Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/494/2010

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, práv. zast.: JUDr. Petr Pečený, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Námestí sv. Martina 9, 908 51 Holíč 1 proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, občan SR pre vymoženie pohľadávky vo výške 140,10 eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom pod sp. zn.: G. XXX/XX sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 57,03 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 14.05.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 140,10 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: M.-B. XXXX/XXXX z 01.07.2009 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom.

Dňa 12.10.2010 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX* na vykonanie exekúcie v súlade s podanou žiadosťou súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

Podaním zo 06.12.2010 podal súdny exekútor podnet na preskúmanie exekučného titulu, podnet na rozhodnutie o prípadnom čiastočnom zastavení konania a podnet na rozhodnutie o prípadnom povolení odkladu exekúcie, a to s poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.04.1993.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch, aj bez návrhu, zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v ust. § 45 ZRK, a v prípade, že ich zistí, exekučné konanie zastaví.

Exekučný súd opätovne preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom, t.j. nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter, pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. V tejto súvislosti prihliadol na smernicu Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.04.1993 (ďalej len „smernica“).

Predmetná smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa v znení neskorších prepisov (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach a nasl. je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti

tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. .. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Následne v ustanovení sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - hlava 14, úverových podmienok) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ je osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že za daných okolností ide o vzťah fakticky nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať.

Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. z 05.05.2010 uviedol „Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK.“

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008.“

Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 06.10.2010 „v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného ), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.“

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade je vyššie uvedená rozhodcovská doložka neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Súd na základe týchto zistených skutočností dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.

Podľa ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinení oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Po preskúmaní skutkového stavu, dospel súd k záveru, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, a to v dôsledku podania nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie, preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,03 eur.

Podľa a v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „cit. vyhlášky“) súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (najmenej 33,19 eura) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur; doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur; doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur; doručenie exekučného príkazu 3,32 eur; doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eur; zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur; zisťovanie majetku povinného 2 á 3,32 eur, t.j. celkovo vo výške 33,19 eur (26,56 eur).

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V zmysle vyúčtovania exekútora boli účelne vynaložené hotové výdavky pozostávajúce z poštovného vo výške 12,40 eur a administratívnych nákladov vo výške 4,- eurá.

Podľa za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

- odmena 33,19 eur

- hotové výdavky 16,40 eur

- 20 % DPH 7,44 eur

Trovy exekúcie spolu 57,03 eur

Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie v plnej výške, keďže predloženým exekučným spisom sp. zn.: G. XXX/XX súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa .

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.