Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53Csp/102/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX , C. XXX/XX, XXX XX D. – E. proti odporcovi: Zinc Euro, a.s. so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad , IČO: 47 918 551, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. G. F. X XXX XX D., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023.

II. Súd p o u č u je odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou F. XXXXXXXXXX s identifikačným kódom: H. zo dňa 1.02.2023 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023.

III. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 3.10.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. G. F. X XXX XX D., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

2. V odôvodnení návrhu uviedla, že žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad úniového práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Žiadosťou o zrážky žiadal žalovaný zamestnávateľa o realizáciu zrážok z jej mzdy v súvislosti s pohľadávkami, ktoré údajne mali vyplývať z pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi, ktoré sú špecifikované v čl. II. v Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalovaný uvádza, že výška aktuálneho dlhu dlžníka je 107,70 eur a celková výška pohľadávky je vo výške 4.480,80 eur. Pre právne posúdenie je nevyhnutné definovať postavenie žalobcu a žalovaného, ako aj definovať činnosť žalovaného, ktorý na jednej strane vystupuje ako poskytovateľ služby v prospech žalobcu na základe rámcovej zmluvy, a na druhej strane háji záujmy tretej strany investorov, ako aj svoje ekonomické

záujmy, ako prevádzkovateľa. Avšak záujmy žalobcu ako dlžníka na jednej strane a na druhej opačnej strane záujmy Investorov ako veriteľov a záujmy žalovaného ako poskytovateľa služby sú protichodné. Podľa názoru žalobcu medzi žalobcom a žalovaným vznikol Rámcovou zmluvou Dlžník dodávateľsko- spotrebiteľský právny vzťah podľa a nasl. . V predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytuje služby). Na základe rámcovej zmluvy mal žalovaný ako prevádzkovateľ poskytovať žalobcovi služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním prostredníctvom webovej platformy (ako je uvedené vyššie). Služby mali byť poskytované odplatne. Dohoda o zrážkach definuje jednotlivé pohľadávky, ktoré majú byť ňou zabezpečené, medzi ktorými sa nachádza aj pohľadávka žalovaného predstavujúca poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu o pôžičke, ktorý bude splatný v 6 ZincSplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu Pôžičiek za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,40% a pohľadávka žalovaného predstavujúca mesačné náklady, ku ktorým sa dlžník zaviazal v súlade s pristúpením k poisteniu schopnosti splácať pôžičku Zinc č. 2000272769 vo výške 0,29% zo schválenej pôžičky. Žalobca je toho názoru, že všetky dojednania poplatkov, ktoré sa týkajú zrejme správy úveru (hoci v zmluve nikde nie je definované, čo zahŕňa správa úveru) predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko neslúžia potrebám ani záujmom spotrebiteľa, ale slúžia výlučne záujmom žalovaného. Navrhovateľka uviedla, že zo žiadosti o pôžičku, ani iných listín nie je možné určiť aký poplatok ostáva žalovanému a akú čiastku činí úrok pre investora. Žalovaný navonok vystupuje ako sprostredkovateľ, ale od počiatku zmluvného vzťahu nevystupuje nezávisle, ale ako zainteresovaná strana, ktorá uskutočňuje úkony nie v prospech dlžníka, ale buď v záujme Investora, alebo vo vlastnom záujme. To vyplýva z nasledovných okolností: - poplatok za poskytnutie služieb podľa konkrétnej výšky pôžičky, poplatky za upomienky, ktoré zasiela dlžníkovi za omeškanie s platením pôžičky vo vlastnom mene a za spracovanie predčasného splatenia pôžičky (čl. 10 rámcovej zmluvy - dlžník). Navrhovateľka má za to, že všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však podľa názoru žalobcu nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má predsa záujem na tom, aby sa stav splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu. Obdobne to platí aj v prípade poplatku za spracovanie predčasného splatenia pôžičky, ktorý dlžník platí žalovanému. Z čl. 10 ods. 4 rámcovej zmluvy je tiež zjavné, že žalovaný má navyše za úlohu vymáhať pohľadávku investora voči dlžníkovi a požadovať od dlžníka náhradu s tým spojených nákladov. Tieto oprávnenia žalovaného výrazným spôsobom narúšajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu medzi veriteľom (investorom) a dlžníkom (žalobcom), ktorý nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponuje len žalovaný, nakoľko rámcová zmluva, ktorú žalovaný predpripravil, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje ods. 1 . Pokiaľ je osoba povinná z neodkladného opatrenia jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť, je nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo podľa názoru žalobcu nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka. Podnikateľský model žalovaného bol zo strany súdov SR vyhodnotený ako konanie in fraudem legis a rámcové zmluvy, v ktorých mali základ Úverové zmluvy, vyhodnotené ako absolútne neplatné, pričom navrhovateľka poukázala na konkrétnu judikatúru slovenských súdov. Rámcová zmluva Dlžníka je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu (neplatnosť podľa OZ), alternatívne pre jej zmätočnosť, neurčitosť a zásadnú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom, je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi ( neplatnosť podľa v spojení s ). Žalobca mám za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie strán dohody) absolútne neplatným právnym úkonom a z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť právne záväzná pre môjho zamestnávateľa a ani pre mňa. Za zásadný nedostatok predkladanej dohody o zrážkach zo mzdy považujem, že v nej nie sú reálne označení veritelia, čiže osoby, v prospech ktorých má byť plnená povinnosť. Je v nej označený iba ich zástupca – osoba povinná z neodkladného opatrenia v tomto konaní, ktorý však koná v ich mene a na ich účet. Konanie žalovaného sa opäť vyznačuje konfliktom záujmov, keď je na jednej strane splnomocnená žalobcom na správu a inkaso úverového účtu a na druhej strane je splnomocnená „utajenými“ veriteľmi na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, kde ako povinný má vystupovať žalobca. Dohoda o zrážkach zo mzdy súčasne obsahuje ustanovenie čl. V. bod 5.4, že identifikačné údaje

