Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sd/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. K. M., bytom P., Z. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.02.2012, č. XXX XXX XXXX X podľa v spojení s a a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.02.2012 odporkyňa zamietla podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), a zákona žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 18.07.2007. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ-VZ-35.946-11/2011 zo dňa 02.06.2011 bol navrhovateľovi podľa v súlade s , , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 1. júla 2002 výsluhový dôchodok. Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1972 do 27.09.1974 a doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru (ZNB) od 28.09.1974 do 07.02.1995. Ďalej citovala ust. zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak v prípravnej službe nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Odporkyňa ďalej v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že vzhľadom na to, že doba služobného pomeru bola navrhovateľovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné zohľadniť dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia a z tohto dôvodu ani na zníženie dôchodkového veku v súlade s zákona v spojení s ustanovením a a o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ teda nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ku dňu 18.07.2007, t. j. k dátumu, od ktorého navrhovateľ žiada priznať dôchodok nedosiahol vek potrebný na starobný dôchodok podľa zákona, t. j. 62 rokov. Nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Nárok na starobný dôchodok preto navrhovateľovi nevznikol. V súlade s ust. zákona, dôchodkový vek 62 rokov na nárok na starobný dôchodok navrhovateľ dosiahne až 17. júla 2014 a preto žiadosť o

starobný dôchodok zo dňa 21.05.2011 bola navrhovateľovi zamietnutá. Týmto rozhodnutím odporkyňa realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -20 zo dňa 11.11.2011.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia, ktorým odporkyňa zamietla už druhýkrát jeho nárok na starobný dôchodok ku dňu 18.07.2007, t. j. od dosiahnutia veku 55 rokov. Poukázal na to, že doba služby, ktorú vykonával počas služobného pomeru bola získaná pred 01.07.2002, t. j. pred účinnosťou o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých o sociálnom zabezpečení. Uvedeným výkonom služby po dobu viac ako 20 skončených rokov v I. kategórii funkcií súčasne splnil podľa o sociálnom zabezpečení jednu zo základných podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií dosiahnutím veku 55 rokov. Okrem uvedenej služby v ozbrojených silách získal ku dňu 18.07.2007 viac ako 10 rokov poistenej doby vo všeobecnom systému dôchodkového poistenia, čím splnil aj podmienku trvania poistenej doby pre nárok na starobný dôchodok z uvedeného všeobecného systému dôchodkového poistenia. Ustanovenie zákona pritom ustanovuje zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. kategórie, a to do 31. decembra 2023. Z toho vyplýva, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením veku 55 rokov, t. j. dňom 18.07.2007. Nesúhlasil so skutočnosťou, ktorú uviedla odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí, že výkon služby v I. kategórii funkcií mu bol zhodnotený pre nárok na výsluhový dôchodok, pretože právne predpisy upravujúce nároky na dávky z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakom, inštitút pracovných kategórii funkcií vôbec nepoznajú a výkon zamestnaní v I. a II. kategórii nezohľadňujú. Poukázal na rozsudok NS SR č. zo dňa 30.06.2010, ktorý riešil obdobný prípad. NS SR v tomto rozsudku konštatoval, že rozhodnutie krajského súdu zakladá nerovnosť pred zákonom, pretože pracovné kategórie boli inštitútmi jednotného systému sociálneho zabezpečenia a dobu služby v policajnom zbore preto podľa zákona nemožno vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia. Záver odporkyne, že doba služby sa nepovažuje za dobu poistenia nezodpovedá zákonu.

Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa v spojení s ust. vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom súdneho spisu č.k. 5Sd 111/2011a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Žiadosťou zo dňa 21.06.2011 odporkyni doručenou 29.06.2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 18.07.2007. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporkyňa zamietla túto žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s poukazom na ust. § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 2 a § 274 zákona.

Odporkyňa skorším rozhodnutím zo dňa 08.07.2011 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 2 zákona z dôvodu, že navrhovateľ ku dňu 18.07.2007 (ku dňu, kedy žiadal priznať starobný dôchodok) nedosiahol vek 62 rokov. Navrhovateľ podal dňa 24.08.2011 proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorý odôvodnil tým, že odporkyňa neskúmala podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia na nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.11.2011 č. k. -20 zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.07.2011, č. XXX XXX XXXX 0 podľa v spojení s ustanovením a a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 60 ods. 2 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak v prípravnej službe nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V danom prípade sa odporkyňa ustanoveniami § 195 ods. 1 až 3 v spojení s ust. § 209 ods. 1, 2, 4 zákona dôsledne neriadila a jej rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Predovšetkým sa nezoberala dôsledne ust. § 247 ods. 1, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo

e/ 60 rokov.

Podľa o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služby vojakom z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

Podľa o sociálnom zabezpečení v mene zákona , do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

b/ ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

c/ zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

d/ zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

e/ zamestnania členov posádok námorných lodí,

f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

g/ zamestnania kesonárov a potápačov,

h/ zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru,

i/ zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity,

j/ zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

k/ zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

l/ zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

Podľa o sociálnom zabezpečení, služba vojakov z povolania (ďalej len služba) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

Podľa o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 255 ods.5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získali do 31. decembra 2023, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak v prípravnej službe nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 293 aa zákona, poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007 posudzujú podľa § 273 ods. 5. Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový vek a do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok na starobný dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.

Podľa § 273 ods. 5 zákona, poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preskúmavacie súdne konanie podľa osobitnej tretej hlavy piatej časti upravujúcej konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov nie je pokračovaním administratívneho konania odporkyne.

Z uvedených dôvodov, ak navrhovateľ v opravnom prostriedku a následne aj na pojednávaní dňa 04.07.2012 argumentoval tým, že odpracoval vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 22 rokov, pričom túto skutočnosť odporkyňa neskúmala a nerešpektovala ust. zákona v spojení s ust. a a o sociálnom zabezpečení a aa v spojení s zákona je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože touto problematikou sa odporkyňa náležitým spôsobom nevysporiadala.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa , rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebolo dostatok dôvodov. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Podľa , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie platí obdobne.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa v spojení s ustanovením a preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednávaní viazaný právnym názorom súdu ( ).

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a aby bolo náležite odôvodnené. V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí je odporkyňa povinná sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Úspešný navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).