Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-383-2011.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Subarea
17C/383/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej: G. H., U.. XX.X.XXXX, R. M. X, L., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou G. L., Q.O. Okresného E. L. B., konaní o zaplatenie 33,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 35,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,76 eur od 12.12.2008 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 31,80 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.7.2009, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 17.8.2009, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.017,- Sk (33,76 eur), poštovné 43,- Sk (1,43 Eur), 8,5 % ročný úrok z omeškania z 33,76 eur od 12.12.2008 do zaplatenia, titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaná cestovala bez cestovného lístka jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 12.12.2008. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 63,60 eur (16,50 eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania + náhrada trov právneho zastúpenia v sume 47,10 eur).
Súd vydal dňa 15.3.2010 platobný rozkaz č. k. 10Ro/1893/2009-8. Ten zrušil v celom rozsahu uznesením č. k. 10Ro/1893/2009-19 zo dňa 6.10.2011 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bola v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
Opatrovníčka žalovanej oznámila súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a rovnako žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril svoj súhlas.
V zmysle § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Keďže účastníci súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia, súd v súlade s ust. § 115a ods. 1 vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 21329 zo dňa 11.12.2008, upomienkou č. 200821329 zo 16.12.2008, Mestským prepravným poriadkom, a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 21329 zo dňa 11.12.2008 súd zistil, že žalovaná cestovala dňa 11.12.2008 o 10,34 hod. autobusom na linke č. 34 v Košiciach s neplatným cestovným lístkom.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 17,- Sk a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v zmysle Mestského prepravného poriadku v sume 1.000,- Sk, ktorú povinnosť si žalovaná nesplnila. Totožnosť žalovanej revízor zistil za pomoci privolanej policajnej hliadky.
Z písomnej upomienky na zaplatenie dlhu č. 200821329 zo 16.12.2008 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy, avšak bezvýsledne.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 11.12.2008 (ďalej len „zák. č. 168/1996 Z. z.“) cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena posádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemohol preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] bola dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určil dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
Základná úroková sadzba určená Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t. j. k 11.12.2008, predstavovala 2,5 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade zodpovedala dvojnásobku tejto základnej úrokovej sadzby, t.j. 5 % ročne z dlžnej sumy.
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 21329 zo dňa 11.12.2008 a upomienkou č. 200821329 zo dňa 16.12.2008, súd mal za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 11.12.2008 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 34, pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Cestovné v sume 17,- Sk a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 1.000,- Sk žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora dňa 11.12.2008 napriek písomnej upomienke zo dňa 16.12.2008.
Žalovaná sa dostala do omeškania dňom 12.12.2008, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy bola revízorom vyzvaná na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, keďže cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 17 Sk a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala žalovaná po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je skutkovo a právne dôvodný, preto mu vyhovel, a zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky žalobcu 1.017,- Sk (33,76 Eur) spolu s príslušenstvom v súlade s § 121 ods. 3 OZ, a to nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 43,- Sk (1,43 Eur - poštovné) a úrokmi z omeškania vo výške 5 % z 33,76 eur ročne od 12.12.2008 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov položka 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh), t.j. 2 x 16,60 eur + režijný paušál (2 x 6,95 eur), t. j. 47,10 eur, spolu 63,60 eur.
Žalobcom uplatňovaná výška trov konania 63,60 eur je v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v rámci tzv. drobného sporu neprimeraná uplatňovanej pohľadávke. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 1/2 z 63,60, t.j. 31,80 eur. Nepriznanie časti trov konania žalobcovi nemá právny základ výlučne v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do „elektronickej predtlače“ písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.
Súd v tomto prípade prihliadol k tomu, že sa jedná o vzorovú žalobu, ktorou žalobca uplatňuje podobné nároky, zároveň typovo veľmi jednoduchú (po skutkovej aj právnej stránke). Súd zohľadnil aj množstvo odbornej právnickej práce vynaloženej v súvislosti s týmto súdnym konaním, nakoľko vypĺňanie takýchto žalôb nevyžaduje žiadne odborné znalosti. Vypracovanie žaloby je rutinnou činnosťou vyžadujúcou len zmenu základných údajov (identifikačné údaje žalovanej, dátum kontroly, druh dopravného prostriedku). Navyše jedným z členom predstavenstva žalobcu je osoba s právnickým vzdelaním, a preto zastúpenie žalobcu v tejto veci sa javí ako zbytočné od samého začiatku. Žalobca má totiž k dispozícii osobu, ktorá má odborné znalosti potrebné pre formuláciu vzorovej žaloby. Pokiaľ žalobca požiadal advokáta o spísanie vzorovej žaloby a následné generovanie konkrétnych žalôb, ich hromadné odosielanie súdom a zastupovanie v konaniach, možno konštatovať, že takýto postup je síce možný, avšak súčasne i zjavne neúčelný.
O povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).
V Košiciach dňa 10.7.2012