Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_CA-12C-52-2021.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-12C/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcov: 1/ Z. H., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, XXX XX F., 2/ C. H., rod. O., nar. XX.X.XXXX, K.F. XXX, XXX XX F., obaja právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: E. H., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, XXX XX F., právne zast. Mgr. Stanislavom Záhumenským, advokátom s miestom výkonu činnosti Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 37 811 100, o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .
II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1), 2) a žalovaného k nehnuteľnosti, rodinnému domu č. súp. XXX, postavený na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX v katastrálnom území F., okres Čadca a túto nehnuteľnosť p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1) a 2) každému v podiele jednej polovice.
III. Žalobca v rade 1) j e p o v i n n ý vyplatiť žalovanému sumu 20.500,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyňa v rade 2) j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému sumu 20.500,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalobcovia v rade 1) a 2) m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči žalovanému. VI. Znalec A.. O. Š., Č. Č.. XXXX, XXX XX Č., m á nárok voči žalovanému na znalečné v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1 a 2 prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parcele CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX v katastrálnom území F., okres Čadca. Predmetom vyporiadania bol iba dom, pozemok pod domom nebol v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným. Nehnuteľnosť navrhli prikázať do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1- ici oproti výplate žalovanému, ktorému chceli každý zo žalobcov vyplatiť jeho podiel a to po 10000,- €. Poukázali na to, že žalovanému zaslali výzvu na mimosúdne riešenie sporu 24.5.2021 s tým, že by mu vyplatili 20000,- €, vychádzali z toho, že rozdelenie veci nie je reálne možné, žalovaný voči nim činil permanentne schválnosti a mal sa správať v rozpore s dobrými mravmi. K výške výplaty vychádzali z potvrdenia realitnej kancelárie K. K. s.r.o. , kde trhová cena mala byť celej nehnuteľnosti
40000,- €. Nakoľko žalovaný nereagoval, obrátili sa na súd s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
2. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojili žalobcovia výpis LV č. XXXXX a XXX kat. územia F., potvrdenie od K. K. na stanovenie ceny z 4.1.2021, výzvu adresovanú žalovanému právnym zástupcom žalobcov zo dňa 24.5.2021.
3. Po úhrade súdneho poplatku z podanej žaloby následne súd doručoval žalobu spoločne s prílohami a procesným poučením žalovanému. Doručenie mal vykázané 17.9.2021.
4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie (č.l. 22 spisu), v ktorom uviedol, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo strany žalobcov je žalobou, ktorá je v podstate akousi odplatou za podanie návrhu na úpravu užívania rodinného domu č. XXX v kat. území F., ktoré prebieha pod č.k. 7C/17/2020 u Okresného súdu v Čadci, ktoré nie je skončené. Zo strany žalovaného bol žalobcom prednesený návrh na úpravu užívania aj v tom smere, že žalovaný si vytvorí samostatný vchod do rodinného domu č. XXX.Tvrdenie žalobcov, že žalovaný a jeho rodinní príslušníci robia žalobcom schválnosti a že sú medzi nimi nezhody, je len vymysleným tvrdením, pretože žalovaný a jeho členovia rodiny prakticky väčšinu dňa sa zdržiavajú v práci a domov prichádzajú v neskorších hodinách a teda prakticky so žalobcami neprichádzajú do styku. Dá sa povedať, že žalobcovia zneužívajú vlastníctvo k parcelám, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve a vlastne svojím konaním spochybňujú nárok žalovaného k právu prechodu k rodinnému domu č. XXX a teda využívajú to, že sú podielovými spoluvlastníkmi k parcelám, na ktorých stojí rodinný dom č. XXX. Žalovaný mal za to, že predmetom konania nie sú všetky nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, pretože v podielovom spoluvlastníctve sú aj vedľajšie stavby, ktoré na základe osvedčenia o dedičstva D 830/00 sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaného a pokiaľ by malo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva , tak predmetom tohto konania by mali byť aj tieto vedľajšie stavby. Žalovaný nesúhlasil s hodnotou nehnuteľností, ktorá bola stanovená potvrdením realitnej kancelárie a jediným objektívnym dôkazom žalovaného o cene nehnuteľností je znalecký posudok a žalovaný zvažoval, že nechá vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Žalovaný žiadal, aby mu súd poskytol primeranú lehotu na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku.
5. Vyjadrenie doručil súd žalobcom, ktorí vo vyjadrení tzv. replike doručenej súdu č.l. 30) uviedli, že návrh na úpravu užívania vo veci 7C/17/2020 nemôže byť úspešný, nakoľko medzi stranami sporu dochádza k častým sporom, ktoré končia privolaním polície. Ak žalovaný tvrdí, že predmetom vyporiadania sú aj vedľajšie stavby, nie je zrejmé, ako k tomu dospel, nakoľko na toto neexistuje list vlastníctva. Čo sa týka nehnuteľností a jej ceny túto považujú za správnu.
