Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/57/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, L. D., zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 2, Rožňava, proti žalovanému 1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX a žalovanej v 2/ rade W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX o vypratanie domu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -73 zo dňa 24.01.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O.,a to rodinný dom súp. č. 87, stojaci na pozemku č. 405 a pozemku, parcely reg. „C“ č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, zapísané na LV č. XXX k. ú. O. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Žalobkyňa tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, pričom so žalovanými uzatvorila kúpnu zmluvu, z ktorej žalovaní jej dlhujú uhradiť 100.000 Sk, avšak doposiaľ túto sumu z pôvodne dohodnutej sumy 400.000 Sk nezaplatili, a preto na podanej žalobe trvala.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uviedli, že sumu 100.000 Sk nezaplatili z dôvodu, že nemajú z čoho. V dome doposiaľ bývajú.

Prvostupňový súd zistil z rozhodnutia Okresného súdu v Rožňave sp. zn. zo dňa 02.06.2010 a výpisu z LV č. XXX k. ú. O., že bezpodielové spoluvlastníctvo pôvodne žalobkyne a jej manžela bolo vyporiadané tak, že do jej výlučného vlastníctva bola prikázaná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k. ú. O..

Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. a skonštatoval, že žalobkyňa preukázala svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa domáha, preukázala, že tieto nehnuteľnosti majú u seba a užívajú žalovaní.

Žalovaní namietali, že nehnuteľnosti od žalobkyne kúpili na základe kúpnej zmluvy a žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa vypratania týchto nehnuteľností.

Prvostupňový súd zistil, že dňa 04.12.2003 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom a žalovanými kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa s bývalým manželom rozhodla previesť

na žalovaných vlastníctvo domu súp. č. 87, ktorý je postavený na parcele č. 405 v Obci O. za kúpnu cenu 85.000 Sk.

Ďalej prvostupňový súd aplikoval ust. a skonštatoval, že vklad vlastníckeho práva žalovaných na základe uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2003 nebol doposiaľ príslušným katastrálnym úradom povolený. Preto sa žalovaní na základe tejto kúpnej zmluvy doposiaľ nestali vlastníkmi nehnuteľnosti. Prvostupňový súd poznamenal naviac, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti je možné podať v časovo neobmedzenej lehote od uzavretia zmluvy ( viď napr. rozhodnutie Ústavného ČR sp. zn. ). Dôvodom, pre ktorý k povoleniu vkladu na základe zmluvy v danej veci nedošlo, boli nedostatky v obsahu kúpnej zmluvy, ako aj v návrhu na vklad.

Z rozhodnutí Správy katastra v Kežmarku súd zistil, že katastrálny úrad konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zastavil z dôvodu, že účastníci v stanovenej lehote neodstránili chyby spočívajúce v nesprávnom označení čísla LV, na ktorom je dom zapísaný, rozpor v označení znaleckého posudku, z ktorého sa pri dojednaní kúpnej ceny vychádzalo v zmluve a v návrhu na vklad a tiež nejasnosti ohľadne skutočnosti, či predmetom prevodu, vzhľadom na ocenenie aj pozemku v znaleckom posudku, je len rodinný dom alebo aj pozemok pod rodinným dom, teda aj parcela č. 405.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že pod č. k. pred Okresným súdom v Kežmarku bolo vedené konanie o nahradenie prejavu vôle žalobkyne a jej bývalého manžela uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý návrh bol zamietnutý a rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.05.2008.

Žalobkyňa s manželom na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Dugasa so sídlom v Kežmarku prehlásila, ž dňa 04.12.2003 prevzali od žalovaných sumu 300.000 Sk za odpredaj rodinného domu č. 87 O. ako zálohu z celkovej kúpnej ceny 400.000 Sk. Zaviazala sa dom ihneď previesť na žalovaných po zaplatení zvyšnej sumy vo výške 100.000 Sk, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť do 28.02.2004, avšak sumu 100.000 Sk žalovaní nezaplatili. V súčasnej dobe žalovaní nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu tejto sumy jednorázovo a sú ochotní dlh uhradiť v splátkach.

