Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/118/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Mojzesova 2, Pezinok, matky: D. E., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, H. G., toho času bytom F. XX, I. a otca: B. A. G. C., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C. J., zastúpeného splnomocnenkyňou: Staník LEGAL, s. r. o., so sídlom Šancova 11A, Bratislava, IČO: 53 586 379, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 19. júna 2023, č. k. – 43, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. mení tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne , , , a z. č. (ďalej len „“) a , , , , , , z. č. (ďalej len „“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 – 5, , a z. č. o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku s otcom nie je dôvodný, keď z obsahu návrhu, jeho odôvodnenia ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka nevyplýva, že ide o situáciu, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Súd zobral do úvahy, že styk otca s maloletým je aktuálne dočasne upravený a vzhľadom na to, že za konania bola preukázaná potreba budovania a prehlbovania vzťahu otca s maloletým súd má za to, že matkou navrhovaná úprava styku by nebola v najlepšom záujme maloletého. Návrh matky v časti určenia vyživovacej povinnosti otca považoval súd prvej inštancie za dôvodný, keď matka žiadala zaviazať otca výživným 650 eur a osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov v otázke určenia výživného, keďže starostlivosť vykonáva výhradne matka a po rozchode rodičov otec prispieval na výživu maloletého pravidelne sumou vo výške 650 eur, na ktorej sa rodičia dohodli, následne po dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca bola matka povinná prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur a od 5. apríla 2023, kedy je maloletý opäť v starostlivosti matky sa otec na výžive maloletého nijakým spôsobom nepodieľa. Súd považoval za potrebné dočasne upraviť výživné za účelom ochrany vývoja maloletého, pričom nariadil prispievať na

výživu maloletého len v nevyhnutnej miere. Sumu 150 eur považoval vzhľadom na situáciu a možnosti matky ako aj vzhľadom na vek maloletého za primerané, pričom k tejto sume sa priklonil aj kolízny opatrovník. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to podľa .

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že odvolanie podáva voči výroku I., a to podľa , keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. b) keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. d) keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, a to odsek 39., v ktorom súd prvej inštancie konštatuje, že otec sa na výžive nijakým spôsobom nepodieľa. Má za to, že nevyhnutým predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je, že povinná osoba si buď vôbec neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, resp. si ju neplní v nevyhnutnom rozsahu, a že maloleté dieťa musí byť súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Ani jedna z uvedených podmienok nebola v čase nariadenia neodkladného opatrenia splnená. Matka síce vo svojom návrhu tvrdí, že neodkladným opatrením č. 3 bolo dieťa zverené opäť do jej osobnej starostlivosti, avšak žiadnym spôsobom nebolo upravené výživné na maloletého. Otec od času ako sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky uhrádza výživné vo výške 150 eur mesačne. Matka si uplatňuje daňový bonus a je oprávnenou osobou aj vo vzťahu k vyplácaniu prídavkov na maloleté dieťa. Poukázal, že daňový bonus matka poberala i keď bol maloletý neodkladným opatrením zverený do jeho starostlivosti. Zdôraznil, že výživné vo výške 650 eur uhrádzal v minulosti nad rámec svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a to najmä z dôvodu, že maloletý navštevoval súkromnú základnú školu, kde bolo potrebné pravidelne uhrádzať vysoké školné. Otec uhradil z väčšej časti dlh na členskom v hokejovom klube K. C., ktoré členské tvrdila matka, že uhrádza. Matka otca neinformovala aké náklady treba maloletému uhrádzať, čo sa týka voľnočasových aktivít. Dodal, že nad rámec výživného nakupuje maloletému oblečenie, hračky a vyživuje ho počas styku. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tu nebola v otázke výživného splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pričom neboli naplnené ani základné podmienky pre rozhodnutie o uložení povinnosti otcovi uhrádzať nevyhnutné výživné. Ku svojmu odvolaniu priložil listinné dôkazy, a to doklady o úhrade nevyhnutného výživného, doklady o úhrade členského v klube K. C. a informácie z klubu K. C. o nedoplatkoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a návrh matky zamietol.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, účastníkom ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca je dôvodné priznať úspech a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť ( ).

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s argumentami otca predostretými v odvolacom konaní je posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala určiť výživné vyhovel.

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu.

12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie ( veta prvá ). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) musí byť teda popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ).

16. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako dôvodné. Odvolací súd má za to, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého, nakoľko

absentuje potreba neodkladnej a rýchlej úpravy, keďže otec v odvolacom konaní (teda pri prvom možnom úkone) preukázal, že prispieva na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne.

17. Odvolací súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené, teda keď bez okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu vznik ujmy.

18. Odvolací súd uvádza, že neodkladným opatrením sa výživné určuje iba v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Výživné určené neodkladným opatrením nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pre neodkladnú úpravu je však potrebné mať za preukázané, že rodič, ktorému sa má neodkladne určiť platiť výživné, si túto povinnosť neplní sám dobrovoľne, a to v nevyhnutnom rozsahu. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní vo výške 150,- eur mesačne. Skutočnosť, že výživné v takejto sume uhrádza otec preukázal výpismi z účtu. Podľa názoru odvolacieho súdu sú otcom uhrádzané platby v takom rozsahu, že možno konštatovať, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní, a že základné nevyhnutné životné náklady maloletého sú zabezpečené.

19. Navyše vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, doposiaľ nešpecifikovaných odôvodnených výdavkov na starostlivosť o maloletého, nateraz nie je možné vysloviť, že suma 150,- eur mesačne, ktorou otec prispieva na výživu maloletého nie je postačujúca na pokrytie tých najzákladnejších potrieb maloletého. Takto určené výživné zároveň zodpovedá výške životného minima na nezaopatrené dieťa, určeného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. počnúc 1. júla 2023 na sumu 107,03 eur a zároveň viac ako trojnásobne presahuje hranicu minimálneho rozsahu, ktorým je povinný rodič povinný prispievať na výživu oprávneného maloletého dieťaťa tak, ako predpokladá ustanovenie Zákona o rodine. Výživné otca 150,- eur a rodinné prídavky 60,- eur sú dostatočnou sumou na pokrytie základných potrieb maloletého.

20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Takáto potreba ale v konaní preukázaná nebola a preto odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné i v časti prispievania otca na výživné zamietnuť, keďže matka neosvedčila najnutnejšie okolnosti k tomu, aby súd rozhodoval nariadením neodkladného opatrenia.

21. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia v napadnutom výroku zmenil a návrh zamietol, keďže neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého sumu 150,- eur mesačne.

22. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).