Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-36-2023.pdf
PDF · 64.82 KB
Case nature
Subarea
14C/36/2023
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v spore žalobcu: CASSOVIA REALITAS Košice s.r.o., IČO: 36 762 385, so sídlom Tolstého 158/3, 040 01 Košice, právne zast. JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou, so sídlom Tolstého 2, 040 01 Košice proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.05.2023 domáhal proti žalovanej vypratania a odovzdanie nehnuteľnosti bližšie popísanej v žalobe, ako aj náhrady trov konania.
2. Podaním dňa 21.09.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby odovzdala predmetnú nehnuteľnosť dňa 13.09.2023, o čom svedčí pripojený preberajúci protokol zo dňa 13.09.2023. Žalobca zároveň požiadal o náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje dispozičné právo využil a žalobu vzal celkom späť, súd konanie podľa § 145 CSP zastavil.
7. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V zmysle § 256 CSP je povinná nahradiť trovy konania tá strana, ktorá procesne zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
10. Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 CSP). Žalobca, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Žalobca v predmetnej veci preukázal, že práve správanie žalovanej po začatí súdneho konania ho viedlo k späťvzatiu žaloby (odovzdanie nehnuteľnosti). Súd má teda za to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%. O trovách tohto konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, a to s ohľadom na dôvod, pre ktorý došlo k späťvzatiu žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.