Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-54-2012.pdf
PDF · 94.09 KB
No categories available
17Co/54/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, r. s. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti žalovanému Z. N., bytom J. P. M. XX/XXX, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov o zaplatenie 188,58 Eur s prísl., o trovách vedľajšieho účastníka, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C 5/2010-69 zo dňa 16. 01. 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania vo výške 26,09 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta v Stropkove do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 85,51 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 188,58 Eur spolu s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,8 Eur od 19. 06. 2005 do zaplatenia, zo sumy 34,82 Eur od 19. 07. 2005 do zaplatenia, zo sumy 56,01 Eur od 19. 05. 2005 do zaplatenia, zo sumy 40,45 Eur od 19. 04. 2005 do zaplatenia a zo sumy 24,20 Eur od 20. 03. 2005 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil postúpením pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. na žalobcu a nezaplatením faktúr žalovaným za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu.
Dňa 13.07.2011 do konania vstúpil vedľajší účastník. Vo vyjadrení k žalobe namietal premlčanie nároku.
Žalobca podaním zo dňa 27. 09. 2011 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvod neuviedol.
Prvostupňový súd uznesením č. k. 4C 5/2010-65 zo dňa 05. 10. 2011 konanie zastavil, uviedol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, ktoré žalovanému nepriznal a vrátil žalobcovi pomernú časť súdneho poplatku z návrhu. Zároveň uviedol, že o trovách vedľajšieho účastníka bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Vedľajší účastník si vyčíslil trovy konania a súd prvého stupňa mu tieto trovy priznal aplikujúc ust. § 93 ods. 4 O. s. p. a ust. §142 ods. 1 O. s. p.. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 85,51 Eur za dva úkony právnej služby jeho právneho zástupcu vykonané v roku 2011, a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ide o odmenu za uvedené úkony spolu vo výške 54,44 Eur, pričom súd hodnotu úkonu vypočítal z hodnoty sporu vo výške 386,36 Eur, kde istina predstavuje 188,58 Eur + kapitalizovaný úrok z omeškania k 01. 06. 2011. Okrem toho priznal vedľajšiemu účastníkovi aj právo na náhradu režijného paušálu podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 14,82 Eur, teda odmena hotových výdavkov vedľajšieho účastníka zvýšená o 20 % DPH, čo je v súlade s ust. § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 14,25 Eur predstavuje 85,51 Eur.
Žalovaný, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, bol v konaní úspešný v celom rozsahu, zastavenie konania zavinil žalobca svojím späťvzatím, a to nie pre správanie žalovaného. Preto vzniklo právo vedľajšieho účastníka na trovy konania použitím ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keďže vedľajší účastník má podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. rovnaké práva ako účastník konania, a teda má právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal rozhodnutie prvostupňového súdu, keď uviedol, že má za to, že nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, avšak žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňuje nutnosť účelného vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Nemožno prijať záver, že vedľajší účastník na strane žalovaného vykonával úkony nevyhnuté pre úspech vo veci, tzn., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.
Právne zastúpiť sa mohol sám účastníka konania. Jeho právne zastúpenie je nehospodárne nadbytočné, neúčelné, keďže združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania.
Nie je zrejmé, na základe koho iniciatívy, keďže sám žalovaný bol nečinný, vstúpil vedľajší účastník do konania a ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, na to, aby vôbec právnemu zástupcovi mohli byť aspoň teoreticky priznané trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby, prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, či vedľajší účastník nahliadol do súdneho spisu, oboznámil sa s prípadom a pod..
Súd by mal prihliadnuť na všetky tieto okolnosti a aplikovať ust. § 150 O. s. p..
Okrem toho súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj príslušenstva pohľadávky, čo však nie je správne, pretože poukazujúc na ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. príslušenstvo nie je súčasťou základu pre výpočet súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch, a preto nemôže byť súčasťou ani tarifnej hodnoty pre výpočet základu tarifnej odmeny podľa vyhlášky. Ďalej namietal počítanie kapitalizovaných úrokov k 01. 06. 2011. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa preskúmal a zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že v dôsledku kvalifikovanej obrany vedľajšieho účastníka žalobca vzal žalobu späť a súd konanie zastavil. Je
občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, ktoré si zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami štandardných formulárových zmluvách dodávateľov, chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní.
