Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/116/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2012 v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa súd oslobodzuje obžalovaných

- I. P. nar. X. 9. XXXX v P., trvale bytom B., A.. XXXX/X, bývalého príslušníka PZ;

- T. U. nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom P. nad A., Q. č.XXX, bývalého príslušníka PZ;

- D. A. nar. X. 7. XXXX v B., trvale bytom M. W., U. č. XXX/XX, bývalého príslušníka PZ; spod obžaloby Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove, sp. zn. OPv 137/09 pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa k , ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe,

že

- dňa 19. 8. 2009 v čase medzi 09.00 až 09.45 hod. v Košiciach - Barci na ulici Osloboditeľov, keď občan Poľskej republiky A. Z. E., nar. XX. 1. XXXX trvale bytom Y. L., B. XX, viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf s poľským EČV D.-XXMX z Košíc smerom na hranicu s Maďarskou republikou a v úseku cesty, kde končí štvorprúdová vozovka v blízkosti odbočky na obec Valaliky, bol zastavený obv. nstržm. T. U. a následne aj kontrolovaný a prejednávaný obv. npráp. I. P. a obv. T. U. počas výkonu služby v rámci služobného obvodu KR PZ Košice, za meracím zariadením bol v tom čase obv. ppráp. D. A. napriek tomu, že v zmysle inštruktáže OCD KDI KR PZ Košice zo dňa 19. 8. 2010 mal v uvedenom čase vykonávať služobnú činnosť bez merania rýchlosti na ul. Palackého a ul. Jantárovej v Košiciach, pričom obv. npráp. I. P. vodičovi oznámil, že sa dopustil dopravného priestupku prekročením povolenej rýchlosti a zároveň mu uviedol, že za spáchaný priestupok mu hrozí pokuta vo výške 100 Eur a v prípade, že pokutu nezaplatí na mieste, tak mu pohrozil zadržaním vodičského preukazu, po následnom rozhovore s vodičom mu obv. npráp. I. P. znížil pokutu, po čom mu vodič A. Z. E. vyplatil toľko peňazí, koľko mal pri sebe a to sumu 15 Eur a 200 Zlotých, avšak tento obvinený mu nevydal žiadne "B diely" pokutových blokov a peniaze si ponechal pre svoju potrebu, ktoré následne doposiaľ nezisteným pomerom rozdelil medzi všetkých obvinených;

- dňa 19. 8. 2009 v čase medzi 09.00 hod. až 09.45 hod. v Košiciach - Barci na ul. Osloboditeľov, keď občan Poľskej republiky Z. U. Y., nar. X. 7. XXXX trvale bytom Y. L., U. XX, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes 124 s poľským EČV D.-Y v smere jazdy z Košíc smerom na hranicu s Maďarskou republikou a v úseku cesty, kde končí štvorprúdová vozovka v blízkosti odbočky na obec Valaliky, bol zastavený obv. nstržm. T. U. a následne aj kontrolovaný a prejednávaný obv. npráp. I. P. a obv. nstržm. T. U. počas výkonu služby v rámci služobného obvodu KR PZ Košice, za meracím zariadením bol v tom čase obv. ppráp. D. A. napriek tomu, že v zmysle inštruktáže G. KDI KR PZ Košice zo dňa 19. 8. 2009 mal v uvedenom čase vykonávať služobnú činnosť bez merania rýchlosti na ul. Palackého a Jantárovej v Košiciach, pričom obv. npráp. I. P. vodičovi oznámil, že sa dopustil dopravného priestupku prekročením povolenej rýchlosti a zároveň mu uviedol, že za spáchaný priestupok mu hrozí pokuta vo výške 100 Eur a v prípade, že pokutu nezaplatí na mieste, tak mu pohrozil zadržaním vodičského preukazu, po

následnom rozhovore s vodičom mu obv. npráp. I. P. znížil pokutu, po čom mu Z. U. Y. vyplatil toľko peňazí, koľko mal pri sebe a to sumu 20 Eur a 100 Zlotých, avšak tento obvinený mu nevydal žiadne "B diely" pokutových blokov a peniaze si ponechal pre svoju potrebu, ktoré následne nezisteným pomerom rozdelil medzi všetkých obvinených, čím všetci obžalovaní v oboch vyššie uvedených prípadoch mali konať v rozpore s ustanovením čl. 8 ods. 2 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a svojim konaním tak mali porušiť ustanovenie o Policajnom zbore; keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa odkazuje Krajské riaditeľstvo PZ Košice ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal obžalobu na obvinených I. P., T. U. a D. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa k , ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním listinných dôkazov, znaleckých posudkov, oboznámením fotodokumentácie a správ súvisiacich s osobami obžalovaných. Výsluchom obžalovaných I. P., T. U. a D. A. bolo zistené, že dňa 19.8.2009 ako príslušníci OCD, Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Košice boli v službe od 8.00 hod. rannej do 20.00 hod. večer. Obžalovaný I. P. bol referentom zaradený do hliadky s obžalovaným T. U. a obžalovaný D. A. s práp. A. L.. Na starosti mali okrem iného aj kontrolovať bezpečnosť cestnej premávky na úseku od križovatky VSS - Južná trieda po ulicu Osloboditeľov v Barci. Od vedúceho OCD mjr. Ing. C. W. a policajta, ktorý ich inštruoval npráp. L. L. sa dozvedeli, že obe tieto hliadky majú kontrolovať dodržiavanie rýchlosti motorových vozidiel. Na podklade týchto pokynov prišli obe hliadky na určené miesto v obci Barca. Úlohou I. P. ako veliteľa hliadky bolo riešiť vodičov, ktorí sa dopustili priestupku. Túto činnosť vykonával v služobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen GOLF, sedel na mieste spolujazdca. D. A. bol poverený meraním rýchlosti motorových vozidiel prístrojom RAMER, ktorý obsluhoval v služobnom motorovom vozidle zn.: Škoda FABIA vo vzdialenosti okolo 200 metrov. T. U. mal príkaz zastavovať motorové vozidlá, ktoré vysielačkou oznámil D. A.. Stál medzi I. P. a D. A.. Okrem toho organizoval zastavených vodičov tak, aby ich mohol I. P. vybaviť. I. P. mal pri vybavovaní priestupcov pomáhať ppráp. A. L., ktorý sedel na mieste vodiča. Po tom, čo D. A. nahlásil prekročenie rýchlosti motorových vozidiel s evidenčnými číslami Poľskej republiky, súčasne oznámil, že údaje o prekročení rýchlosti sú bez vyhotovenia snímky. T. U. zastavil najprv motorové vozidlo