Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_6C-103-2012.pdf
PDF · 187.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. XXXX/XXX, XXX XX G. D. O., štátny občan SR, o zaplatenie 250,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh o zaplatenie sumy 250,61 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,5 % zo sumy 1,66 eur od 12.03.2009 do zaplatenia a
- vo výške 9 % zo sumy 248,95 eur od 12.02.2010 do zaplatenia,
zamieta .
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a odporcom dňa 07.08.2007 v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 7.500,- Sk.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.02.2012 doručeným súdu dňa 05.03.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 250,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške: 9,5 % zo sumy 1,66 eur od 11.03.2009 do zaplatenia a 9 % zo sumy 248,95 eur od 11.02.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 70,10 eur.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako Postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok Postupcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným č. 1.91246381. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 je registrovaná na Okresnom súde Žilina pod 1SprV/118/2012. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu č. 2654104. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/ dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/ koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb), čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporcovi nasledovné faktúry: č. 7000671804 splatnú dňa 11.02.2010 na sumu 248,95 eur a č. 7901668557 splatnú dňa 11.03.2009 na sumu 1,66 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky je vo výške 250,61 eur, pričom po postúpení pohľadávky k žiadnej ani čiastočnej úhrade nedošlo. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Navrhovateľ podaním zo dňa 28.03.2012 s poukazom na to, že z jeho strany došlo k zjavnej chybe v písaní, keďže nesprávne uviedol deň, od kedy si uplatňuje úroky z omeškania, a preto v časti o zaplatenie úrokov z omeškania opravuje petit návrhu, a to tak, že žiada, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 250,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške: 9,5 % zo sumy 1,66 eur od 12.03.2009 do zaplatenia a 9 % zo sumy 248,95 eur od 12.02.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Súčasne navrhovateľ s týmto podaním súdu zaslal nasledovné listinné dôkazy ako prílohy návrhu, a to: fotokópie zmluvy o pripojení zo dňa 07.08.2007 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 07.08.2007, faktúr č. 7901668557 a č. 7000671804 a Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a .s. platných od 01.02.2009 (súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že tieto zmluvné podmienky sa na daný prípad nevzťahujú, keďže odporcovi na základe uzavretej zmluvy o pripojení neboli poskytované dátové služby, na daný prípad sa vzťahujú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. platné od 01.02.2009, ďalej len „Všeobecné podmienky“, o ktorých obsahu má súd vedomosť zo svojej činnosti § 121 O.s.p.).
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie v termíne dňa 10.07.2012, ktoré sa konalo v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 27.06.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj za svojej, ako aj navrhovateľovej neúčasti, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne v súlade s ust. § 47 ods. 1 O.s.p., avšak na pojednávanie sa bez ospravedlnenia neustanovil a rovnako nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 27.06.2012 zároveň uviedol, že zmluvná pokuta v danom prípade nezabezpečovala dlh odporcu, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách). Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson W200i za cenu 1,- Sk (0,03 euro) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 4.190,- Sk (139,08 eur). V uvedenom prípade teda odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnením svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta tak v tomto prípade z uvedeného dôvodu plnila jednak úlohu satisfakčnú (reparačnú) a súčasne aj preventívnu, a to tým, že hrozbou majetkovej sankcie nútila odporcu, aby včas a riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. Táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila, teda zmluvná pokuta musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Navrhovateľ je presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah medzi jeho právnym predchodcom a odporcom. Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré mohlo právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Z tohto pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý musel právny predchodca navrhovateľa financovať (úverovať) zo svojich prostriedkov. Odporca mal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. Odporca mal možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpi akciového telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového telefónu. Zároveň mal výber, aký akciový telefón si kúpi a aká bude jeho dotácia zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. Odporca mal tak pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty navrhovateľ poukazoval analogicky na ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sa za primeranú považuje sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať len úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Teda napr. pri poskytnutí sumy 500,- eur by podľa tohto ustanovenia mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,- eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur a na zákonné úroky z omeškania. Uvedenú analógiu je možné tak použiť v danom prípade vzhľadom na to, že mobilné zariadenie je fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení odporcu. Navrhovateľ má tak za to, že v prípade poskytnutia telefónu v hodnote 500,- eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000,- eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500,- eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého telefónu a 500,- eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti. Napokon navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónu vo výške 4.189- Sk (139,05 eur), ako rozdielu cenníkovej ceny tohto telefónu v čase uzavretia zmluvy a predajnej ceny. Porušením právnej povinnosti odporcom tak vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. Ak by teda súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má navrhovateľ nárok na náhradu škody od odporcu vo výške sumy dotácie poskytnutej jeho právnym predchodcom odporcovi na nákup telefónu.