investorov sú dostatočne určité a zrozumiteľné, hoci z ich označenia v dohode o zrážkach vyplýva opak. Ustanovenie považujem za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda tiež neobsahuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Jediným účinným prostriedkom ochrany je vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave dodávateľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Práva žalobcu tak boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že: - suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu, - zrážky zo mzdy prijíma neoprávnený subjekt, - skutočný veritelia sú zatajovaní, - dohoda o zrážkach ako aj rámcová zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. K uvedenému stavu by došlo momentom, keď by žalovaný prijal od žalobcu prvýkrát úhradu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu, by sa viac mohla prehĺbiť intenzita nedôvodného zásahu do mojich majetkových práv. Za daného stavu je možné tento nezákonný proces voči žalobcovi zastaviť iba vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Žalobca mám za to, že prípadné práva veriteľa vydaním predbežného opatrenia pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je namieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže z už uvedeného sa javí, že predmetná rámcová zmluva by mala byť považovaná v zmysle ustanovenia za spotrebiteľskú zmluvu. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže spoločnosť takéto obmedzenie zniesť.

3. Navrhovateľka s poukazom na vyššie uvedené dôvody žiadala, aby súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila navrhovateľka listinné dôkazy, a to Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.08.2023 s označením „Predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platiteľovi“ adresovaná zo strany odporcu zamestnávateľovi navrhovateľa Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. G. F. X XXX XX D. (na č.l. 4 spisu), Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023 (na č.l. 5 – 7 spisu), Záväzná žiadosť o pôžičku zo dňa 1.02.2023 (na č.l. 8 spisu), Rámcová zmluva – Dlžník F. XXXXXXXXXX s identifikačným kódom: F. H. zo dňa 1.02.2023 (na č.l. 9 – 12 spisu).

5. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „").

6. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

7. Podľa proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

8. Podľa ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

9. Podľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

10. Podľa č. 160/2015 (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa veta prvá Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

20. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

21. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

22. Z predložených dôkazov mal súd osvedčené, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom dňa 1.02.2023 Rámcovú zmluvu – Dlžník F. XXXXXXXXXX s identifikačným kódom: F. H., na základe ktorej sa odporca zaviazal vyhľadávať pre dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie Zmluvy o pôžičke s investorom za podmienok stanovených v tejto zmluve odplatne poskytovať navrhovateľke služby za podmienok a spôsobom dojednaným v tejto zmluve a navrhovateľka sa zaviazala plniť povinnosti v zmysle tejto zmluvy a platiť za poskytnuté služby odplatu. Zo Záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 1.02.2023 vyplýva, že znela na celkovú výšku žiadanej pôžičky v sume 2.500 eur, dĺžku splácania 48 mesiacov, celkovú výšku mesačnej splátky 94,45 eur, celkovú výšku mesačnej splátky s poistením 101,70 eur, Zinc úrokom 38 % ročne. Dňa 1.02.2023 bola medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a investormi a odporcom ako veriteľmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, podľa ktorej sa zabezpečila pohľadávka navrhovateľky voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy (bod 2.1 písm. a/, b/ dohody). Na základe tejto dohody požiadal odporca zamestnávateľa navrhovateľky Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky a o ich poukazovanie odporcovi s uvedením aktuálnej výšky dlhu dlžníka 107,70 eur a celkovou výškou pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zabezpečuje vo výške 4.480,80 eur. Navrhovateľka poukázala na neplatnosť rámcovej zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok upravených v rámcovej zmluve a tiež na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy podľa z dôvodu neurčitosti obligátorných náležitostí v označení strán dohody a neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok v nej uvedených.

23. Súd posúdil základný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, týkajúci sa Rámcovej zmluvy - Dlžník zo dňa 1.02.2023 ako vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. a nasl. , pretože uzatvorená zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, kde odporca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe rámcovej zmluvy je odporca prevádzkovateľ internetového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k procesu výberu pôžičiek poskytovaných investormi ako veriteľmi jednotlivým dlžníkom. Služby mali byť poskytované odplatne, konkrétne služby vymedzené v čl. 3 bodu 2 rámcovej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Podľa označenia Rámcovej zmluvy - Dlžník má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa , avšak podľa obsahu sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať príležitosť uzatvoriť zmluvu o pôžičke pre dlžníka).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preto nevyhnutné aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.02.2023, ktorá čiastočne nadväzuje na uvedenú rámcovú zmluvu a čiastočne na zmluvy o pôžičke, posúdiť ako spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutným na posúdenie právneho vzťahu aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy a ani spornej Dohody o zrážkach zo mzdy si navrhovateľka ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno samú o sebe považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predstavuje legitímny a zákonom dovolený právny inštitút. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia ( z. č. ). Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť ( z. č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014). Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom

poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. ).

