Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-94-2012.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletej K. R., U..XX.X.XXXX, bytom u matky, X. XX, L., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom E. U. Č.. X, L., dieťaťa rodičov: matky D.. Q. R., U.. XX.X.XXXX, R. X. XX, L., otca C. R., U.. XX.X.XXXX, F. R. X. XX, L., na návrh matky, v konaní o určenie výživného
rozhodol:
Maloletú K. R., U.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky B.. Q. R.. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec C. R. je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou 250,- eur mesačne vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1.4.2012 do budúcna.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.4.2012 domáhala, aby jej súd zaviazal otca prispievať maloletej na výživu sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred od 1.4.2012 do budúcna. Matka v návrhu uviedla, že od augusta 2011 ako jediná zabezpečuje jej výchovu a výživu, nakoľko maloletá je ešte študentkou bilingválneho gymnázia H. L., pričom náklady maloletej na štúdium a ošatenie sú vysoké. Matka ďalej uviedla, že otec maloletej nijakým spôsobom na výživu neprispieva. Otec sa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, t.j. k veci samej vyjadril, že s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. súhlasí, ako aj s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti v sume 250 eur mesačne.
Zároveň obaja účastníci vo svojich písomných vyjadreniach súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, na základe predložených listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä odpisom mzdových listín otca, matky, správou kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov" a zistil tento skutkový stav:
Zo správy o ,,prešetrení rodinných pomerov" Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 28.5.2012 vyplýva, že rodičia sa s maloletou bývajú v 3-izbovom byte, ktorého výlučným vlastníkom je ich plnoletý syn C. (pracovne činný v D.) Otec titulom bývania uhrádza mesačne sumu 160 eur, za spotrebu elektrickej energie a koncesionárksych poplatkov sumu 53 eur, za odvoz komunálneho odpadu sumu 125 eur ročne. Matka uhrádza platbu za užívanie káblovej televízie v sume 16,78 eur mesačne, poistenie bytu v sume 31,60 eur mesačne, za spotrebný úver v sume 70 eur mesačne, za osbné stavebné sporenie v sume 220 eur mesačne, za
osobné životné sporivé poistenie v sume 299,81 eur ročne, za poistenie maloletej v sume 116,30 eur ročne. Matka je zamestnaná v pozícii vedúcej oddelenia Z. L. Z. H. L., kde podľa jej vyjadrenia dosahuje priemerný mesačný príjem v sume 600 eur. Otec ja zamestnaný na pozícii prevádzkovateľa parkovísk v spoločnosti X. F., E..A..O.. L., s čistým priemerným mesačným príjmom 338 eur. Mal. Andrea navštevuje 2. ročník bilingválneho španielskeho gymnázia v L., kde matka za stravné v škole uhrádza sumu 30 eur mesačne, za cestovné v sume 9,10 eur mesačne. Mal. sa každoročne zúčastňuje povinného pobytu v H., za ktorý matka uvádza sumu cca 166 eur mesačne. Mal. je aj členkou basketbalového klubu V. C. L., kde matka uhrádza členské v sume 30 eur mesačne, ako aj nákup športového oblečenia a obuvi. Mal. sa v priebehu sezóny v intenzite 2-krát mesačne zúčastňuje víkendových zápasov, kedy náklady na cestovné predstavujú sumu 15 eur mesačne, stravovania sumu 20 eur mesačne, ubytovanie sumu 10 eur mesačne, ktoré uhrádza otec. Vzhĺadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol, aby bola mal. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť zohľadňujúca aktuálne majetkové, či príjmové pomery na strane obidvoch rodičov, ale predovšetkým odôvodnených potrieb dieťaťa. Z odpisov mzdových listín matky vyplyva, že táto je zamestnaná na Z. D..C..Š., kde jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1.4.2011 do 31.3.2012 predstavuje sumu 656,91 eur, pričom je jej vyplácaný daňový bonus na jedno dieťa vo výške 20,51 eur mesačne. Z odpisov mzdových listín otca za obdobie od 5/2011 do 4/2012 vyplýva, že tento je zamestnaný v spoločnosti X. F. E..A..O.., pričom jeho čistá priemerná mesačná mzda za posledných 12 kalendárnych mesiacov je 338,57 eur.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcih sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastnikov, súd rozhodol o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o mal. stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o mal. náležite postará a zabezpeći mal. zdravý vývoj. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletej, ktorá navštevuje 2. ročník bilingválneho gymnázia H. L., a ktorá je v súčasnosti zamestnaná, teda má pravidelný príjem, ako aj zo zárobkových možností otca, ktorý je zamestnaný, má taktiež pravidelný príjem plynuci mu zo zamestnania, a ktorému mal. nebola zverená do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené súd urćil výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. v súlade s ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, nakoľko prihliadol aj na zhodný prejav vôle účastníkov, ako aj na to, že takto určená výška výživného je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedenýmv § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove malolaetých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).