Prvostupňový súd prijal záver, že žalovaní začali predmetný rodinný dom spolu s pozemkom dňa 04.12.2003 užívať na základe dohody so žalobkyňou a jej manželom uzavretej v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľností do ich vlastníctva. Žalovaní teda preukázali uzavretie dohody so žalobkyňou, ktorá mala za následok vznik ich práva nehnuteľnosť užívať. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyňa nemala záujem žalovaným odpredať aj pozemok. Nebolo preukázané, že žalovaným právo užívať nehnuteľnosť zaniklo.

Prvostupňový súd žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žalovaní jej doposiaľ nezaplatili časť kúpnej ceny, ako aj že so žalovanými sa od roku 2003 doposiaľ nedokázali na doriešení prevodu vlastníctva nehnuteľnosti dohodnúť, hoci aj pravdivé, nepovažoval bez ďalšieho samo o sebe za skutočnosti, ktoré by mohli mať v danej veci za následok zánik práva žalovaných nehnuteľnosť užívať. Žalobkyňa nepreukázala a v konaní nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktoré by za situácie, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 04.12.2003 je platná, viedli súd k záveru, že záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania založený touto kúpnou zmluvou a dohodou o užívaní nehnuteľnosti žalovanými uzavretou v súvislosti s ich kúpou doposiaľ netrvá. Tento záver akceptujú účastníci konania a žalobkyňa prejavovala počas konania záujem o doplatenie kúpnej ceny. Žalovaní zase prejavovali záujem stať sa vlastníkmi nehnuteľnosti. Preto prvostupňový súd za stavu, že by kúpnu zmluvu zo dňa 04.12.2003 bolo možné považovať za platnú na základe skutočností tvrdených žalobkyňou ako aj skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, nemohol prijať záver o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti žalovanými a žalobe o ich vypratanie vyhovieť.

Prvostupňový súd za podstatné pre právne posúdenie veci považoval skutočnosť, na ktorú musel prihliadnuť ex offo, že účastníci konania mali zhodnú vôľu odpredať nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 400.000 Sk a nie za kúpnu cenu uvedenú v zmluve vo výške 85.000 Sk. Preto toto zistenie považoval za rozhodujúce pre právny záver, že kúpnu zmluvu zo dňa 04.12.2003 nie je možné považovať za platný právny úkon. Poukázal na ust. a skonštatoval, že v prejednávanej veci skutočná vôľa oboch zmluvných strán zjavne smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy za inú cenu, než strany prejavili v kúpnej zmluve zo dňa 04.12.2003, ktorá musela mať obligatórne

písomnú formu. V prípade obligatórnej písomnej formy právneho úkonu je rozhodujúca iba vôľa strán, ktorú prejavili písomne. Písomná zmluva zo dňa 04.12.2003 je preto pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ju skutočne uzavrieť, to znamená skutočne dojednať kúpnu zmluvu s kúpnou cenou vo výške 85.000 Sk, právnym úkonom urobeným iba na oko, tzv. simulovaným právnym úkonom podľa . Zastretá kúpna zmluva, to znamená kúpna zmluvu s kúpnou cenou dojednanou vo výške 400.000 Sk, ktorá zodpovedala skutočnej vôli strán, by mohla byť platná iba za situácie, že by spĺňala všetky náležitosti požadované zákonom pre jej platnosť. Keďže zákon pre kúpnu zmluvu obligatórne stanovuje písomnú formu, aj táto zastretá kúpna zmluva musela mať písomnú formu. Keďže táto zastretá kúpna zmluva nemala písomnú formu, to znamená, že zmluvné strany v písomnej forme neprejavili svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu s takouto kúpnou cenou tak, aby takýto prejav vôle obsahoval všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy vyplývajúce z ust. , aj zastretá kúpna zmluva je neplatná.

Ďalej prvostupňový súd aplikoval s poukazom na uvedený záver ust. a skonštatoval, že nároky oboch účastníkov z neplatnej zmluvy sú vzájomne podmienené, teda synalagmatické. Táto podmienenosť musí byť vyjadrená aj v rozsudku, ktorý súd vydáva o niektorom z nich. Vzájomne podmienenými sú pritom všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť, ako aj vzájomná viazanosť vyplýva zo zákona.

Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho je prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. V prejednávanej veci nedošlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam z predávajúcej na kupujúcich. Žalovaní ako kupujúci však zaplatili žalobkyni dojednanú kúpnu cenu 85.000 Sk, zaplatili jej celkom 300.000 Sk. Preto, ak žalobkyňa sa domáha vypratania nehnuteľnosti za situácie, že jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam ostalo zachované, naviac, kúpnu cenu žalovaným nevrátila, čo nebolo sporné v priebehu konania, súd mal za to, že povinnosti vypratania nehnuteľností sa žalobkyňa môže na žalovaných domáhať iba oproti povinnosti vrátiť žalovaným kúpnu cenu. Tento záver vyplýva nielen z ust. , ale aj z ust. . Keďže žalobný návrh neobsahuje povinnosť žalobkyne k vzájomnému plneniu, súd žalobe nevyhovel.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa Žalovaní v priebehu konania náhradu trov konania nežiadali, preto im súd žiadnu náhradu nepriznal, aj keď v konaní boli úspešnými účastníkmi.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Potvrdila, že účastníci konania uzavreli dňa 04.12.2003 kúpnu zmluvu, avšak doposiaľ nebol príslušným katastrálnym úradom povolený vklad vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaní sa doposiaľ nestali vlastníkmi nehnuteľnosti, pretože kúpna zmluva bola vadná, neobsahovala základné náležitosti kúpnej zmluvy a katastrálny úrad konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva zastavil. Tak isto aj návrh na nahradenie prejavu vôle žalobkyne pred Okresným súdom Kežmarok č. k. bol zamietnutý. Prvostupňový súd skonštatoval, že kúpna zmluva je neplatná a žalobkyňa žalovaným nevrátila kúpnu cenu, a preto žalobu zamietol. Žalobkyňa v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva sa domáha ochrany svojho vlastníctva a jej nárok bol v konaní preukázaný. Podmieňovať ochranu vlastníctva žalobkyne po 10-ročnom neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti je nedôvodné. Žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne neoprávnene, nemajú žiadnu zmluvu a žalovaní nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých môžu nehnuteľnosti užívať. Konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, títo nie sú ochotní uhrádzať žiadnu finančnú čiastku, prihlásili sa k trvalému pobytu na adrese predmetných nehnuteľností. Prvostupňový súd nevenoval pozornosť podstate žaloby, a to ochrany vlastníckeho práva žalobkyne podľa , pričom žalovaní protinávrh na vyplatenie sumy 300.000 Sk nepodali, nežiadali vrátenie tejto kúpnej ceny z bezdôvodného obohatenia a naviac takýto nárok žalovaných je už premlčaný.

Žalobkyňa od roku 2010 sa neúspešne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, žalovaní užívajú nehnuteľnosť, túto neudržiavajú, nehnuteľnosť je v súčasnej dobe zničená a znehodnotená, časť nehnuteľnosti odpredali, odmietajú nehnuteľnosť vypratať a uhrádzať akékoľvek finančné čiastky

spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie a uloží žalovaným spolu s ich spolubývajúcimi povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O., a to rodinný dom súp. č. 87 stojaci na pozemku parcely reg. „C“ č. 405 a pozemok parcely „C“ č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, zapísané na LV č. XXX k. ú. O., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí odvolanie považovali za bezpredmetné. V priebehu konania nebolo zistené porušenie ust. , nejedná sa o neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu. Navrhli stanoviť splátkový kalendár na vyrovnanie dlhu 100.000 Sk, aby sa vec čo najrýchlejšie vyriešila v mesačných splátkach po 100 Eur.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré jej predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. , vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia, s tým, že upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku vyvesil na úradnej tabuli súdu dňa 11.06.2012 a zistil, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní dopustil procesných vád konania, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis. Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vypratať nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k. ú. O., a to konkrétne rodinný dom č. súp. 87, ktorý je postavený na parcele KN č. 405. Ďalej žiadala vypratať pozemok, a to parcelu KN C č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2. Obe tieto nehnuteľnosti majú byť zapísané na LV č. XXX k. ú. O..