Súd tak vo veci na pojednávaní dňa 06.07.2012 rozhodol na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, pričom prihliadol na skutočností známe mu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.). a zistil nasledovný skutkový stav.
Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a. s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 (právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (navrhovateľom), ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010.
Podľa ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. tak v zmysle ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a. s. do práv a povinností obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.
Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. a odporca dňa 07.08.2007 uzavreli zmluvu o pripojení a rovnakého dňa dodatok k tejto zmluve. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pridelil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa poskytovať v zmluve špecifikované služby ako program služieb „55Viac“ a aktivovať odporcovi služby: zrušenie EASY, povolenie medzinárodných hovorov, jazyk účtu SJ, clip, MMS a dátové služby internet a Euro roaming. Odporca na zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Záväzne si objednal v zmluve špecifikované služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, Všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
V dodatku k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007 sa zaviazal odporca riadne a včas platiť cenu Služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., platným Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a týmto dodatkom [bod. 1 písm. b) dodatku]. Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. sa zaviazala zmeniť pôvodný program služieb odporcu na program služieb „55 a viac“ a poskytovať tento program služieb odporcovi, a to vo vzťahu k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX [bod 1 písm. a) dodatku]. Ďalej sa zaviazala zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson W200i za maximálnu kúpnu cenu 1,- Sk. Odporca súčasne svojim podpisom na dodatku potvrdil prevzatie uvedeného mobilného telefónu [bod. 1 písm. c) dodatku].
Ďalej sa v bode 2 dodatku odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany odporcu, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie odporcu od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Ďalej sa účastníci dodatku dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa dodatku sa považuje aj žiadosť odporcu o prenesenie telefónneho č. XXXXXXXXXX od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v SR. Súčasne sa účastníci dodatku dohodli s ohľadom na predmet plnenia uvedený v bode 1 dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu a spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, že po dobu viazanosti odporca nepožiada o prenesenie č. XXXXXXXXXX od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Odporca zároveň zobral na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia dojednania v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 dodatku povinný uhradiť spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. zmluvnú pokutu vo výške 7.500,- Sk.
V bode 3 dodatku odporca zobral na vedomie, že spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb. Odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má program služieb „55Viac“.
V bode 4 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., je odporca povinný uhradiť spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. zmluvnú pokutu vo výške 7.500,- Sk.
Podľa bodu 5 dodatku bol tento dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami. Bol uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu viazanosti 24 mesiacov.
Podľa cenníka spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. bola štandardná cena mobilného telefónu Sony Ericsson W200i 4.190,- Sk (139,08 eur).
Platobné podmienky - čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby boli upravené v čl. 7 Všeobecných podmienok platných od 01.02.2009. Podľa bodu 7.2 tohto článku zúčtovacím obdobím odporcu je jeden kalendárny mesiac, ak nie je dohodnuté inak. Podľa bodu 7.3 čl. 7 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. vyúčtuje cenu služieb faktúrou a podľa bodu 7.4 čl. 7 je odporca povinný uhrádzať svoje záväzky riadne a včas, pričom za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s. najneskôr v deň splatnosti faktúry. Podľa bodu 7.7 čl. 7 je spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil cenu služby vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určí dodatočnú lehotu na zaplatenie. Poplatok za oneskorenú platbu podľa platného cenníka znáša účastník. Podľa čl. 12 bodu 12.1, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany odporcu k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom má spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. voči odporcovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa čl. 12 bodu 12.2 úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. vyúčtoval odporcovi peňažný záväzok.
