzneseného žalobného bodu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany žalovaného (a to na oboch stupňoch).
48. Popísané okolnosti priebehu administratívneho konania, s primárnym upriamením pozornosti na štádium konania po zrušení pôvodne vydaného rozhodnutia ministra č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015 a následne aj prvostupňového rozhodnutia ministerstva č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 rozhodnutím ministra č. 18/2018 zo dňa 22.11.2018, predstavujú podľa názoru správneho súdu dostatočný podklad pre preukazujúci potrebu zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré sú napadnuté podanou správnou žalobou žalobcu, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1) písm. c) a d) SSP.
49. Primárnou úlohou prvostupňového orgánu (ministerstva) v postavení povinnej osoby bude v súčinnosti so žalobcom precizovať podanú žiadosť zo dňa 14.07.2014 postupom podľa § 14 infozákona tak, aby bolo možné v administratívnom konaní ďalej procesne postupovať zákonom stanoveným postupom, vyplývajúcim z relevantných ustanovení infozákona a správneho poriadku. Podľa procesnej situácie, ktorá v administratívnom konaní vyplynie z okolností podľa prvej vety, bude následne úlohou povinnej osoby svoje meritórne rozhodnutie vo veci riadnym spôsobom odôvodniť. Pokiaľ bude alternatívou podľa prvej vety precizovanie žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 umožňujúcou jej meritórne prejednanie a rozhodnutie, úlohou povinnej osoby bude vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v podanej správnej žalobe. Správny súd, vzhľadom na konštatované nedostatky rozhodovacej činnosti správnych orgánov v prebiehajúcom administratívnom konaní zakladajúce potrebu zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa jednotlivo ku konkrétnym žalobným námietkam žalobcu, keďže procesný priestor na plnohodnotné vysporiadanie sa s nimi týmto rozhodnutím vzniká práve vo vedenom administratívnom konaní. Pri opätovnom rozhodovaní bude úlohou povinnej osoby prihliadať aj na záväzné určené východiská ďalšieho postupu obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/109/2016 zo dňa 29.11.2016 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžik 1/2017 zo dňa 30.05.2018, keďže s vytýkanými nedostatkami sa v plnom rozsahu stotožnil správny súd aj v tomto konaní a tieto neboli v prevažujúcej časti v ďalšom postupe správnych orgánov,
priamo predchádzajúcemu vydaniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, riadnym spôsobom odstránené.
50. Návrhu žalobcu na postup správneho súdu podľa § 193 SSP nebolo možné vyhovieť, keďže bude potrebné, ako bolo uvedené v odseku vyššie, v prvom rade pristúpiť k precizovaniu podanej žiadosti žalobcu zo dňa 14.07.2014 tak, aby bol riadne ustálený rozsah informácie, ktorej poskytnutia sa žalobca ako žiadateľ vo vedenom administratívnom konaní domáha. Správny súd tak v aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní nemal ustálený rozsah informácie, vo vzťahu ku ktorej by prípadný postup podľa § 193 SSP prichádzal do úvahy.
51. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Pokiaľ správny súd nepostupoval podľa § 193 SSP nejedná sa v tejto časti o neúspech žalobcu, ale uvedené bolo len výsledkom správnej úvahy súdu.
52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).