Sporové strany svoje nároky odvodzujú od kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 04.12.2003 medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom Andrejom T. na jednej strane a žalovanými na strane druhej. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva domu súp. č. XX na parcele č. 405 v Obci O., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX k. ú. O. v hodnote 83.890 Sk. Tento rodinný dom je presne popísaný v bode 2 uvedenej kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu nebol pozemok, a to parcela č. 405

- zastavané plochy a nádvoria.

Z uvedeného vyplýva, že na posúdení dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné, vzhľadom na to, že vo vzťahu k domu bola uzatvorená kúpna zmluva a vo vzťahu k pozemku k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, použiť dva odlišné režimy, ktoré je potrebné nielen skutkovo, ale aj právne riadne v rozhodnutí súdu prvého stupňa odôvodniť.

Pokiaľ sa týka režimu, ktorý je potrebné aplikovať na zastavanú plochu a nádvorie, a to parcelu č. 405 o výmere 340 m2, je potrebné na daný právny vzťah jednoznačne použiť ust. a posúdiť dôvodnosť vydania veci žalobkyni vo vzťahu k tomu, či sa preukáže správanie sa žalovaných na tejto parcele v rozsahu, ktorým je vlastnícke právo žalobkyne žalovanými poručené, resp. obmedzené. Vo vzťahu k tejto parcele je potrebné zistiť, či nárok žalobkyne na jej ochranu je opodstatnený, či žalovaní bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníctva žalobkyne, a či táto nehnuteľnosť sa nachádza v ich faktickej moci a v akom rozsahu, na základe akého právneho dôvodu.

Keďže prvostupňový súd si nevšimol, že v návrhu na začatie konania sú kumulované dva právne režimy k dvom rozdielnym nehnuteľnostiam, vo vzťahu k tejto parcele nevykonal žiadne dokazovanie.

Z obsahu prvostupňového spisu nevyplýva, že by v súvislosti s touto parcelou bolo možné konštatovať, ako to urobil prvostupňový súd, že úmyslom účastníkov konania bolo previesť aj túto parcelu. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, bez akýchkoľvek ďalších pochybností, že predmetom prevodu mal byť len dom. Teda synalagmatický vzťah vyplývajúci z ust. je vo vzťahu k pozemku neprípustný.

Prvostupňový súd vo vzťahu k rodinnému domu postupoval správne, keď skonštatoval, že tento bol predmetom uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.12.2003. Prvostupňový súd však aj napriek tomu, že vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní rozhodnutiami Správy katastra Kežmarok o návrhu žalovaných na povolenie vkladu vlastníckeho práva, toto konanie nevyhodnotil žiadnym spôsobom a dokonca ho ani nespomenul v skutkovom stave, ktorý mal pre správne rozhodnutie z

týchto dôkazov zistiť. Postup správy katastra má význam pre posúdenie účinnosti kúpopredajnej zmluvy. Konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti je možné podať v časovej neobmedzenej lehote od uzavretia zmluvy, ktoré konštatovanie sa opiera o rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. je konštatovaním, ktoré v slovenskom právnom poriadku nemá oporu. Ide vyslovene o právny názor Ústavného súdu aplikovateľný pre účely právneho poriadku Českej republiky, nie však na území Slovenska. Naviac, keď nerešpektuje ust. a ust. .

Podľa totiž ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Teda vlastnícke právo sa nadobúda uzatvorením platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Sama platná zmluva nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, a to vklad do katastra nehnuteľnosti, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľnosti sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou tak, ako to vyplýva z ust. , podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa ust. , ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Prvostupňový súd však nesprávne túto okolnosť vyhodnotil, keď skonštatoval vlastne, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti nemá žiadny vplyv na účinnosť zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosť prevádza. Práve podľa katastrálneho zákona už aj s poukazom na ust. , , platí, že práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra. Teda zmluvou zamýšľaný právny následok z takejto zmluvy nastane až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení. Tento platný právny stav, pokiaľ nedôjde k legislatívnym zmenám, aj napriek názoru Ústavného súdu ČR, treba aj naďalej na území Slovenska rešpektovať.