6. Právny zástupca žalovaného doručil súdu návrh na prerušenie konania (č.l. 85 spisu) v ktorom uviedol, že na Okresnom súde v Čadci prebieha konania vo veci sp. zn. 7C/17/2020 - úprava užívania rodinného domu č. XXX, ktorého účastníkmi konania sú totožní s účastníkmi konania v tomto konaní. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 05.05.2020 upravil užívanie tohto rodinného domu - predmet konania medzi žalobcami a žalovaným. Žalobca v konaní sp. zn. 7C/17/2020 bol nútený podať túto žalobcu z dôvodov, že žalovaní (v tomto konaní žalobcovia) mu neumožnili užívať predmet tohto konania a výkon ich práv ako spoluvlastníka bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je toho názoru, že sú tu dané dôvody osobitného zreteľa, z tohto dôvodu musí predložiť dôkazy o existencii týchto dôvodov. Dôkazy, ktoré preukazujú dôvody hodné osobitného zreteľa boli preukázané v konaní v konaní OS CA sp. zn. 7C/17/2020. Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že za uvedenú náhradu v súčasnej dobe nie je schopný si zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu. Pokiaľ boli spory medzi spoluvlastníkmi predmetu konania, tak tieto spory mali dôvod v správaní sa žalobcov a poukázal, že tieto rozpory medzi spoluvlastníkmi mali intenzitu s malou závažnosťou.
7. Z úradnej činnosti si súd pripojil neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/17/2010-170 zo dňa 5.5.2022, ktorým bolo upravené medzi totožnými stranami sporu (v odlišnom procesnom postavení) užívanie k rodinnému domu č.s. XXX kat. územie F., ktorá nehnuteľnosť je predmetom tohto sporu. Ku dňu rozhodovania o podanom odvolaní rozhodnuté nebolo, spis bol naďalej v štádiu odvolacieho konania, teda rozhodnutie bolo neprávoplatné.
8. Súd vo veci nariadil pojednávania opakovane, nariadil tiež znalecké dokazovanie za účelom stanovenia reálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Vo veci následne na pojednávaní konanom 17.10.2023 za splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP rozhodol:
9. Právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe, vyslovila súhlas aj s cenou zistenou znaleckým dokazovaním s tým, že na pojednávaní predložila ako dôkaz výpis z účtov žalobcov o dostatku finančných prostriedkov na výplatu žalovaného. Uplatňovala si nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, poukázal na to, že žalovaný v nehnuteľnosti nežije od mája tohto roku, žiadal, aby výplata bola poukázaná v prospech žalovaného v lehote do 15 dní. Uplatňoval si nárok na náhradu trov konania, resp. ak súd dospeje k inému názoru, aby žiadnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
11. V nadväznosti na spornosť čo do stanovenia trhovej ceny súd uložil stranám sporu zložiť preddavok na dôkaz - znalecký posudok na stanovenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti každému v sume po 300,- €. Preddavok zložili iba žalobcovia, žalovaný preddavok nezložil ani z časti.
12. Súd aj napriek tomu v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci nariadil znalecké dokazovanie, na podklade ktorého podal vo veci samej znalecký posudok č. 23/2023 znalec A.. O.U. Š., ktorý ohodnotil predmetné nehnuteľnosti a to nielen dom ale aj príslušenstvo vrátane garáží, prípojok, hospodárskej budovy, prístrešku, spevnených plôch na celkovú sumu 82000,- €. S podaným posudkom vyslovila súhlas právna zástupkyňa za žalobcom, proti posudku písomne v stanovenej lehote nenamietal ani samotný žalovaný.
13. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.)”, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Ustanovenie § 164 CSP zakotvuje fakultatívnu možnosť prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Dôležitým kritériom pre posúdenie, či konajúci súd sám prejudiciálne posúdi predbežnú otázku alebo vyčká na právoplatné rozhodnutie vo veci, je kritérium významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu, najmä, či ide o okrajovú otázku, kedy by prerušenie konania nebolo namieste alebo o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Na podklade vzneseného návrhu právneho zástupcu žalovaného súd v rámci rozhodovania vo veci samej dospel k záveru, že nie je dôvod na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania vo veci OS Žilina sp. zn. 7C/17/2020, nakoľko toto konanie riešilo iba úpravu užívania a rozhodnutie v danom spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyriešilo vlastnícke vzťahy k rodinnému domu súp. č. XXX kat. územia F. definitívne. Súd preto návrh ako nie dôvodný zamietol.
Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 141 ods.1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods.1, 2 Obč. zák. (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa článku 20 ods.1 a ods.3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
14. Strany sporu (žalobcovia a žalovaný) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (§ 137 ods.1 Obč. zák.) a pretože sa vo veci zrušenia svojho spoluvlastníctva (§ 141 ods.1 Obč. zák.) nedohodli, boli splnené podmienky podľa cit. ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., aby o podanej žalobe žalobcov, ktorí vlastnili spoločne 50% každý 1-tinu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Medzi účastníkmi nebola sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti rodinnému domu č.s. XXX k.ú F. a táto bola preukázaná z listu vlastníctva č. 14101 ku dňu rozhodovania (č.l. 184 spisu).