Podľa čl. 14 bodu 14.2 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. je oprávnená dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny služby do 1 dňa od jej splatnosti, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy.
Podľa čl. 15 bodu 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. môže od zmluvy odstúpiť, ak odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby 45 dní po splatnosti tejto ceny.
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. faktúrou č. 7901668557 zo dňa 22.02.2009, splatnou dňa 11.03.2009 v sume 1,66 eur vyúčtovala odporcovi sumu 1,66 eur za oneskorenie platby (súčasne bola na faktúre uvedená celková dlžná suma odporcu v čase predchádzajúcom vyúčtovaniu sumy 1,66 eur vo výške 78,36 eur).
Taktiež mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. faktúrou č. 7000671804 zo dňa 22.01.2010, splatnou dňa 11.02.2010 v sume 248,95 eur vyúčtovala odporcovi zmluvnú pokutu podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007.
Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní zmluvy o pripojení. Z toho súd vyvodil, že faktúry boli odporcovi v súlade s ust. čl. 16 bodu 16.3. Všeobecných podmienok a ust. čl. 16 bodu 16.3. Všeobecných podmienok riadne oznámené.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 07.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa (1SprV/118/2012).
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom do 31.12.2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom do 31.12.2007, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 z. z. uzavretých oboch zmlúv o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy navrhovateľom zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou.
Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov navrhovateľ tieto v rozsahu sumy 248,95 eur uplatňoval ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a v rozsahu sumy 1,66 eur ako ceny neuhradených služieb. Z vykonaných dôkazov predložených navrhovateľom, t. j. z predložených faktúr však vyplýva, že sumu 1,66 eur navrhovateľ uplatňoval ako poplatok za oneskorenú platbu.
Z hľadiska uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur tento si navrhovateľ nepochybne uplatňoval na základe ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007 z dôvodu, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb počas doby viazanosti, z ktorého dôvodu došlo zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. k následnému vypojeniu SIM karty odporcu (toto skutkové tvrdenie navrhovateľa súd považoval za nesporné medzi účastníkmi). Zároveň vzniklo spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. právo odstúpiť od zmluvy, vzhľadom k tomu, že odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny (t. j. najneskôr 45 dní po splatnosti faktúry spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktorá predchádzala vystaveniu faktúry č. 7901668557 zo dňa 22.02.2009 splatnej dňa 11.03.2009, keďže už na už na faktúre č. 7901668557 je uvedený predchádzajúci stav účtu vo výške nedoplatku 78,36 eur. Ak súd berie do úvahy, že faktúry boli splatné každý mesiac v rovnakom termíne, t. j. 11. dňom príslušného mesiaca, predchádzajúca faktúra bola splatná dňa 11.02.2009, od ktorého prešlo do dňa 22.01.2010, t. j. do dňa fakturácie zmluvnej pokuty takmer rok), čím porušil svoje zmluvné povinnosti, na ktorú podmienku sa táto zmluvná sankcia viazala.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. a odporcom založené predmetnou zmluvou o pripojení sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR platnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Ako vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade právny predchodca navrhovateľa, ako to skutkovo vymedzoval navrhovateľ v svojom podaní zo dňa 27.06.2012, tak zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eur s poukazom na jej zakotvenie v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007 vo väzbe na ust. bodu 1 písm. c) a bodu 2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej strane získať cenové zvýhodnenie pri kúpe mobilného telefónu a na druhej strane pre právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitého benefitu odporcovi spočívajúceho práve v zľave z ceny mobilného telefónu (teda akejsi svojej straty zodpovedajúcej výške rozdielu svojich nákladov na zaobstaranie mobilného telefónu a zľavnenej kúpnej ceny, príp. straty zodpovedajúcej súčtu svojich obstarávacích nákladov mobilného telefónu a zisku z predaja mobilného telefónu za štandardnú cenníkovú cenu, t. j. jednak skutočnej škode, ako aj ušlého zisku).