prvého Poliaka a poslal ho za I. P.. Keďže I. P. nevedel po poľsky a neovláda ani iný cudzí jazyk, mal ťažkosti vysvetliť vodičovi, že išiel rýchlo. Povedal mu, že prekročil rýchlosť a ukázal mu sadzobník pokút za určitú prekročenú rýchlosť. Vysvetlil mu, že za prekročenie rýchlosti mu v jeho prípade hrozí pokuta 100 Eur a informoval ho, že keby pokutu na mieste nezaplatil, bol by povinný zadržať mu vodičský preukaz. Keďže nemal k dispozícii rukolapný dôkaz o prekročení rýchlosti, dopravný priestupok poľského vodiča riešil dohovorom a umožnil mu ďalšiu jazdu. Podobne riešil aj dopravný priestupok ďalšieho Poliaka. Kým vybavoval poľských vodičov, A. L. v tom čase telefonoval so svojim nadriadeným, ktorý ho spolu s D. A. poveril policajným doprovodom autobusu futbalistov AS ROMA z letiska do hotela Jazmín. Preto boli obžalovaní nútení ukončiť kontrolu rýchlosti motorových vozidiel v obci Barca. Kým D. A. spolu s A. L. zabezpečovali spomínaný doprovod, I. P. a T. U. išli na hodinu telocviku. Potom sa stretli v pohostinstve Hokejka, kde po obede už boli zadržaní policajtmi Odboru inšpekčnej služby MV SR. Obžalovaný I. P. poprel, aby od oboch vodičov uvedených v obžalobe pýtal peniaze, aby od nich nejaké peniaze prevzal a žeby sa o tieto peniaze delil so svojimi spoluobvinenými kolegami. Zdôraznil, že poľské zloté pri sebe nemal a že po zadržaní vydal iba svoje vlastné peniaze. Podobne sa obhajoval aj obžalovaný T. U.. Tvrdil, že od svojho kolegu žiadne peniaze neprevzal. Zdôraznil, že riešením priestupkov poverený nebol, ako sa mu kládlo v obžalobe za vinu a že ani nemal možnosť od priestupcov peniaze získať. Poľské zloté v čase osobnej prehliadky u neho nájdené neboli. Bankovky (v nominálnej hodnote 100 Eur a 100 PLN (poľských zlotých), ktoré vydal policajtovi npor. L..

P. R., zodvihol z podlahy služobného motorového vozidla na podklade jeho príkazu, pričom nevedel, aké to bude mať ďalšie dôsledky. Aj obžalovaný D. A. poprel, aby od I. P. (či iného kolegu) dostal podiel na pokutách, ktoré mali byť zaplatené bez potvrdenia (bloku B). Zdôraznil, že sa nezdržiaval na mieste, kde jeho kolegovia zastavovali motorové vozidlá a riešili priestupky, keďže on niekoľko sto metrov pred nimi meral ich rýchlosť. Namietal, že vedúci služobných činnosti por. I.. C. W. mu ráno oznámil, že má ísť (spolu s kolegom A. L.) merať rýchlosť v spolupráci s druhou hliadkou a teda tvrdenie uvedené vo obžalobe, že v rozpore s inštruktážou mal bez merania rýchlosti vykonávať služobnú činnosť na ul. Jantárovej a na ul. Palackého, nie je pravdivé. Potvrdil, že po zadržaní okolo 17.00 na výzvu jedného z policajtov, aby ukázal peňaženku, vydal dve bankovky v nominálnej hodnote po 50 poľských zlotých a 50 eurovú bankovku. Uviedol, že poľské zloté patrili jemu a mal ich po predchádzajúcich nákupoch v Poľsku. Toto tvrdenie napokon doložil potvrdením zo zmenárne a pokladničnými dokladmi o nákupe rôzneho tovaru. Po výsluchu svedka mjr. I.. D. A. zdôraznil, že tento bol ako páchateľ dopravného priestupku vybavený asi 6 minút po poľských vodičoch. Svedkovia A. Z. E. a Z. U. Y. zhodne vypovedali, že dňa 19.8.2009 cestovali na svojich autách do Maďarska. Za Košicami ich zastavila policajná hliadka. Svedok A. Z. E. tvrdil, že po zastavení prišli spolu s Z. U. Y. ku policajnému autu, v ktorom sedeli dvaja policajti. Policajt (I. P., ktorého svedok stotožnil aj na hlavnom pojednávaní) sedel ako spolujazdec. Vysvetlil im, že prekročili povolenú rýchlosť a ukázal im na papieri zoznam áut, ktoré taktiež rýchlosť prekročili. Doklady od vozidla odovzdal policajtovi, ktorý po ich kontrole našiel záznam s údajom o prekročení rýchlosti jeho motorovým vozidlom zn. VW Golf. Ukázal mu sadzobník pokút a zároveň ich oboznámil, že za tento priestupok im hrozí pokuta 100 Eur. Povedali mu, že toľko Eur pri sebe nemajú, iba poľské zloté a maďarské forinty, keďže idú na dovolenku do Maďarska. Na ich otázku, či môžu zaplatiť pokutu v zlotých sa ich policajti opýtali, koľko zlotých majú. On im povedal, že má okolo 200 zlotých a jeho kolega povedal, že má 150 zlotých. Na hlavnom pojednávaní však vypovedal rozdielne, že pokutu zaplatili výlučne zlotými. Policajt, ktorý zobral peniaze im oznámil, že môžu pokračovať v ceste a že nemajú chodiť tak rýchlo. Zotrval na tom, že žiadne potvrdenie o zaplatení pokuty im vystavené nebolo. Pri prejednávaní priestupku aj keď svedok A. Z. E. všetkému nechápal, rozumel tomu, že prekročil rýchlosť a že musí zaplatiť pokutu. Pokiaľ ide o policajtov, ktorí riešili priestupok ohľadom prekročenia rýchlosti, svedok uviedol, že nemôže povedať, že by ho ich postup rozhorčil a že by sa mal dôvod na ich postup sťažovať. V prípravnom konaní nárok na náhradu škody neuplatňoval. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní svedok A. Z. E. odlišne tvrdil, že mal pri sebe 15 Eur v bankovkách, 5 Eur v minciach, 200 zlotých a 47.000 forintov, že policajtovi dal všetky eurá a všetky zloté a že mu policajt vrátil 5,- Eur v minciach. Po prečítaní zápisnice z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach sa svedok A. Z. E. rozpamätal, že na hraniciach si zamenil 20 Eur, za ktoré si niečo kupoval. Mal zo sebou výdavok z 20 Eur. Policajt mu vrátil 5 Eur s tým, že mince nepotrebuje. Na ostatné okolnosti si už nepamätal. Na otázku obžalovaného I. P., ako mu mohlo ostať z 20 Eur 15 Eur v bankovkách a 5 Eur v minciach, keď za zmenených 20 Eur robil aj nákup na benzínovom čerpadle, svedok A. Z. E. uviedol, že si nepamätá, či mu dal 15 Eur, alebo o akú sumu išlo. Nebol si napokon ani celkom istý v tom, či pokutu platil aj Eurami, ani nominálnou hodnotou bankoviek, teda či jedna bankovka bola v nominálnej hodnote 100 zlotých a dve bankovky v nominálnej hodnote 50 zlotých. V akej nominálnej hodnote boli bankovky, ktorými platil Z. U. Y., si už tiež nepamätal. Svedok