Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-91-2011.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/91/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., O. I. XXXX/XX, proti odporcovi V. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K., A. X, toho času E., L., Z. R. XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v plnom rozsahu z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2011 domáhala, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporcu povinnosťou prispievať jej na výživu mesačne sumou 350 Eur. Poukázala na skutočnosť, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k.4C/123/2007-23 zo dňa 5.10.2007, z manželstva pochádza dcéra P., ktorá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 135 Eur mesačne. Navrhovateľka sama je od 1.4.2011 nezamestnaná, do 1.9.2011 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 179 Eur mesačne, čo nepostačovalo na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu. Odporca pracuje v E., prispieva na výživu spoločnej dcéry, ktorá je poslucháčkou Vysokej školy - Bankovní institut - zahraničná vysoká škola. Odporca platí dcére školné vo výške 800 Eur na semester. Navrhovateľka je v čase podania návrhu nezamestnaná, chodí vypomáhať do Tesca. Navrhovateľka požiadala o dávku v hmotnej núdzi, nakoľko podpora jej skončila a nemá žiadny príjem.
Odporca sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.7.2012, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Okrem skutočností uvedených v návrhu poukázala na skutočnosť, že od septembra 2011 do marca 2012 nemala žiaden príjem okrem výživného na dcéru vo výške 135 Eur. Dávka v hmotnej núdzi jej priznaná nebola. Upravila návrh a žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 100 Eur mesačne od júla 2012. Sama je v súčasnosti zamestnaná v Kúpeľoch Brusno ako upratovačka, jej príjem predstavuje 306 Eur, poberá prídavok na dieťa, odporca platí výživné na dcéru vo výške 135 Eur. Iný príjem nemá. V čase rozvodu manželstva bola zamestnaná, pracovala ako čašníčka do 31.3.2011 kedy bola prepustená z dôvodu nadbytočnosti, poberala minimálnu mzdu. K porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Od 1.4.2011 sa zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie, odhlásila sa od 1.3.2012 ako sa zamestnala, počas uvedeného obdobia
bola nezamestnaná. Právu si nenašla, žiadala o prácu u viacerých zamestnávateľov. Je zdravá, zdravotný stav jej nebráni zamestnať sa. Býva s dcérou, syn je zamestnaný v Českej republike. Dcéra je poslucháčkou vysokej školy, ide o súkromnú vysokú školu, kde školné predstavuje 800 Eur na semester, školné platí odporca. Navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý je napísaný na jej syna, syn si zobral hypotéku, jej by hypotéku nedali. Syn spláca hypotéku, ona platí náklady spojené s užívaním domu. Syn v dome nebýva, nebol doma asi rok. Dom stál asi 50.000,-Eur. Spláca pôžičku v Poštovej banke a.s., pri kúpe domu si požičala cca 300.000,-Sk, predávajúci chceli zaplatenie uvedenej sumy v hotovosti. Túto hotovosť zaplatila na dom, má tam splátku 190 Eur mesačne, syn si zobral hypotéku na kúpu domu vo výške 1.200.000,-Sk.
Odporca na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Je zamestnaný v E., robí tam zámočníka ako živnostník, fakturuje sumu cca 1.600-1.700,-Eur mesačne, z uvedenej sumy platí dane a odvody, v čistom mu mesačne ostáva asi 1.000,-Eur. ubytovanie, stravu a cestu si platí sám. Jeho príjmy za rok 2010 boli 10.451,-Eur, v roku 2011 mal príjem vyšší asi 20.000,-Eur. Je rozvedený v starostlivosti nemá žiadne dieťa, platí výživné na dcéru vo výške 135 Eur mesačne. Prispieva aj nad rámec výživného, od 1.4.2012 dáva dcére mesačne na výdavky v škole 200 Eur. Problém je tiež v tom, že navrhovateľka spláca úver na dom za syna, ktorý sa odsťahoval do cudziny; navrhovateľka nemá z čoho splácať a chce, aby tento úver splácal on.
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/123/2007-23 z 5.10.2007, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 5.12.2007. Na základe uvedeného rozsudku bola v tom čase maloletá dcéra P. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platiť výživné vo výške 4.000,-Sk mesačne. Podľa potvrdenia ÚPSVaR v Brezne zo 6.2.2012 navrhovateľka nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a príspevkov, žiadosť podala dňa 30.11.2011, ÚPSVaR rozhodol o nepriznaní dávky v hmotnej núdzi. Od mesiaca júl 2011 mala príjem na základe dohody o pracovnej činnosti s obchodnou spoločnosťou Tesco Stores SR a.s., o priemernej výške čistého mesačného príjmu 55,08 Eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola vedená od 1.4.2011. Odporca za kalendárny rok ako živnostník mal podľa daňového priznania príjmy vo výške 10.451,-Eur, výdavky 6.270,60 Eur; základ dane 4.180,40 Eur.
Podľa § 73 ods.1-3 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Pokiaľ navrhovateľka návrh upravila v tom smere, že žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 100 Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2012, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v uvedenom čase je zamestnaná, čím je nesporne preukázaná skutočnosť, že je schopná sama sa živiť. Súd nezistil také okolnosti na strane navrhovateľky, ktoré by je objektívne alebo subjektívne bránili samej sa živiť, v jej starostlivosti nie je maloleté dieťa a ani iná osoba vyžadujúca nepretržitú opateru. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, nebola zistená strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej starostlivosti o rodinu a to ani v čase predchádzajúcom jej súčasnému zamestnaniu. Pokiaľ navrhovateľkin príjem v súčasnosti
predstavuje minimálnu mzdu a je v nepomere s príjmom odporcu, príspevok na výživu rozvedenej manželky, v porovnaní s manželským výživným, nepredstavuje právny inštitút, na základe ktorého by dochádzalo k prípadnému vyrovnaniu životnej úrovne rozvedených manželov. Príspevok na výživu rozvedenej manželky predstavuje príspevok len na primeranú výživu rozvedeného manžela.
Za zistenej skutkovej situácie má súd za to, že nie sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manželky, táto je schopná sama sa živiť. Z uvedeného dôvodu súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona nárok na náhradu trov konania vznikol účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech (odporca) proti účastníkovi konania, ktorý v konaní úspech nemal. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. V konečnom dôsledku zo súdneho spisu vyplýva, že odporcovi účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.