25. Aj napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri jeho realizácií sa nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Dohoda v predmetnom prípade síce bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, avšak neobsahuje presné údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy navrhovateľky vykonávané. Podľa názoru súdu nepostačuje iba uvedenie, že veriteľ 1 (odporca) má voči dlžníkovi pohľadávku z rámcovej zmluvy predstavujúcej poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky), ktorý bude splatný v prvých 6 zincsplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie zincsplátok najviac vo výške 1,40 % a mesačné náklady , ku ktorým sa dlžník zaviazal v súlade s pristúpením k poisteniu schopnosti splácať pôžičku vo výške 0,29 % zo schválenej pôžičky. V bode 2.1 písm. b/ predmetnej dohody síce odporca uvádza, že investori majú pohľadávku v konkrétnej výške, pričom však odkazuje na prílohu č. 1 k tejto zmluve, v zmysle ktorej pohľadávka veriteľa 2 okrem istiny pôžičky pozostáva aj z príslušenstva tvoreného úrokom (za úver), úrokom z omeškania a bližšie nešpecifikovaných nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov.

26. Súdu na tomto mieste tiež akcentuje, že nie je úplne zrejmé, čo všetko zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie zincsplátok. Všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má predsa záujem na tom, aby sa stav splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu.

27. Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez jednoznačného určenia jeho oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne uviesť, že uvedená dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle , čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky a poukazujúc na odseky č. 32 a 33 tohto uznesenia je možné mať dôvodne za to, že by mohlo dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich odporcovi, vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je zároveň toho názoru, že nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny, resp. ešte neexistujúci prípadný dlh, keďže v čase uzavretia rámcovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.02.2023 navrhovateľ nemohol mať žiaden dlh, keďže úver bol zrejme poskytnutý dňa 6.02.2023, ako vyplýva z prílohy č. 1 - zoznam veriteľov (investorov) a špecifikácia zabezpečovaných pohľadávok k zmluve F. XXXXXXXXXX zo dňa 6.02.2023 (č.l. 6 – 7 spisu) ako aj z čl. 6 bodu 2 rámcovej zmluvy. Aj v prípade, ak by dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičiek, a to hoci aj na samostatnej listine, bolo by nepochybným, že v deň uzavretia zmlúv o pôžičke ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto dohoda zabezpečovať.

28. Súd akcentuje, že sporná dohoda nespĺňa ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov. V dohode sú totiž veritelia identifikovaní iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a tak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej fyzickej osoby nie je možná. Nie je zrejmé, či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby. Títo veritelia nie sú identifikovaní, a teda navrhovateľka ako dlžník z obsahu zmluvy nemala možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa ako zmluvnej strany. Už samotná táto skutočnosť môže mať za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy a tiež dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť pri označení účastníkov (zmluvných strán), na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať ex offo, pretože takýto právny úkon je neplatný od počiatku a nevyvoláva žiadne právne následky. Na tomto závere by nič nemenilo ani prípadné zakomponovanie prehlásenia do obsahu dohody, v ktorom by zmluvné strany prehlásili, že majú platne uzatvorené rámcové zmluvy s prevádzkovateľom a že identifikáciu spôsobom uvedeným v dohode považujú za určitú a zrozumiteľnú. Rámcová zmluva - dlžník, ktorú

pripravil odporca, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje . Jeho dôkazná pozícia je v dôsledku chýbajúcich údajov taktiež výrazne oslabená. Pokiaľ je odporca jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť (pozri čl. 6 ods. 1 a čl. 9 ods. 1), je nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka.

29. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zo žiadosti odporcu adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa je zrejmé, že odporca pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku bez toho, aby túto zmluvnú podmienku odporca s navrhovateľom individuálne dojednal. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu z spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, je teda sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi zrazená. Existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy navrhovateľa by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má odporca v skutočnosti nárok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi, a pod. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje vymôcť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly. Zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ navrhovateľa zrážky zo mzdy žalobcu môže začať vykonávať, resp. už začal vykonávať, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany nepredstavujúci pre odporcu neprimeraný zásah. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže spoločnosť takéto obmedzenie zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.

30. Zároveň súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s a poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou F. XXXXXXXXXX s identifikačným kódom: H. zo dňa 1.02.2023 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku F. XXXXXXXXXX zo dňa 1.02.2023, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle .

31. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd prvej inštancie ale za to, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia je stav taký, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto neodkladné opatrenie nariadil.

32. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

33. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Toto neodkladné opatrenie je s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie vykonateľné doručením.

35. Navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu úspešná, preto by bolo namieste priznanie jej nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ( v spojení s ). V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že navrhovateľka si náhradu trov neuplatnila, v tomto konaní jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).