Z pohľadu vykonaného dokazovania a z neho zisteného skutkového stavu sa javí, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti cca jeden a pol roka po uzavretí dodatku k zmluve o pripojení (teda v druhej polovici trvania doby viazanosti).
Súd na tomto mieste však považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Aj keď toto výkladové pravidlo v čase uzavierania dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007 ešte zakotvené v právnom poriadku SR nebolo, bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj na citovanú
časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiť aj v prejednávanej veci.
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia jeho SIM karty z prevádzky počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy dôjde k porušeniu povinnosti spotrebiteľa podľa bodu 1 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je však spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu je potrebné považovať za neprijateľné. K uvedenému záveru možno dospieť rovnako aj pri zohľadnení navrhovateľom tvrdenej satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty, teda náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. tým, že odporca riadnou a včasnou úhradou ceny poskytnutých služieb počas doby viazanosti minimálne vo výške ceny zvoleného programu „55Viac“ mal kompenzovať cenu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. poskytnutého benefitu v podobe zľavy na kúpnej cene mobilného telefónu (tomuto nasvedčuje aj znenie ust. bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení, ktoré odporcovi počas doby viazanosti zamedzovalo pod hrozbou zmluvnej pokuty prechod na program s nižšou cenou, čím by odporca získaný benefit kompenzoval spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. v menšom rozsahu; rovnako je to aj zrejmé z formulácie, že účastník berie na vedomie, že jemu poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb, z čoho vyplýva, že čím vyššia bola mesačná cena služieb podľa zvoleného programu služieb, tým vyššia bola zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu). Z pohľadu satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty sa ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to s poukazom na to, že výška zmluvnej pokuty bola v pomere k cenníkovej cene predmetného mobilného telefónu 1,79 násobkom cenníkovej ceny predmetného mobilného telefónu. Súd rovnako považuje za potrebné poukázať na to, že je len iluzórne navrhovateľom súdu predkladané, že jeho právny predchodca utrpel skutočnú škodu vo výške dotácie na predmetný mobilný telefón vo výške 139,05 eur (4.190,- Sk - 1,- Sk = 4.189,- Sk = 139,05 eur), keďže nákupná cena predmetného mobilného telefónu právneho predchodcu navrhovateľa bola bez akýchkoľvek pochybností omnoho nižšia ako 4.190,- Sk. V štandardnej cene mobilného telefónu mal totiž navrhovateľ nepochybne obsiahnutú už svoju obchodnú maržu, z ktorej časť tvorí jeho zisk. Preto neobstojí v žiadnom prípade ani navrhovateľom produkovaná argumentácia ohľadom preventívnej funkcie zmluvnej pokuty s poukazom na analógiu iuris podľa ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Súd súčasne poukazuje aj na to, že slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 4 v časti - v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti ...“ vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je potrebné zdôrazniť, že zmluvná pokuta - viažuca sa napr. na nezaplatenie splatnej ceny služby spotrebiteľom - v celkovej výške 248,95 eur, ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia tejto povinnosti spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej súd v tomto kontexte poukazuje na ostatnú časť textu bodu 4 dodatku, v zmysle ktorého právo na zmluvnú pokutu vznikne spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. následným vypojením SIM karty z prevádzky. Môže tak nastať situácia, že účastník (spotrebiteľ) neuhradí jednu faktúru dodávateľa znejúcu na zanedbateľnú sumu oproti výške zmluvnej pokuty, a to 1 deň po splatnosti tejto faktúry (pozri vyššie citované ust. čl. 14 bodu 14.2 písm. b) Všeobecných podmienok) a už dôjde k naplneniu dotknutej zmluvnej podmienky pre vznik práva navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v takejto nepomerne vyššej sume, ako je samotná dlhovaná suma. Nemusí pri tom vôbec dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu a teda k trvalému ukončeniu poskytovania služieb. Pri tom ak účastník následne uhradí dlhovanú sumu vyúčtovanú mu faktúrou a dôjde následne k jeho opätovnému zapojeniu a ďalej bude riadne a včas plniť si svoje zmluvné
povinnosti po celý zvyšok doby viazanosti, aj napriek tomu ho to nezbaví povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Na neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky nemôže nič zmeniť ani prípadná argumentácia navrhovateľa, že v takomto prípade štandardne k uplatneniu práva na zmluvnú pokutu spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a. s. (ktoré jej však už vzniklo) nedochádza-lo.