Z. U. Y. vypovedal podobne. Vedel, že ich zastavili policajti kvôli prekročeniu rýchlosti. Policajt, ktorý s nimi o priestupku jednal mu oznámil, že povolenú rýchlosť prekročil o 15 km za hodinu, za čo mu hrozí pokuta 100 Eur. Oznámili mu, že toľko eur pri sebe nemajú, iba poľské zloté a najmä maďarské forinty, lebo išli do Maďarska na dovolenku. Policajt sa ho opýtal, koľko má zlotých. Svedok Z. U. Y. tvrdil, že mal asi 150 zlotých, ktoré policajtovi odovzdal. O tom, že by mal dať policajtovi aj 20 Eur, na pojednávaní nevypovedal. V prípravnom konaní však odlišne tvrdil, že mal iba 30 zlotých a 20 Eur a že 100 zlotých pre neho A. Z. E. od niekoho požičal. Keď pokutu zaplatili, mohli ísť ďalej. Potvrdenie o zaplatení pokuty nedostal. O tom, či bol postupom policajtov ukrivdený nepremýšľal, lebo po prejednávaní tohto priestupku, mu boli vrátené osobné doklady a mohol pokračovať v ceste na dovolenku. Svedkovia vypovedali aj o okolnostiach ich ďalšieho zadržania policajtom Odboru inšpekčnej služby PPZ MV mjr. I.. D. A.. Svedok Z. U. Y. uviedol, že po zaplatení pokuty pokračoval v ceste. Jeho kolega E. išiel za ním. Prešli možno 100 - 200 metrov, keď ich zastavilo auto. Vystúpil z neho muž, ktorý sa legitimoval ako policajt. Povedal im, že boli sledovaní, keď platili pokutu a požiadal ich, aby mu ukázali potvrdenia, alebo doklady

o zaplatení pokuty. Keďže nemali doklad o zaplatení pokuty, zobral im občianske aj vodičské preukazy a požiadal ich, aby ho nasledovali na komisariát. Museli tak urobiť, pretože inú možnosť nemali. Po príchode na políciu im kázali čakať na príchod tlmočníka a potom ich postupne vypočúvali. Vypočúvajúci policajt ich poučil o tom, že ak nebudú chcieť vypovedať, budú musieť prísť kvôli výsluchu niekedy inokedy. Chceli to mať čím skôr za sebou, lebo sa ponáhľali na dovolenku, preto s výsluchom súhlasili. Ich výsluchy trvali dlho, lebo z dvoch áut vypočúvali viac ľudí. O možnosti podať trestné oznámenie na policajtov, ktorí im nevystavili doklady o zaplatení pokuty boli poučení policajtom, ktorý ich vypočúval. Svedok Z. U. Y. však nemal v úmysle na nikoho podať trestné oznámenie, pretože čím skôr chcel pokračovať v ceste na dovolenku. Necítil sa poškodeným vo vzťahu k postupu policajtov, ktorí ich riešili za prekročenie rýchlosti, ale tým, čo potom nasledovalo, keď sa museli podrobiť výsluchu a stratili jeden deň dovolenky. Keďže výsluch skončil neskoro v noci, policajtov požiadali, aby im zabezpečili nejaké ubytovanie, čo aj policajti urobili. Na druhý deň skoro ráno aj s A. Z. E. pokračovali v ceste do Maďarska. Svedok A. Z. E. vypovedal podobne. Uviedol, že asi po 500 m jazdy ich zastavil jeden policajt v civile, ktorý sa legitimoval preukazom a odznakom. Opýtal sa ich, či platili pokutu za prekročenie rýchlosti. Keď dosvedčili, opýtal sa ich, či majú potvrdenie o zaplatení pokuty. Keď mu povedali, že takéto potvrdenie nemajú, požiadal ich o občianske preukazy, ktoré im zadržal a vyzval ich, aby ho sledovali za jeho autom. Na políciu prišli okolo poludnia. Vypočúvali všetky osoby, ktoré boli s ním v aute, jeho priateľku a dvoch kamarátov. Na policajnej stanici, sedeli asi do pol noci. Dôvodom ich výsluchu bolo, či im policajti dali doklad o zaplatení pokuty, alebo nie. Vypočúvajúci policajt mu po výsluchu povedal, že môže očakávať nejaké písomnosti zo súdu, ale že jeho ďalší výsluch nebude potrebný. Po doručení predvolania súdu, ktoré si dal preložiť, zistil, že mu môže byť uložená poriadková pokuta. Z uvedeného dôvodu sa na hlavné pojednávanie dostavil. Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že tohto dňa nastúpil do služby spolu s D. A., ktorý bol druhým členom hliadky krajského dopravného inšpektorátu. Následne sa ráno podrobili inštruktáži, ktorú viedol npráp. L. - zástupca veliteľa čaty a to za prítomnosti vtedajšieho vedúceho oddelenia por. I.. W.. Inštruktáže sa zúčastnila aj druhá hliadka v zložení I. P. a T. U.. Na inštruktáži boli poverení kontrolou dodržiavania rýchlosti motorových vozidiel. Presné miesto lokalizované nemali. Vychádzali preto z vtedajšej praxe, že sa majú postaviť tam, „...kde to najlepšie ide...", teda na miesto, kde by mohli odchytiť čo najviac priestupcov. I. P. a T. U. ich odviezli do garáži MV, kde išli pre meracie vozidlo. Následne išli na ul. Osloboditeľov v mestskej časti Barca, kde D. A. zostal v meracom vozidle a ostatní zaujali stanovište, asi 500 m od neho, kde si rozdelili úlohy. Dohodli sa, že T. U. bude zastavovať motorové vozidlá, I. P. bude realizovať priestupky a on mal I. P. pomáhať pri vypisovaní potrebných tlačív a dokumentov, ak by bolo na mieste zadržaných viac priestupcov a sám by ich nevedel rýchlo vybaviť. Zaregistroval, že dve poľské motorové vozidlá prekročili rýchlosť. Registroval, že týchto vodičov T. U. zastavil. V tom čase vypisoval doklady o zadržaní vodičského preukazu, týkajúce sa predchádzajúcich priestupcov. Vzápätí na to mu telefonoval jeho vtedajší nadriadený por. I.. W.. V čase keď I. P. vybavoval priestupcov z Poľska zo služobného auta vystúpil, aby nebol vyrušovaný rozhovorom I. P. s priestupcami. Nadriadený mu oznámil, že majú ukončiť doterajšiu činnosť a spolu s D. A. boli poverený doprovodom futbalových hráčov talianskeho futbalového klubu z letiska do hotela Jazmín. Zmenu stanovených úloh oznámil kolegovi D. A. s tým, aby meraciu činnosť ukončil a aby prišiel pre neho. Počkal, kým I. P. vybaví priestupcov z Poľska. Potom išiel do motorového vozidla, v ktorom sedel I. P.. Od I. P. sa vtedy dozvedel, že priestupky vodičov z Poľska vyriešil pohovorom. Svedok L. si zobral svoje pomôcky, počkal na D. A. a spoločne odišli plniť ďalšie stanovené služobné úlohy. Keďže bol zaneprázdnený inou činnosťou a vzhľadom k spomínanému telefonátu, nevedel presne popísať, ako I. P. s priestupcami z Poľska jednal. Na otázku