Na základe tohto právneho názoru, s ktorým sa stotožňuje nielen Najvyšší súd SR, ale aj odvolací súd, je potrebné ďalej vyvodiť, že sa javí aj keď prvostupňový súd k týmto okolnostiam nevykonal žiadne dokazovanie, že účastníci zmluvy v trojročnej hmotnoprávnej lehote, ktorá začala plynúť uzavretím zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie podľa a potom nastala nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili a v takom prípade, aplikujúc ust. 48 ods. 2 , zmluva sa zrušuje od počiatku ( ex tunc ). V takom prípade, keďže došlo k zrušeniu zmluvy a zmluva je neplatná, je možné aplikovať ust. vo vzťahu k rodinnému domu. Všetky úvahy prvostupňového súdu v súvislosti s kúpnou cenou nehnuteľnosti a absolútnou neplatnosťou tejto zmluvy a tak odvodenie aplikácie ust. sú nedôvodné, pretože pokiaľ kúpna zmluva obsahuje kúpnu cenu, ktorá nie je dohodnutá riadne alebo vo výške, ktorú žiadajú zmluvné strany, alebo ktorá vyplýva z právneho predpisu, ide o relatívne neplatný právny úkon, nie však úkon zastretý iným právnym úkonom, ako to odôvodnil prvostupňový súd ust. .

Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení prijal záver, že žalovaní začali predmetný rodinný dom spolu s pozemkom dňa 04.12.2003 užívať na základe dohody so žalobkyňou a jej manželom, uzavretej v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti do ich vlastníctva. Toto konštatovanie prvostupňového súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu nie je možné zistiť, akým spôsobom táto dohoda o užívaní rodinného domu (a pozemku) bola uzatvorená, aký mala obsah. Preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd odvodil svoje skutkové zistenia od dôkazov, ktorými malo byť rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. zo dňa 02.06.2010 a z výpisu LV č. XXX k. ú. O.. Z obsahu zápisníc z pojednávania pred prvostupňovým súdom však nevyplýva, že by dôkaz týmito listinami bol prvostupňový súd vykonal, aj keď ust. stanovuje, akým spôsobom je potrebné dôkaz listinou vykonať, čo nakoniec prvostupňový súd vo vzťahu k inými listinným dôkazom, ktoré sa nachádzajú v tomto spise, riadne uskutočnil. Preto, keďže tieto skutkové zistenia odvodzujúce od informácií získaných na základe listín, ktoré zatiaľ nie sú vykonané dôkazy, prvostupňový súd riadne nevykonal, nemôžu slúžiť na vyvodenie skutkových zistení, na ktorých založil súd prvého stupňa právne posúdenie veci, dopustil sa procesnej vady vyplývajúcej z ust.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 24.01.2012 vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa platí, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa takéto skutočnosti však nevyplývajú a odvolací súd nevie posúdiť, prečo prvostupňový súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Týmto svojim konaním prvostupňový súd sa taktiež dopustil procesnej vady, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a naviac, týmto postupom bolo odňaté právo účastníkom konania vo veci riadne konať ( ).

Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre odňatie práva konať účastníkom konania, pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu podľa a zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu vykonať zákonným spôsobom dôkazy, z ktorých odvodzuje svoje skutkové a právne závery, najmä vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu v Rožňave sp. zn. a výpis z LV č. XXX k. ú. O., doplní skutkový stav zistením okolností v súvislosti s vydaním pozemku, s uzatvorením dohody o užívaní pozemku a domu žalovanými, riadne odôvodní svoje rozhodnutie o nevykonaní dokazovania v rozsahu ako to navrhujú účastníci konania, skutkový stav skompletizuje aj s poukazom na zistenia z konania správy katastra a návrhu na vklad vlastníckeho práva, a vo veci rozhodne.

Prvostupňový súd je podľa § 226 O.s . p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, o náhrade trov konania rozhodne v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.