Je tiež otázkou, prečo žalobca ako silná spoločnosť, ktorá vymáha nespočetné množstvo pohľadávok a môže disponovať svojím právnym oddelením sa dáva tiež zastupovať silnou advokátskou kanceláriou.
Namieste je aj otázka prečo žalobca podal žalobu v čase, kedy postúpené pohľadávky boli už premlčané.
Poukázal na ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Trovy právneho zastúpenia v každom prípade je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby ho hoci aj v jednoduchej veci zastupoval advokát.
Vedľajší účastník ako občianske združenie založené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastúpenie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. A práve právnym zastúpením sa so žalovaného stáva rovnocenný partner žalobcovi.
V prejednávanej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a keďže vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia tak ako hlavný účastník má právo na ich náhradu, pričom vedľajší účastník poukázal aj na to, že v mnohých sporoch, v ktorých vstúpil do konania a namietal premlčanie. Následne žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.
Pokiaľ súd prvého stupňa pripočítal aj výšku kapitalizovaných úrokov do základu pre výpočet odmeny advokáta, je potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ďalej z ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 advokátskej tarify. Právna služba sa začala poskytovať úkonom prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 01. 06. 2011. Predmetom konania bola istina a úroky z omeškania, v ktorom rozsahu začal vedľajší účastník poskytovať právnu službu. Toto peňažné plnenie vo výške existujúce pri začatí poskytovania právnej služby predstavuje tarifnú hodnotu, z ktorej je potrebné vypočítať tarifnú odmenu. Nie je žiaden dôvod na to, aby slovné spojenie „výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka“ bolo vykladané inak, ako tak, že ide o celé peňažné plnenie, ktoré predmetom právnej služby ku dňu začatia jej poskytovania. Celá táto stanovená výška peňažného plnenia tvorí tarifnú hodnotu na výpočet tarifnej odmeny. Príslušenstvo má vždy rovnaký právny režim ako hlavná vec, pokiaľ zákon neurčí inak. Predmetom žaloby je peňažné plnenie, ktoré pozostáva z istiny a úroku z omeškania a toho sa právna služba týka. V tomto smere pri uplatňovaní ust. § 142 ods. 2 O. s. p. miera úspechu v spore závisí nielen od základu, ale aj príslušenstva pohľadávky. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré aj písomne vyčíslil.
Odvolací súd aplikujúc ust. § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii ust. § 146 ods. 2 O. s. p., keďže uvedené ustanovenie sa vzťahuje na danú právnu vec a pri doterajšom rozhodovaní veci citované zákonné ustanovenie, aj keď rozhodujúce, nebolo použité.
Vedľajší účastník na strane žalovaného k tejto výzve uviedol, že je dôvodné, aby súd svoje rozhodnutie o priznaní trov vedľajšieho účastníka argumentačne oprel o ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. V ostatnom zotrvávajú na svojom predchádzajúcom podaní.
Žalobca k aplikácii ust. § 146 ods. 2 O. s. p. nemal námietky, avšak trval na aplikácii ust. § 150 O. s. p., pretože konaním vedľajšieho účastníka na strane žalovaného dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania, na ktorú je potrebné reflektovať aplikáciu ust. § 150 O. s. p.
Odvolací súd v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vo veci aj rozhodol s tým, že namiesto ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. neuvedomujúc si, že ust. § 142 ods. 1 O. s. p. sa vzťahuje na sporové konania, kde bolo o uplatnenom nároku rozhodnuté a ust. § 146 ods. 2 O. s. p. je výnimkou z citovanej zásady a aplikuje sa pre prípad zastavenia konania.
Keďže ani jedna zo sporových strán nenamietala aplikovanie ust. § 146 ods. 2 O. s. p., aj odvolací súd aplikoval zodpovednosť žalobcu za vzniknuté trovy vedľajšieho účastníka podľa citovaného zákonného ustanovenia. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Zo spisu vyplýva, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny 180,20 Eur, úrokov z omeškania, ktoré presne vyčíslil, zmluvnej pokuty vo výške 8,30 Eur a trov konania. Uplatnený nárok má spotrebiteľský charakter.
V priebehu konania súd prvého stupňa konanie o úhradu zmluvnej pokuty zastavil, vo zvyšku do konania dňa 13. 07. 2011 vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý dňa 13. 09. 2011 zaslal súdu prvého stupňa vyjadrenie k uplatnenému nároku žalobcom, v ktorom podaní namietal premlčanie uplatneného nároku v celom rozsahu.
