Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-168-2012.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/168/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : Komerční banka, a.s., so sídlom 114 07 Praha 1, Na Příkopě 33/969 Česká republika, IČO : 45 317 054, zastúpený splnomocneným usadeným euroadvokátom JUDr. Romanom Majerom, so sídlom 140 00 Praha 4, Vyskočilova 1326/5, Česká republika, sídlo usadeného euroadvokáta v Slovenskej republike : 911 01 Trenčín, Legionárska 14, proti povinnému : G. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. R., E. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 93 976,39 Kč s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, so sídlom Exekútorský úrad 911 01 Trenčín, Legionárska 14, pod spisovou značkou Ex 104/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 01.11.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7Er/123/2011-31 zo dňa 16.09.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 104/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z rozhodcovského nálezu vydaného cudzím rozhodcovským orgánom - Společnosťou pro rozhodčí řízení, a.s., so sídlom v Českej republike. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a pri skúmaní rozhodcovskej doložky súd vzal do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah úverových podmienok pre fyzické osoby, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že rozhodnutie je nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi. Súd mal v danej veci vychádzať najmä z dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovensku republikou a Českou republikou č. 193/1993 Zb., upravujúcej podmienky, za ktorých prebieha uznávanie a výkon rozhodcovského nálezu vydaného na území jedného štátu na území druhého zmluvného štátu. Podľa článku 22 písm. c/ medzinárodnej zmluvy zmluvné strany uznávajú a vykonávajú na svojom území rozhodcovské nálezy
vydané v rozhodcovskom konaní. V rámci slovenského právneho systému je samotný proces uznania a výkonu rozhodcovských rozhodnutí upravený v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru oprávneného exekučnému súdu neprislúcha skúmať, či išlo o vzťah spotrebiteľský alebo nie, ani platnosť rozhodcovskej doložky, keď tieto skutočnosti majú byť riešené v konaní „nachádzacom“ a oprávnený doložil právoplatný exekučný titul. Napriek tomu však oprávnený uviedol, že povinný zmluvu o úvere, ako ak neoddeliteľnú súčasť zmluvy, teda aj rozhodcovskú doložku, podpísal úplne dobrovoľne a proti obsahu rozhodcovskej doložky nič nenamietal. Oprávnený sa navyše domnieva, že dojednaná rozhodcovská doložka nemôže predstavovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, keď rozhodcovskou doložkou boli dohodnuté pre obe strany rovnaké podmienky pre prípad vzniku majetkových sporov z predmetnej zmluvy. Podľa názoru oprávneného bola povinnému poskytnutá dostatočná možnosť na uplatnenie jeho procesných práv a postupom rozhodcovského súdu sa žiadna zo strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane. Oprávnený je tak toho názoru, že podmienky predpokladané v zmluve č. 193/1993 Z.z. pre uznanie cudzieho rozhodnutia boli splnené. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia konštatuje, že na daný skutkový stav súd aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia (§ 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, hoci správne mal aplikovať ustanovenia § 46 až 50 Zákona o rozhodcovskom konaní, vzťahujúce sa osobitne na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku), no nesprávna aplikácia zákonnej úpravy nemala vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia.
Návrhom datovaným dňa 16.02.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol cudzí rozhodcovský nález vydaný rozhodcom JUDr. Janom Sukom, rozhodcom Společnosti pro rozhodčí řízení, a.s. so sídlom v Českej republike spisovej značky : K/2010/00335 zo dňa 06.05.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským nálezom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2008, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce v čl. XIII. Rozhodcovskú doložku a Podmienky k osobným kreditným kartám, obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. XVII.
Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí (nálezov) v Slovenskej republike sa spravuje zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov. Podľa ustanovenia § 49 tohto zákona sa uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Tomu zodpovedá ustanovenie § 42 ods. 4 Exekučného poriadku. Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v zákone má prednosť úprava v medzinárodnej zmluve (§ 53 zákona č. 244/2002 Z.z.). Takouto medzinárodnou zmluvou je predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (vyhl. MZV SR č. 74/1959 Zb.). Pokiaľ však vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré dvojstranné medzištátne zmluvy a štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva. V danom prípade je preto nevyhnutné vychádzať z príslušných článkov Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými
orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, ozn. č. 193/1993 Z.z. - ďalej len „dvojstranná zmluva“).