obhajoby dodal, že s I. P. slúžil predtým viackrát a že korupčné správanie I. P. nikdy nezaregistroval. Zdôraznil, že pred zadržaním vodičov z Poľska, bolo zistené prekročenie povolenej rýchlosti aj v prípade služobného motorového vozidla PZ. Priestupok tohto vodiča svedok L. osobne zaznamenal. Vodič I.. D. A. sa predstavil ako operatívec Odboru kriminálnej polície, hoci bol policajtom Odboru inšpekčnej služby MV. Svedok L. vyslovil presvedčenie, že I. P. by sa nedopustil korupčného správania ani 19.8.2009 o to viac, keď vedel, že sa na mieste riešenia priestupku zdržiaval aj policajt Odboru inšpekčnej služby MV. Pri riešení priestupku I.. D. A. nijakým spôsobom neuprednostnili, musel počkať za vybavením priestupkov priestupcov idúcich pred ním. Podľa úsudku svedka L. bol I.. D. A. pravdepodobne vybavený skôr, ako vodiči z Poľska. Svedok npráp. L. L. vypovedal o inštruktáži hliadok dopravného inšpektorátu, ktorej sa zúčastnili obžalovaní. Hoci si na inkriminovaný deň pamätal, s odstupom času si na podrobnosti priebehu inštruktáže spomenúť nevedel. Uviedol, že na tejto inštruktáži sa nevyskytlo nič výnimočné. Pripustil, že inštruktáže sa mohol zúčastniť aj vtedajší vedúci oddelenia por. I.. W.. Podľa názoru svedka L. inštruktáž nikdy nebola a ani nie je dokumentom, ktorý bolo potrebné striktne dodržiavať. Podstatou inštruktáže

bolo a je stanoviť hliadkam dopravnej polície spôsob výkonu služby, pričom v priebehu jednotlivých smien sa menilo miesto výkonu hliadkovacej činnosti, úsek a čas. Zdôraznil, že v tomto čase boli policajti hodnotení podľa množstva vybavených priestupkov a toho, akú sumu získali na pokutách. K zmene vykonávaných úloh, alebo stanoveného úseku vo vzťahu k hliadke dopravného inšpektorátu uviedol, že o tej môže rozhodnúť ich nadriadený, operačný dôstojník, prípadne riaditeľ odboru dopravnej polície. O zmenách času a úseku môže rozhodnúť aj sám veliteľ hliadky na mieste, ak si to situácia a povaha služby vyžaduje. Zmenu činnosti, času a úseku hliadky je povinný veliteľ hliadky oznámiť nadriadenému, ako aj operačnému stredisku. Hoci obžalovaný D. A. mal v zmysle inštruktáže vykonávať služobnú činnosť na uliciach Jantárová a Palackého, svedok Malčický potvrdil, že on, ani ostatní obžalovaní neporušili žiaden služobný predpis. V prípravnom konaní však svedok L. tvrdil, že hliadka v zložení A. L. a D. A. mala vykonávať hliadkovú službu v úseku Košice - ul. Palackého a Jantárová a že v žiadnom prípade táto hliadka nemala čo robiť na úseku ul. Osloboditeľov v Barci. Na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi tvrdil opak. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil svedok L. tým, že jemu nebola nahlásená zmena miesta výkonu hliadky A. L. a D. A., preto vypovedal, že táto hliadka nemala čo robiť na ul. Osloboditeľov v Barci. Z povahy veci však vyplýva, že dvojčlenná hliadka nemohla riadne zabezpečiť kontrolu dodržiavania rýchlosti motorových vozidiel, tak ako štvorčlenná hliadka a to vzhľadom na technické možnosti, ktoré mala dopravná polícia v roku 2009. Svedok por. I.. C. W. vypovedal, že v auguste 2009 zastával funkciu vedúceho oddelenia cestného dozoru. Inštruktážou obžalovaných a A. L. bol inkriminovaného dňa poverený policajt npráp. L. L.. Až keď bol zavolaný riaditeľom Odboru inšpekčnej služby MV, ako aj riaditeľom KDI, aby doklad o inštruktáži zobral so sebou a priniesol ho na inšpekciu, dozvedel sa, že jedna hliadka nevykonávala svoju činnosť na pridelenom úseku. Jemu osobne velitelia hliadok I. P. a A. L. žiadnu zmenu nehlásili. Potvrdil, že nahlásenie zmien vo vzťahu k inštruktáži mohli urobiť aj poverenému policajtovi - npráp. L. L., alebo aj operačnému stredisku. Svedok vypovedal, že osobne poveril členov hliadky L. a A. zaistením bezpečnostného doprovodu futbalistov AS Rím, z letiska do hotela Jazmín. Telefonicky o tejto zmene vyrozumel veliteľa hliadky A. L.. Svedok por. I.. C. W. sa už nepamätal na to, či mu A. L. oznámil, na akom mieste sa aktuálne nachádza. Zmena úseku, na ktorom mala pôsobiť hliadka v zložení A. L., D. A. bez ohlásenia poverenému policajtovi, alebo operačnému stredisku, mohla by mať za následok disciplinárne previnenie, ktoré by mohol vyriešiť ich nadriadený v súlade s jeho disciplinárnou právomocou. Svedok por. I.. C. W. zároveň potvrdil, že technické vybavenie policajného zboru v roku 2009 neumožňovalo takú efektivitu ako v súčasnosti. Preto sa stávalo, že hliadka, ktorá mala pridelené meracie vozidlo, spolu s ďalšou hliadkou spoločne vykonávali meranie rýchlosti vozidiel, ktoré bolo efektívnejšie. V prejednávanom prípade síce nebol dôvod, aby hliadka A. a L. neoznámila zmenu úseku, avšak svedok por. I.. C. W. potvrdil, že tak mohli urobiť aj dodatočne. Zmenu inštruktáže mohli nahlásiť poverenému policajtovi alebo nadriadenému, v prípade nedostupnosti operačnému stredisku. Ohľadom zistenia protiprávnej činnosti obžalovaných bol vypočutý svedok mjr. I.. D. A., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanom čase pracoval na odbore inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Jeho úlohou bolo odhaľovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Ohľadom prejednávanej veci vypovedal, že inkriminovaného dňa na výpadovke smerom do Sene, zastavil v rámci operatívno-pátracej činnosti posádku dvoch motorových vozidiel z Poľskej republiky. Pýtal sa ich vodičov, či boli kontrolovaní policajnou hliadkou, či im bola uložená pokuta a či peniaze dali policajtom. Na to mu odpovedali kladne, avšak doklad o uložení pokuty od policajta nemali. Preto ich vyzval, aby ho nasledovali, s čím oni súhlasili. Prišli na oddelenie inšpekčnej služby, kde prípad oznámil službukonajúcemu vyšetrovateľovi a aj svojmu nadriadenému. Na dôvod, prečo zastavoval práve spomínaných vodičov z Poľskej republiky sa najprv presne vyjadriť nevedel. Vypovedal v tom zmysle, že mohol mať nejaké poznatky od informátorov a že k dôvodu zastavenia poľských vodičov by sa mohol podrobnejšie vyjadriť až po nahliadnutí do svojich záznamov, ktoré však už nemá k dispozícii, keďže v súčasnosti pracuje na dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Po oboznámení sa so záznamom o tomto úkone (č.l. 259) a po otázkach zo strany obhajoby svedok mjr. I.. D. A. uviedol, že v inkriminovanom čase prechádzal úsekom, ktorý bol kontrolovaný obžalovanými. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ho ako členovia hliadky dopravného inšpektorátu kontrolovali obžalovaní prítomní na hlavnom pojednávaní. Potvrdil, že bol kontrolovaný a zastavený dopravnou hliadkou, avšak už si nespomenul na dôvod jeho zastavenia. Pamätal si však, že pokutu neplatil. Potom, čo bol hliadkou dopravnej polície vybavený, chcel pôvodne ísť do obce Valaliky. Po telefonáte od informátora, ktorý mu oznámil, ako policajti zastavili a kontrolovali Poliakov sa rozhodol ich vozidlá zastaviť. Išiel smerom k obci Šebastovce. Nemal vedomosť o tom, že v hliadke dopravnej polície, ktorá ho zastavovala sa

nachádza aj I. P., hoci práve jeho meno a popis jeho protiprávneho konania uviedol v úradnom zázname (č.l. 259), na podklade ktorého sa začalo trestné stíhanie. Svedok mjr. I.. D. A. o okolnostiach, ktoré nasledovali ohľadom zadržania poľských vodičov vypovedal, že po zastavení ich vozidiel si vyžiadal osobné doklady od vodičov. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či po overení ich totožnosti vodičom doklady ihneď odovzdal, alebo ich mal u seba do príchodu na odbor inšpekčnej služby na ul. Kuzmányho v Košiciach. Napokon potvrdil, že si osobné doklady poľských vodičov ponechal, a že vodičom povedal, že ich doklady si ponechá, kým sa nespíše zápisnica. Nevedel sa vyjadriť, či mal oprávnenie zastavovať občanov Poľskej republiky v civilnom aute a odeve. Ich zastavenie presne popísať nevedel. Svedok npor. Mgr. P. R. vypovedal o okolnostiach zadržania obžalovaných a o jeho osobných poznatkoch získaných pri vykonávaní prehliadok služobných motorových vozidiel obžalovaných. Uviedol, že dňa 19.8.2009 ako starší inšpektor 4. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so všetkými operatívnymi pracovníkmi odboru inšpekčnej služby, ktorí boli v tom čase k dispozícii, boli vyslaní do reštaurácie Hokejka, kde sa mali zdržiavať policajti z dopravného inšpektorátu na obede. Bolo im povedané, že policajti z dopravného inšpektorátu sú podozriví z toho, že majú pri sebe úplatky. Týchto mali predviesť do objektu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, na parkovisko ul. Galenovej. Ich úlohou bolo zaistiť podozrivé osoby aj služobné motorové vozidlá, zároveň mali zabezpečiť, aby veci, ktoré mali podozriví u seba, boli zabezpečené ako dôkazy. O priebehu tohto úkonu vypovedal, že keď policajti z dopravného inšpektorátu vyšli z pohostinstva Hokejka, niekto z jeho kolegov označil motorové vozidlo s označením polícia a s majákom, do ktorého mali podozriví policajti nastúpiť. Toto vozidlo mal na starosti svedok R. so svojim kolegom, ktorého meno si už nepamätal. Keď dvaja policajti dopravného inšpektorátu chceli do tohto vozidla nastúpiť, boli stručne oboznámení s tým, že sú podozriví z prijímania úplatku. Boli požiadaní, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktorým by mohli zmariť vykonávanie potrebných dôkazov. Napokon boli požiadaní, aby išli na určené miesto pred budovu Policajného zboru. Podozrivých policajtov dovtedy osobne nepoznal, na hlavnom pojednávaní si pamätal iba na obžalovaného I. P.. Po oboznámení podozrivých s dôvodom zadržania sa I. P. správal pokojne, neprejavoval žiadne stránky strachu a úzkosti, na ktoré by si mohol pamätať. Nervózne sa správal skôr jeho mladší kolega, ktorého sledoval. Práve tento ho požiadal, či si môže upratať veci, ktoré boli porozkladané na zadných sedadlách služobného vozidla. Sledoval ho a dával veľký pozor na to, čo tento policajt robil, stál za ním. Keď si poukladal veci do kufríka, vyložil ho na strechu vozidla, zatvoril a položil ho za zadné sedadlo, alebo do kufra. Predtým sa s jeho súhlasom napil minerálky. Predpokladal, že jeho kolega práve tak sledoval druhého policajta - I. P., ktorý sedel na mieste vodiča a dosť dlho telefonoval. Keď nasadli do služobného vozidla, on a jeho kolega z inšpekčnej služby si sadli dozadu. Pred neho, vedľa vodiča, si sadol spomínaný mladší policajt, na ktorého predtým dával pozor. Všimol si, že v ruke zovretej do päste držal nejaký papierik, preto ho upozornil, aby to, čo má v ruke nevyhadzoval, že to vyhodí, až keď prídu na miesto. Po príchode na parkovisko PZ ho požiadal, aby mu ukázal, čo držal v ruke. Vtedy zistil, že sa jednalo o eurovú bankovku. Bankovku, ktorú držal policajt v ruke, odovzdal vyšetrovateľke, ktorá túto skutočnosť zadokumentovala pri zápisnici o obhliadke. Následne bola urobená obhliadka služobného motorového vozidla, ktoré riadil I. P. a na mieste, kde sedel on (npor. L.. P. R.), na pravej strane za sedadlom spolujazdca, boli pod koberčekom nájdené dve alebo tri bankovky poľských zlotých. Pre odstup času však nevedel uviesť nominálne hodnoty týchto bankoviek. On sa na pôvod peňazí, ktoré mal policajt v ruke a ktoré boli nájdené pod koberčekom na mieste za spolujazdcom, policajta nepýtal, lebo by si na túto situáciu pamätal. Ďalšie stopy z tohto vozidla zaistené neboli, peniaze boli odovzdané vyšetrovateľke, s ktorou išli podozriví k výsluchu. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 3.12.2009 však odlišne svedok uviedol, že „... keď (policajt) otvoril dlaň, bola tam pokrčená 100 Eurová bankovka, pričom to už videli aj kolegovia, ktorí vykonávali úkony. Keď bol opýtaný odkiaľ ju má, tak odpovedal, že ju našiel za sebou na podlahe, zo strachu ju zobral do ruky a pokrčil ju. Táto bankovka bola položená na miesto, odkiaľ ju vzal a tam aj bola odfotená. Keď sa tento príslušník policajného zboru postavil, na jeho sedadle zbadal, že je tam nejaká pokrčená bankovka. Keď ju technik narovnal, vtedy zistili, že sa jedná o 100 poľských zlotých. Tieto peniaze boli taktiež zadokumentované...". Rozpory vo svojich výpovediach svedok npor. Mgr. R. vysvetlil tvrdením, že sa mu prejednávaný prípad poplietol s iným, kde boli peniaze uložené pod koberčekom. Jednalo sa o majetkovú trestnú činnosť Rómov v okrese Stará Ľubovňa, kde predtým pôsobil ako operatívec. Potom mal ešte prípad, kedy Rómovia kontrolovaní policajnou hliadkou v Podolínci po krádeži, mali ukryté zlaté šperky v prednej časti motorového vozidla. Viac podobných prípadov nemal a teda nemal ani prípad, kedy by poli nájdené