Taktiež súd poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej, ktorá nebola individuálne dohodnutá (teda ak na túto vzťahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka) je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.
Zároveň súd poukazuje na znenie ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“).
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ďalej má súd vedomosť, že v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007 (tento bol následne na odvolanie spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/118/2007 zo dňa 27.05.2008) bola v odôvodnení rozsudku konštatovaná neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky (v dotknutom prípade išlo o uzavretie obsahovo totožných dodatkov k zmluvám o pripojení ako bol dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007) a z tohto dôvodu došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhu operátora a nepriznaniu plnenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z rovnakej zmluvnej podmienky. Aj z tohto dôvodu súd nemohol s poukazom na znenie ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať takémuto nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenému navrhovateľom v prejednávanej veci právnu ochranu.
Pokiaľ navrhovateľ v prípade neuznania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu súdom, poukazoval na to, že je potrebné vziať do úvahy to, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedala hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu vo výške 4.189,- Sk (139,05 eur). Ďalej navrhovateľ uviedol, že ak by mu súd nepriznal nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má nárok na náhradu škody od odporcu vo výške uvedenej sumy dotácie. Z hľadiska tejto argumentácie navrhovateľa považuje za potrebné súd uviesť, že navrhovateľ skutkovo vymedzil uplatnený nárok na zaplatenie sumy 248,95 eur ako nárok vyplývajúci z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporcom a ktorá pohľadávka na neho prešla z jeho právneho predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011. Súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. je viazaný návrhom, a to nie len čo do výšky žalovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol predmetom konania. Ak by súd priznal navrhovateľovi požadované plnenie z iného právneho dôvodu (teda práva na zmluvnú pokutu) ako si uplatnil, porušil by ust. § 153 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu, že navrhovateľ nezmenil skutkové vymedzenie uplatneného nároku a nenavrhol pripustiť zmenu jeho návrhu, len uviedol vyššie uvedenú argumentáciu zjavne z dôvodu obavy z toho, že súd posúdi ním uplatnenú zmluvnú pokutu ako vyplývajúcu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ďalšom súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bola nepochybne pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur a nie pohľadávka na zaplatenie náhrady škody vo výške 139,05 eur. z toho vyplýva, že navrhovateľ nie je ani nositeľom prípadného práva na zaplatenie ním tvrdenej skutočnej škody vo výške 139,05 eur vzniknutej jeho právnemu predchodcovi. Súd tak návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur nemohol vyhovieť ani pri prihliadaní na túto časť jeho argumentácie v spore.
S poukazom na uvedené, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 12.02.2010 do zaplatenia) zamietol.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 1,66 (vyúčtované faktúrou č. 7901668557), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov).
Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Záver o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok, podľa ktorých je spoločnosť T-Mobile oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných
platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. V zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do základu, t. j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení zo dňa 07.08.2007) Cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporcu. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 37 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.
Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle odprocu.
Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a ust. § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/právneho predchodcu navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/ paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky právneho predchodcu navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedené je aj priamo zakotvené v znení čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok) a neprináša právnemu predchodcovi navrhovateľa takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka z hľadiska jej vzťahu k vzniku práva právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 15 bodu 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa snaží zdôvodňovať
svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských, zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec jeho právny predchodca takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, odporcovi zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. § 120 ods. 1 O.s.p.) a rovnako to navrhovateľ v návrhu ani len netvrdil.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 1,66 eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokov z omeškania vo výške 9,5 % od 12.03.2009 do zaplatenia) zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však nárok vyplývajúci z tohto práva na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.