Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: M. H., T.. X.X.XXXX, H. G. D., O. X. I. XXXX/XX proti odporcovi: N. H., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.4.2011 sa domáhal toho, aby súd opätovne zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu sumou 66,67 eur mesačne počnúc od 1.3.2012. V návrhu viedol, že po rozvode manželstva jeho rodičov sa s odporcom vzájomne dohodli, že bude mu prispievať výživným 66,67 eur mesačne. Od marca je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a preto žiada, aby odporca opätovne prispieval na jeho výživu.

Na pojednávaní vo veci uviedol, že na návrhu trvá. Podával ho z dôvodu, že je nezamestnaný. Po ukončení strednej školy nebol prijatý na štúdium na vysokej škole. Z toho dôvodu sa zamestnal, zamestnaný bol asi po dobu 7 mesiacov. Pracovný pomer ukončil výpoveďou z dôvodu, že sa chcel pripraviť opätovne na prijímacie pohovory na vysokú školu. Tieto absolvoval, avšak na vysokoškolské štúdium prijatý nebol. Od marca bol evidovaný na úrade práce. Z evidencie bol vyradený 29. 5.2012 z dôvodu, že zmeškal hlásenie sa na úrade práce. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Otec na jeho výživu ničím neprispieva a to od doby, kedy sa zamestnal.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ po skončení strednej školy sa hlásil na vysokú školu, avšak nebol prijatý. Následne mu vybavil prácu u jeho zamestnávateľa, kde pracoval do marca 2012. Z práce odišiel z dôvodu, že si chcel vybaviť doučovanie a opätovne si dal prihlášku na vysokú školu. Doposiaľ určené výživné pre syna uhrádzal do doby, kým sa navrhovateľ zamestnal. Odvtedy výživné neplatí. Pokiaľ syn bude prijatý na vysokú školu, je ochotný opätovne na jeho výživu prispievať.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť odporcu pre navrhovateľa bola určená rozsudkom tunajšieho súdu č. -24 zo dňa 15.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2010 v čase keď bol navrhovateľ ešte maloletý. Navrhovateľ po skončení strednej školy v štúdiu nepokračoval, nebol prijatý na štúdium na vysokú školu. Následne po dobu cca siedmich mesiacov pracoval. Od 27.3.2012 bol

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi. Z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu.

Odporca je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom, podľa oznámenia jeho zamestnávateľa, vo výške 332,38 eur.

V zmysle , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia výživného zo strany odporcu. V konaní sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či doposiaľ trvá vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi v zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa uvedeného ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťa je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľ túto schopnosť nadobudol. Navrhovateľ má ukončené stredoškolské vzdelanie a v štúdiu na vysokej škole riadne nepokračuje. Skutočnosť, že určité obdobie bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nemôže mať vplyv na rozhodovanie v tejto veci. Rozhodujúcim kritériom je subjektívna schopnosť navrhovateľa živiť sa vlastnou prácou a túto tým, že nepokračuje v štúdiu nadobudol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

Súd o náhrade trov konania nerozhodol poukazujúc na ustanovenie , keďže účastníci konania si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.