peniaze v služobnom motorovom vozidle policajtov, v súvislosti s objasňovaním ich trestnej činnosti. Po tom, čo mu prokurátor prečítal jeho výpoveď, svedok zotrval na tom, čo uviedol v prípravnom konaní. Zo zápisnice o ohliadke služobných motorových vozidiel, zo zápisníc o osobných prehliadkach obžalovaných a z predloženej fotodokumentácie bolo zistené, že v služobnom motorovom vozidle zn. VOLKSWAGEN GOLF boli nájdené dve bankovky, a to v nominálnej hodnote 100 Eur a 100 PLN. I. P. ako obvinený okrem iného vyšetrovateľke PZ vydal 2 bankovky v nominálnej hodnote 50 Eur, 9 bankoviek v nominálnej hodnote 20 Eur, 1 bankovku v nominálnej hodnote 10 Eur a 3 bankovky v hodnote 5 Eur. Z uvedených peňazí patrili bankovky v celkovej hodnote 155 Eur I. P., ktoré mu boli napokon aj vrátené, o čom svedčia aj rozhodnutia a zápisnice o vydaní veci a rozhodnutia a potvrdenia o vrátení veci. T. U. ako obvinený okrem iného vyšetrovateľovi PZ vydal 1 bankovku v nominálnej hodnote 50 Eur, 4 bankovky v nominálnej hodnote 20 Eur, 2 bankovky v nominálnej hodnote 10 Eur a 5 bankoviek v hodnote 5 Eur. Z uvedených peňazí patrili bankovky v celkovej hodnote 55 Eur T. U., ktoré mu boli napokon aj vrátené, o čom svedčia aj rozhodnutia a zápisnice o vydaní a vrátení veci. D. A. ako obvinený vydal okrem iného vyšetrovateľovi PZ 2 bankovky v nominálnej hodnote 50 PLN, 1 bankovku v nominálnej hodnote 10 Eur a 1 bankovku nominálnej v hodnote 5 Eur. Z uvedených peňazí patrili bankovky v celkovej hodnote 15 Eur D. A., ktoré mu boli napokon aj vrátené, o čom svedčia aj rozhodnutia a zápisnice o vydaní veci a rozhodnutia a potvrdenia o vrátení veci. Služobné peniaze - získané výberom pokút - boli vydané por. Ing. C. W.. Zaistené bankovky a to 1ks v nominálnej hodnote 100 PLN a 2 ks v nominálnej hodnote 50 PLN (poľských zlotých) boli ako doličné veci založené do vyšetrovacieho spisu. Keďže boli kontaminované, je zdraviu nebezpečné ich ďalej používať. Zo znaleckého posudku z odvetvia daktyloskopie, odboru kriminalistiky vypracovaného KEU PZ Košice 2.9.2009 vyplynulo, že zo všetkých zaistených bankoviek iba v dvoch prípadoch boli zviditeľnené daktyloskopické stopy a to na 20 Eurovej a 5 Eurovej bankovke (stopy 2N a 5N). Na ostatných bankovkách zviditeľnené daktyloskopické stopy neboli. Zo záverov vyplýva, že zviditeľnené daktyloskopické stopy sa nezhodujú s odtlačkami prstov obvinených, ani svedkov A. Z. E. a Z. U. Y.. Vo veci bol vyhotovený aj znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy. Keďže sa v spise nenachádza uznesenie o pribratí znalca, iba zo záverov tohto znaleckého posudku KEU (č.l. 171) zo dňa 4.12.2009 možno vyvodiť záver, že úlohou expertov bolo podrobiť biologické stopy - bukálne výtery obvinených - analýze DNA a tieto porovnať z indexom profilov DNA z miest iných trestných činov. Ani porovnaním vzoriek DNA obvinených nebola zistená zhoda s profilmi stôp uložených v databáze z miest trestných činov. Po vykonaní navrhnutých dôkazov prokurátorka v záverečnej reči navrhla uznať obžalovaných vinnými zo spáchania trestného činu uvedeného v obžalobe. Podľa názoru prokuratúry obžalovaného I. P. usvedčujú najmä výpovede svedkov A. Z. E. a Z. U. Y., výsledky prehliadky služobného motorového vozidla značky VW Golf, v ktorom boli peniaze nájdené. Obžalovaného T. U. usvedčujú bankovky, ktoré zvieral v ruke po zadržaní. Obžalovaného D. A. usvedčujú peniaze v nominálnej hodnote 50 poľských zlotých, ktoré dobrovoľne vydal orgánom činným v prípravnom konaní. Na dokázanie viny zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa k uvedeného v obžalobe sa vyžaduje bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že obvinení spoločným konaním v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k presvedčeniu, že nebolo jednoznačne preukázané, aby sa obžalovaní trestného činu dopustili. Výsluchom svedkov práp. A. L., npráp. L. L. a por. I.. C. W. bolo evidentné že D. A. sa nedopustil žalovaného trestného činu tým, že sa zúčastnil kontroly dodržiavania povolenej rýchlosti spolu s I. P. a T. U., hoci mal podľa písomnej inštruktáže vykonávať inú činnosť na inom mieste. Bolo preukázané, že hliadka, ktorej bol členom, mala pridelené služobné motorové vozidlo s nainštalovaným zariadením RAMER na meranie rýchlosti motorových vozidiel. Kontrolou rýchlosti však bola poverená hliadka I. P. (bez meracieho zariadenia). Preto bolo zrejmé, že obe hliadky museli spolupracovať na plnení im stanovených úloh. Podľa názoru súdu písomná inštruktáž nemala v prejednávanom prípade tak záväzný charakter, aby bolo potrebné uvažovať v prípade jej nedodržania o trestnoprávnej zodpovednosti. V rozpore s písomnou inštruktážou boli pokyny, ktoré dal obžalovaným npráp. L. L.. Po vyhodnotení výpovedí svedkov npráp. L. L. a por. I.. C. W. k tejto časti obžaloby súd nadobudol presvedčenie, že v prípravnom konaní účelovo vypovedali v neprospech obžalovaných so zámerom zastrieť formálne nedostatky ich vlastnej činnosti, keďže aj ich pokyny určené obžalovaným, boli v rozpore so spomínanou inštruktážou.

