Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3C-78-2012.pdf
PDF · 108.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 proti žalovaným: 1. Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. N. C., Š. XXX/XX, 2. J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. N. C., W. XXX,
3. B. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX o zaplatenie 3.035,28 eur s prísl.
t a k t o
rozhodol:
Žalovaní 1., 2. a 3. s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 3.035,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.939,93 eur od 1.1.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 182 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalovanému v 1. rade povoľuje zaplatiť uloženú povinnosť v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc 1.9.2012, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť mu sumu 3.035,28 eur s 12,99% úrokom z omeškania zo sumy 2.939,93 eur od 1.1.2012 do zaplatenia a trovy konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXX X XX bola dňa 19.10.2006 medzi žalobcom ako veriteľom a Z. S. ako dlžníkom, žalovaným v 1. rade ako spoludlžníkom a žalovanými v 2. a 3. rade ako ručiteľmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou bol žalovanému v 1. rade poskytnutý medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 100.000,-Sk. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úroky medziúveru 7,99% p.a. previdelnými mesačnými splátkami v sume 666,-Sk a do nasporenia zmluvne dohodnutej cieľovej sumy sa zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 1.200,-Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami v sume 700,-Sk. Dlžníčka Z. S. zomrela dňa 7.12.2011 a pohľadávka z medziúveru bola prihlásená do prebiehajúceho dedičského konania. Dlžníčka porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať, preto žalobca listom zo dňa 22.9.2011 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade, aby
vrátil zostatok, o odstúpení boli upovedomení aj žalovaní v 2. a 3. rade, no peňažné prostriedky nevrátil. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.12.2011 predstavoval žalovanú sumu s príslušenstvom.
Žalovaný v 1. rade požiadal o možnosť úhrady v splátkach.
Žalovaná v 3. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní ako aj svojho manžela, žalovaného v 2. rade.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením so žalobou a prílohami - zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.10.2006, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, oznámením o odstúpení a odstúpením od zmluvy a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade uviedol, že úver si zobrali spolu s nebohou manželkou Z. S. a žalovaný v 2. rade je jeho bratom a žalovaná v 3. rade jeho manželkou. Jeho manželka zomrela, ona mala na starosti splácanie úveru. On bol dlhodobo nezamestnaný, nemal z čoho splácať, žil len zo sociálnych dávok, teraz si našiel prácu a mohol by dlh zaplatiť v splátkach po 50 eur. K jeho sociálnej a ekonomickej situácii uviedol, že žije spolu s dcéru, ktorej pomáha so starostlivosťou o jej maloleté deti, má výdavky na zabezpečenie svojich životných potrieb.
Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „zmluva“ ) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a Z. S.K. ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovanými v 2. a 3. rade ako ručiteľmi zo dňa 19.10.2006, žalobca na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 100.000,-Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 55.000,-Sk pod č. XXXXXXX X XX. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj zmluvou o stavebnom sporení pravidelne poukazovať na účet zmluvy mesačne vklad vo výške 700,-Sk. Dlžník sa zároveň zaväzuje uhradiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,99% ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Do nasporenia 45% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady 700,-Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami vo výške 666,-Sk. Čo sa týka stavebného úveru, tak dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 778,-Sk. Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca.
Z článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán - zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.
V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si 3% ročný úrok pri stavebnom úvere a 5% ročný úrok pri medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok.
Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod . právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.
Žalovaný v 2. a 3. rade ako ručitelia prehlásili, že na seba berú voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník
Podľa čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.
V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.
Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 22.9.2011 dlžníčke Z. S. a žalovanému v 1. rade oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote v súlade s čl. VI a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a o stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Dlžníčka Z. S. a žalovaný v 1. rade si písomnosť prevzali dňa 28.9.2011.
Listom zo dňa 22.9.2011 žalobca žalovanému v 2. a 3. rade oznámil, že odstúpil od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere a zároveň ich upozornil, že ak dlžník celý dlh neuhradí v stanovenej lehote, pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky aj voči ním ako ručiteľom. Žalovaný v 2. a 3. rade si písomnosť prevzali dňa 27.9.2011.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 ods. 1 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlužník ( § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ).
V zmysle § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval ( § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi medziúver vo výške 100.000,-Sk a nebohá Z. S. spolu so žalovaným v 1. rade ako dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a žalovaný v 2. a 3. rade ako ručitelia prehlásili, že uspokoja pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že žalovaní podstatne porušili zmluvu, žalobca listom zo dňa 22.9.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o uhradenie celého zostatku úveru. Dlžníčka Z. S. následne zomrela a dlžníkom z predmetnej zmluvy sa stal žalovaný v 1. rade, ktorý taktiež pohľadávku žalobcu neuhradil. Teda súd má za to, že do podania žalobného návrhu nebola pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaného v 1. rade ako dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy a žalovaného v 2. a 3. rade ako ručiteľov z predmetného úverového vzťahu, preto žalobe v rozsahu uplatnenej istiny v sume 3.035,28 eur vyhovel a zaviazal žalovaných na jej zaplatenie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 13.10.2006 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Z ustanovení § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve a to v lehote, ktorá je určená v zmluve na splnenie peňažného záväzku.
Z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neplnili a dostali sa s jeho plnením do omeškania. Žalobca žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,99% ročne z dlžnej sumy. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.3.2012 uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka a podlieha jeho režimu, t.j. nie je občiansko-právnym vzťahom, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platí až na právne vzťahy vzniknuté za účinnosti zákona č. 379/2008 Z. z. a prípadne vyhlásenie rozdielu úrokov z omeškania uplatňovaných na 9% ročne je v rozpore so zákonom a súd by musel skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty. Na predmetný právny vzťah sa aplikovali iba ustanovenie Obchodného
zákonníka a výška úrokovej sadzby pri úroku z omeškania bola akceptovateľná, nejedná sa o úroky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, tak ako to súd konštatoval vyššie, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa v zmysle § 1 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nevzťahuje tento zákon, no súd je toho názoru, že žalovaným má byť pri posúdení výšky žalobcom žiadaných úrokov z omeškania poskytnutá ochrana v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne citovaného ustanovenia § 517 a nariadenia vlády a teda, že žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Normy obchodného práva, na ktorých použitie odkazuje žalobca, sú v danom prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho základe.
Na základe vyššie uvedeného potom mal súd za to, že nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania je dôvodný len do výšky úrokov podľa predpisov občianskeho práva v spojení s naradením vlády ako ich citoval vyššie a žalovaných zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne ( k 1.1.2012 základná úroková sadzba ECB - 1% ) od 1.1.2012 do zaplatenia a čo zvyšku žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Berúc do úvahy sociálne, rodinné a majetkové pomery žalovaného v 1. rade súd mal za to, že sú u neho splnené podmienky pre povolenie možnosti splniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom v mesačných splátkach po 50 eur, preto mu ich povolil splniť za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo sumy 182 eur predstavujúcej zaplatený súdny poplatok, preto súd žalovaný zaviazal na zaplatenie trov konania v sume 182 eur.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.