Dňa 27. 09. 2011 žalobca bez uvedenia dôvodu zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť.
Teda žalobca zodpovedá za vzniknuté trovy nielen žalovanému, ale odvodene od žalovaného aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý zdieľa režim hlavného účastníka konania. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa o povinnosti žalobcu zaplatiť tomuto vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré mu v súvislosti s obranou žalovaného vznikli. Zavinenie žalobcu za vzniknuté trovy konania žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je potrebné posúdiť z procesného hľadiska.
Keďže žalobca zobral žalobu späť v dôsledku námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného, žaloba bola podaná nedôvodne a preto žalobca procesne zavinil zastavenie konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi.
Žalobca namietal nehospodárnosť vynaložených trov konania najmä z dôvodu, že vedľajší účastník je občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, ktorý právne zastúpenie nepotrebuje a toto je nadbytočné a nehospodárne. Združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa a aj v rámci súdneho konania.
K tomuto odvolací súd poukazuje na vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a najmä na ustanovenie čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, kde každý má právo na právne zastúpenie, tzn., aj združenie na ochranu spotrebiteľa má právo dať sa právne zastúpiť vo veci a v dôsledku tohto právneho zastúpenia riadne zúčastniť sa súdneho konania. Vedľajší účastník na strane žalovaného len realizoval svoje ústavné právo zvoliť si právneho zástupcu, ktorý by bránil jeho práva a prostredníctvom týchto úkonov aj napomáhal k úspechu v spore žalovanému.
Nie je možné nútiť takúto spoločnosť, aby si na svoje zastúpenie pred súdom zvolila svojho člena alebo vlastného pracovníka.
Všetky úkony, ktoré vedľajší účastník vykonal boli úkonmi hospodárnymi, už aj s poukazom na tú skutočnosť, že pokiaľ vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vedľajší účastník na strane žalovaného namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcom, žalobca bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, promptne zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Javí sa, že táto námietka premlčania mohla byť, pokiaľ by bolo meritórne rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu, uznaná za dôvodnú. O hospodárnosti a účelnosti konania vedľajšieho účastníka nemožno mať pochybnosti.
Tarifná hodnota pri určení výšky advokátskej odmeny vedľajšieho účastníka bola stanovená správne. Správne vychádzal súd prvého stupňa, keď k istine, ktorá bola predmetom konania prirátal aj príslušenstvo k tejto istine, a to úroky z o meškania, a tak stanovil tarifnú hodnotu sporu, z ktorej vypočítal tarifnú odmenu advokáta. Advokátska tarifa v žiadnom zo svojich ustanovení neráta s tým, žeby úroky z omeškania nemohli byť predmetom odmeny za právne zastúpenie, pokiaľ ide o samostatne žalovateľný a uplatniteľný nárok, ktorého sa právna služba týkala. Keďže celé peňažné plnenie predstavovalo nielen istinu, ale aj úroky z omeškania, je potrebné k tomuto pristúpiť tak, že tarifná odmena advokáta je rátaná aj s kapitalizovaných úrokov z omeškania. Pokiaľ úroky z omeškania sú rátané k 01. 06. 2011, ide o dátum, kedy splnomocnil vedľajší účastník na strane žalovaného právnym zastúpením JUDr. Motyku, a ku ktorému začalo poskytovanie právnej služby a ku ktorému momentu je potrebné rátať tarifnú hodnotu sporu.
Preto správne postupoval súd prvého stupňa aj pri výpočte odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Aj v tejto častí je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.
Naviac je potrebné uviesť, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto zodpovedá za trovy žalovaného a samozrejme aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorého režim je v súvislosti s náhradou trov konania totožný ako režim hlavného účastníka.
O trovách odvolacieho konania, odvolací súd v súvislosti s uplatnenou náhradou trov konania vedľajšieho účastníka, rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú za jeden úkon právne služby 14,11 Eur podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a režijný paušál vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 advokátskej tarify) a k tomu 20 % DPH vo výške 4,35 Eur, teda spolu celkom trovy odvolacieho konania 26,09 Eur. Tieto trovy je povinný uhradiť žalobca ako neúspešný účastník odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p.. Lehota na plnenie bola stanovená v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p.
Žalovaný ako úspešný účastník odvolacieho konania si trovy konania v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal ( § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.