U. protiprávneho konania obžalovaných napokon mala byť sprenevera finančných prostriedkov získaných pri výkone svojej služobnej činnosti výberom pokút od dvoch vodičov z Poľskej republiky za prekročenie povolenej rýchlosti. Jednalo sa o sumu 300 PLN a 35 Eur, čo v súhrne podľa aktuálne platného kurzového lístka predstavovalo hodnotu 106,55 Eur. Obhajoba obžalovaného I. P., že ich dopravný priestupok vybavil pohovorom a že od poľských vodičov peniaze neprevzal, jednoznačne vyvrátená nebola. Hoci mal byť práp. A. L. od počiatku svedkom prejednávania priestupku, ani on nepotvrdil, aby títo vodiči pokutu platili. Obžalovaného I. P. mali podľa obžaloby jednoznačne usvedčiť výpovede svedkov A. Z. E. a Z. U. Y.. O spôsobe vybavovania priestupku svedkovia A. Z. E. a Z. U. Y. vypovedali zhodne ako obžalovaný I. P. až do okamihu, keď ich informoval, že za prekročenie rýchlosti im v ich prípade hrozí pokuta 100 Eur. O následných okolnostiach a spôsobe ako pokutu mali zaplatiť, už vypovedali odlišne. P. E. v prípravnom konaní tvrdil, že dal policajtovi 200 poľských zlotých (jednu bankovku v hodnote 100 PLN a 2 bankovky v hodnote 50 PLN) a 20 Eur (10 eurovú bankovku, 5 eurovú bankovku, 5 Eur v drobných minciach). Mince v hodnote 5 Eur mu policajt vrátil. Na rozdiel od svedka E. svedok Y. tvrdil, že všetky zloté, ktoré dali policajtovi, boli v bankovkách v nominálnej hodnote 100 PLN. Na hlavnom pojednávaní svedok E. najprv tvrdil, že policajtovi dal iba 200 PLN. Až po prečítaní jeho výpovede pripustil, že pokutu platili aj v Eurách. Neskôr vypovedal, že z 20 Eur, ktoré si na hraniciach zamenil, platil aj za nákup na brezinovom čerpadle, preto nemohol mať v čase, keď mal zaplatiť pokutu pri sebe 20 Eur ako tvrdil. Svedok Y. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že mal pri sebe 150 PLN, a že všetky zloté dal policajtovi. V rozpore s touto výpoveďou v prípravnom konaní vypovedal, že po zastavení policajnou hliadkou mal iba 20 Eur a 30 PLN. Preto mu mal A. E. na zaplatenie pokuty od niekoho požičať 100 Eur. Túto časť jeho výpovede však svedok A. E. nepotvrdil a ako svedkovia ani osoby, ktoré s nimi spoločne cestovali. A. Z. E. a Z. U. Y. sa v situácii, keď ich krátko po spáchaní dopravného priestupku opäť zastavil policajt v civilnom odeve (mjr. I.. A.) však mohli obávať, že im hrozí postih, na ktorý ich predtým upozornil obžalovaný I. P.. V čase, keď cestovali na dovolenku istotne nechceli riskovať odobratie vodičských preukazov. Preto z obavy pred prísnejším postihom mohli tvrdiť, že pokutu zaplatili. Keďže boli vyriešení pohovorom, doklad o zaplatení pokuty nemali. Je preto možné, že mjr. Ing. D. A. povedali, že doklad o zaplatení pokuty nedostali. Pri ďalších výsluchoch sa mohli obávať následkov zmeny svojej výpovede. Títo svedkovia na otázky obhajoby zároveň zhodne potvrdili, že postupom hliadky dopravnej polície neboli poškodení, ale ďalším postupom polície, ktorá im znemožnila pokračovať v ceste na dovolenku do Maďarska. Keďže im mjr. I.. D. A. zadržal osobné doklady, boli nútení nasledovať ho a podrobiť sa úkonom na odbore inšpekčnej služby MV SR do neskorých nočných hodín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že svedkovia A. E. a Z. U. Y. sa nevedeli zhodne a jednoznačne vyjadriť o zásadných okolnostiach, ktoré spoločne vnímali a rozpory vo svojich výpovediach nevedeli uspokojivo vysvetliť. Vzhľadom na rozpory ohľadom spôsobu zaplatenia pokuty mal súd závažné pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení. Tieto pochybnosti bol súd povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaných. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výpovede týchto svedkov neboli objektivizované žiadnym priamym a jednoznačným dôkazom. Preto ich súd nemohol akceptovať ako dôkaz dostačujúci pre uznanie viny u obžalovaných. Podobne ani zistenia svedka mjr. I.. D. A., ktoré uviedol vo svojej výpovedi, nemohli byť podkladom na odsúdenie obžalovaných. Svedok mjr. I.. A. si pamätal iba okolnosti, ktoré sa mali týkať konania obžalovaných, avšak riadne si nepamätal okolnosti, za akých zadržal poľských vodičov, čo robil predtým a odkiaľ sa mal dozvedieť o protiprávnom konaní obžalovaného I. P.. Je možné preto súhlasiť s obhajobou, že výpoveď svedka bola nepresvedčivá. Jeho úradný záznam bol popritom podstatným podkladom pre začatie trestného stíhania v prejednávanej veci. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní napokon vyšlo najavo, že konal na podklade telefonátu od informátora, ktorý mal byť priamym svedkom protiprávneho konania obžalovaných. Túto osobu ako svedka nestotožnil a nevykonal opatrenia potrebné na zaistenie jej výpovede. Jeho postup je preto možné odôvodniť aj spôsobom, ktorý naznačili obžalovaní, že jeho konanie mohlo byť odvetou za to, že ho riešili ako páchateľa dopravného priestupku. Keďže obžalovaní I. P. a T. U. poznali mjr. I.. A. ako príslušníka odboru inšpekčnej služby MV SR, je málo pravdepodobné, aby sa žalovaného trestného činu dopustili v jeho blízkosti. Výpovede týchto svedkov neboli objektivizované žiadnym ďalším jednoznačným dôkazom. Preto ich súd nemohol akceptovať ako dôkaz dostačujúci pre uznanie viny u obžalovaných. Podobne ani zistenia svedka mjr. I.. D. A. nemohli byť podkladom na odsúdenie obžalovaných. Svedok mjr. I.. A. si pamätal iba okolnosti, ktoré sa mali týkať konania obžalovaných, avšak riadne si nepamätal okolnosti, za akých zadržal poľských vodičov, čo robil predtým a odkiaľ sa mal dozvedieť o protiprávnom konaní obžalovaného I. P.. Je možné preto súhlasiť s obhajobou, že výpoveď svedka bola nepresvedčivá.

