Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-62-2012.pdf
PDF · 64.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/62/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Košice, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, proti povinnému: SMIDA shoes, s.r.o., so sídlom v Bardejove, Partizánska 30, IČO: 36468801, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, o vymoženie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.4.2012 pod č.k. 5Er/1/2003 - 16, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov vyššie označeným uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a zároveň ju zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,20 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení zdôvodnil tým, že povinný bol dňom 16.6.2006 vymazaný z obchodného registra ex offo, a to bez právneho nástupcu. Preto stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania.
O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 196, § 200 a § 203 Exekučného poriadku v nadväznosti na § 27a, § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,20 Eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal zmeniť v tejto časti uznesenie tak, aby náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznaná nebola, alternatívne zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že povinný subjekt zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra ex offo dňom 16.6.2006. Preto v priebehu exekučného konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu došla dňa 4.11.2003). Samotný fakt zastavenia exekúcie nespochybňuje. O trovách exekúcie však okresný súd, podľa jeho názoru, rozhodol nesprávne. Podotkol, že okresný súd v tomto prípade nerozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, okresný súd v tomto prípade rozhodne o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú buď preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu, že exekúciu môže súd zastaviť vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Z napadnutého uznesenia nie je zjavné, či k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože súd v odôvodnení na strane 2 uvádza obe tieto ustanovenia.
Neuvádza však, ktorý z týchto dvoch rozdielnych zákonných dôvodov v prípade predmetnej exekúcie nastal. Ďalej poukázal predovšetkým na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podotkol, že návrh na vykonanie exekúcie podal súdnemu exekútorovi ešte v roku 2003, teda zastavenie exekúcie v danom prípade nezavinil. Teda v rámci ústavne konformného výkladu § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ho nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie bez splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného zo dňa 4.6.2012 žiadal potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu v tomto prípade je možné vyhovieť. Z výpisu z obchodného registra povinného (č.l. 15) vyplýva, že tento bol vymazaný dňom 16.6.2006 ex offo. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá zavinenie oprávneného v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu, bolo by nespravodlivé v tomto prípade zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, pretože procesne, ani hmotnoprávne nezapríčinil výmaz povinného z obchodného registra, teda ani zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie Exekučného poriadku.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na daný prípad nie je možné použiť ustanovenie § 203 ods. 3 v súčasnosti účinného Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V konkrétnom prípade z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 28.10.2010 (č.l. 13) vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie podal z dôvodu, že dňa 16.6.2006 bol povinný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda nie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách exekúcie tak, že tieto súdnemu exekútorovi nepriznal zo strany žiadneho účastníka exekučného konania (§ 220 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.