Podľa článku 22 písm. c/ dvojstrannej zmluvy, upravujúceho uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve aj rozhodcovské nálezy vydané na území druhej zmluvnej strany v rozhodcovskom konaní.
Článok 23 dvojstrannej zmluvy upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodnutí a to tak, že rozhodnutia uvedené v článku 22 zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak po a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, po b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, po c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, po d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada a napokon po e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.
Podľa čl. 24 ods. 1 a 2 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa odseku 3 tohto článku súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.
Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu okolnosti a skutočnosti predpokladané expessis verbis v ustanovení § 50 ods. 1 písm. a/ až e/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom (§ 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Vychádzajúc z dikcie ustanovení článkov dvojstrannej zmluvy, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora- dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského nálezu a rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu so zákonom a to aj v štádiu vykonávacieho konania, neobstojí. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Pokiaľ ide o vykonateľnosť cudzieho rozhodcovského rozsudku, je exekučný súd povinný rešpektovať osobitný právny režim upravujúci podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozhodnutia vyplývajúci z článkov medzinárodnej zmluvy záväznej pre Českú a Slovenskú republiku. Podmienky uznania a výkonu v danom prípade upravuje čl. 23 písm. a/ až e/ tejto zmluvy. Danosť týchto podmienok je súd povinný skúmať ex offo, preto pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného cudzieho rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, keď nevychádzal len z obsahu rozhodcovského nálezu, ale sa za účelom dôsledného skúmania danosti podmienky pre uznanie a výkon predloženého rozhodcovského nálezu najmä z hľadiska naplnenia hypotézy uvedenej v čl. 23 písm. e/ danej medzinárodnej zmluvy, oboznámil aj s obsahom zmluvy o úvere a zmluvných dojednaní k danej zmluve prináležiacich. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Právne posúdenie zmluvy o úvere ako vzťahu spotrebiteľského oprávneným namietané nebolo a odvolací súd ho tak považuje za nespochybné.
Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva čl. XIII Všeobecných obchodných podmienok a čl. XVII Podmienok k osobným kreditným kartám, podľa ktorej sa zmluvné strany „dohodli“, že všetky spory vyplývajúce z danej zmluvy budú rozhodované s konečnou platnosťou výlučne v rozhodcovskom konaní, čím sa spotrebiteľ vzdal vopred svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Zákaz takejto zmluvnej podmienky dojednanej v spotrebiteľskej zmluve príkladmo uvedený v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka konkretizuje ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej - adhéznej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke je už vopred určený jediný konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj prípadného iného rozhodcu zvolí veriteľ -teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Správne potom exekučný súd takéto dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa.
Bez ohľadu na platnosť rozhodcovskej doložky v zmysle českého práva je nutné konštatovať, že uznanie takéhoto rozhodnutia na území Slovenskej republiky by sa priečilo verejnému poriadku, pretože čl. 6
smernice je nutné pokladať za kogentné ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym pravidlám majúcim právnu silu noriem verejného poriadku (bod 51 až 54 rozsudku ESD zo dňa 06.10.2009 vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira). Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský nález, ktorého legitimitu mala založiť absolútne neplatná rozhodcovská doložka, ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a uznanie a výkon takéhoto rozhodnutia by bol v zrejmom rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, na území ktorej sa má rozhodcovské rozhodnutie vykonať. Súd príslušný na výkon exekúciu pokiaľ zistil, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky by uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom, bol povinný odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania (§ 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorému zodpovedá aj čl. 23 písm. e/ medzinárodnej zmluvy č. 193/1993 Z.z.) a exekučný súd tak správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.