15. Súd poukazuje na to, že ak nedôjde k dohode, tak na návrh niektorého zo spoluvlastníkov rozhodne súd. Ktorýkoľvek spoluvlastník sa tak môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 279/1995 z 11.6.1997).
16. Z vyjadrení strán sporu ako i rozhodnutia (hoc neprávoplatného) o úprave užívania k nehnuteľnosti je zrejmé, že medzi nimi dochádza k nezhodám v rozsahu užívania. Súd v danom prípade poukazuje na § 142 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Toto ust. § 142 ods. 1 OZ určuje záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Vo vzťahu k reálnemu rozdeleniu súd uvádza, že toto prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Súd preto v danej veci zohľadňoval i túto možnosť reálneho rozdelenia veci (rodinného domu), avšak s prihliadnutím k tomu, že vlastníctvo k pozemku pod domom je výlučne v réžii žalobcov tento spôsob vyporiadania nepovažoval za správny, viedlo by to iba k ďalším súdnym sporom a tento spôsob nenavrhovali ani strany sporu.
17. Súd v nadväznosti na tieto zistenia preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a to prikázaním do vlastníctva žalobcom v rade 1 a 2 ako do podielového spoluvlastníctva, nakoľko v tomto smere vo veci po nariadení znaleckého dokazovania mal preukázanú hodnotu nehnuteľnosti - domu, ktorý tvoril predmet sporu. Ocenenie realizoval znalec z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorý zistil hodnotu nehnuteľností a teda primeranú náhradu, ktorú má vyplatiť žalobca v rade 1 ako i žalobkyňa v rade 2 v prospech ustupujúceho podielového spoluvlastníka, teda žalovaného. Základom stanovenia náhrady je všeobecná cena v danom mieste v čase rozhodovania, za ktorú by bolo možné reálne vec predať, nielen výška spoluvlastníckeho podielu. Súdom ustanovený znalec A.. O. Š. stanovil v znaleckom posudku č. 23/2023 ( č.l. 115-166) cenu nehnuteľnosti v celkovej sume 82000,- Eur ( strana 29 posudku).
18. Na podklade toho súd zistiac a majúc za preukázanú bonitu oboch žalobcov (mali podľa potvrdenia na účte dostatok finančných prostriedkov) vo vzťahu k výplate žalovaného, prikázal nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobcom v rade 1 a 2 oproti výplate ustupujúceho
podielového spoluvlastníka t.j. žalovaného v sume 41000,- €, ktorú výplatu realizujú žalobcovia v rade 1 a 2 každý v rozsahu po 20500,- € (50% z ceny posudku predstavujúcej hodnotu vyporiadaných nehnuteľností). Súd zároveň v rámci vyporiadania zohľadnil aj účelné využitie veci, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užívali aktuálne iba žalobcovia, žalovaný podľa jeho vyjadrení od mája 2023 nie.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. O trovách konania - nároku strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na to, že hoc boli žalobcovia úspešnou stranou v spore, hodnota nehnuteľností, ktorú navrhovali na výplatu žalovanému, po doplnení dokazovania bola takmer dvojnásobná, teda dôvodne nepristúpil žalovaný v čase podania výzvy k uzatvoreniu zmluvy. Žalobcovia v žalobe navrhovali výplatu v prospech žalovaného 20000,- €, reálne po rozhodnutí súdu táto bola v sume 41000,- €, ktorá suma je dvojnásobkom pôvodnej výplaty. Žalovaný nárok čo do výplaty rozporoval a teda spravodlivému usporiadaniu ich vzťahov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde každý vlastnil polovicu, zodpovedá podľa názoru súdu aj povinnosť žalovaného nahradiť žalobcom 50% trov, ktoré im reálne vznikli, ktorý pomer zodpovedá úspechu strán sporu.
21. V rámci rozhodovania o trovách konania súd mal preukázané, že bolo v konaní realizované znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bolo podanie posudku A.. O.Š. Š.. Na podklade rozhodnutia súdu bol síce poskytnutý /zložený/ preddavok, avšak náklady za posudok boli kryté iba čiastočne a to výlučne žalobcami a vo zvyšnej časti v rozsahu sumy 116,59 € výplata znalečného nepokrytého preddavkov nebola realizovaná (č.l. 170 spisu) a preto súd s prihliadnutím k tomuto, rozhodol o nároku znalca na znaleckú odmenu. Súd priznal znalcovi A.. O. Š. odmenu v rozsahu 100%, nakoľko v rámci jeho posudku boli zodpovedané úlohy, ktoré mu súd zadal a nárok priznal voči žalovanému, ktorý preddavok nezložil, hoc namietal cenu a hodnotu nehnuteľnosti teda dokazovanie bolo realizované aj na preukázanie jeho tvrdení. O konkrétnej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník ( § 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).