Jeho úradný záznam bol pritom podstatným podkladom pre začatie trestného stíhania v prejednávanej veci. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní napokon vyšlo najavo, že konal na podklade telefonátu od informátora, ktorý mal byť priamym svedkom protiprávneho konania obžalovaných. Túto osobu ako svedka nestotožnil a nevykonal opatrenia potrebné na zaistenie jej výpovede. Jeho postup je preto možné odôvodniť aj spôsobom, ktorý naznačili obžalovaní, že jeho konanie mohlo byť odvetou za to, že ho riešili ako páchateľa dopravného priestupku. Keďže obžalovaní I. P. a T. U. poznali mjr. I.. A. ako príslušníka odboru inšpekčnej služby MV SR, je málo pravdepodobné, aby sa žalovaného trestného činu dopustili v jeho blízkosti. Ďalším dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaných malo byť správanie obžalovaného U., keď sa podľa svedka L.. P. R. snažil skryť 100 eurovú bankovku a bankovku v hodnote 100 PLN, ktorá bola nájdená v jeho služobnom motorovom vozidle. Obžalovaný T. U. vo svojej výpovedi uviedol, že tieto bankovky vydal policajtovi npor. L.. P. R. na podklade jeho príkazu po tom, čo ich zodvihol z podlahy služobného motorového vozidla, pričom nevedel, aké to bude mať ďalšie dôsledky. K ich pôvodu sa vyjadriť nevedel. Na svoju obhajobu uviedol príklad, keď pri upratovaní služobného motorového vozidla našli peňaženku s hotovosťou asi 300 Eur a nevytrhanými bločkami v hodnote 1.000 Eur. Táto patrila ich kolegovi F., ktorý o jej strate ani nevedel. Aj keď je takáto obhajoba do istej miery bizarná, situácia, akú obžalovaný T. U. popisuje je možná a jej existencia vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že T. U. priestupky neprejednával, s poľskými vodičmi do kontaktu v podstate neprišiel. D. nebolo preukázané, aby mu obžalovaný I. P. nejaké peniaze dával. Obžalovaný D. A. v inkriminovanom čase obsluhoval zariadenie na meranie rýchlosti vo vzdialenosti niekoľko 100 metrov od miesta, kde ku spáchaniu trestného činu malo dôjsť. Do osobného kontaktu s páchateľmi priestupkov neprišiel. Po zadržaní sám vydal vyšetrovateľovi 2 bankovky o nominálnej hodnote 50 PLN. Táto skutočnosť však nezodpovedá tvrdeniu svedka P. Y., že všetky poľské zloté, ktoré dali policajtovi, boli v bankovkách o nominálnej hodnote 100 PLN. Listinnými dôkazmi D. A. preukázal, že pred inkriminovanou udalosťou navštívil Poľskú republiku za účelom nákupov. Predložil potvrdenie zo zmenárne o kúpe 412 poľských zlotých z 31.7.2009 aj pokladničné doklady o kúpe tovaru zo dňa 31.7.2009, 3.8.2009, 12.8.2009 (č.l. 462). Jeho obhajoba, že peniaze, ktoré vydal nepochádzajú z trestnej činnosti, vyvrátená nebola. Ani u jedného z obžalovaných sa nenašli peniaze pochádzajúce z údajnej trestnej činnosti. Hoci zaistené eurá aj poľské zloté boli podrobené kriminalistickému odbornému skúmaniu, nepreukázalo sa, aby tieto bankovky prišli do kontaktu s obžalovanými, či poľskými vodičmi. Taktiež nebolo preukázané, aby bankovky (100 Eur a 100 PLN) zaistené v služobnom motorovom vozidle mali súvislosť s prejednávanou trestnou činnosťou. I keď mali byť obžalovanými spreneverené aj bankovky v hodnote 35 Eur, je potrebné zdôrazniť, že všetky zaistené Eurá (mimo služobných) boli obžalovaným vrátené ešte v štádiu prípravného konania. Nebolo ničím preukázané tvrdenie obžaloby, že sa o 300 PLN a 35 Eur mali obžalovaní rozdeliť. Okrem toho sa vyžaduje spomenúť, že za rovnakého skutkového stavu ako obžalovaný D. A. bol obvinený aj práp. A. L., ktorý bol neskôr vypočutý ako svedok. Uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu k jeho osobe však bolo zrušené a to len na podklade jeho tvrdenia, že od nikoho peniaze vo forme pokuty nepýtal, že nikto mu nijaké peniaze nedal a že peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti u neho nájdené neboli. Aj v jeho prípade uplynula doba 4 hodín od okamihu kontroly poľských vodičov do zadržania, ako u ostatných obžalovaných. Podľa súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V prejednávanej veci zhromaždené dôkazy nenasvedčujú tomu, že skutok kladený obžalovaným za vinu sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Ku prekročeniu povolenej rýchlosti poľskými vodičmi a k prejednaniu ich priestupku skutočne došlo. Nebolo však bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že poľskí vodiči zaplatili pokuty, ktoré si mali obžalovaní rozdeliť. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Podľa súd odkázal Krajské riaditeľstvo PZ Košice ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže takýto postup je explicitne stanovený v prípade oslobodenia obžalovaného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.