Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/36/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti O. A., R.. XX.XX.XXXX O. O. A., R.. XX.XX.XXXX, detí rodičov matky: K. F., R.. XX.XX.XXXX, D. T., N. Č.. XX/XX a otca: O. A., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť výživné na maloletého O. A., R.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.08.2008.

Zameškané výživné na mal. O. A., R.. XX.XX.XXXX za čas od 01.08.2008 do 31.07.2012 vo výške 1217,26 € je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého O. A., R.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.08.2008.

Zameškané výživné na mal. O. A., R.. XX.XX.XXXX za čas od 01.08.2008 do 31.07.2012 vo výške 1217,26 € je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. -28 zo dňa 12.08.2004 v časti o výživnom.

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 19.07.2011 sa matka K. F. domáhala zvýšenia výživného na mal. O. A. na sumu 100 € mesačne a na mal. O. A. na sumu 70 € mesačne počnúc dňom 01.09.2010.

Otec - O. A. sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04.07.2012 v neprítomnosti otca, ktorý mal predvolanie riadne a včas doručené a svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného nižšie vychádzal z nasledujúceho:

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

O úprave práv a povinností (bývalých) manželov A. k ich spoločným deťom bolo rozhodnuté rozsudkom OS Rožňava č.k. -28 zo dňa 12.08.2004, ktorým výživné otcovi určené nebolo.

Pokiaľ ide o samotné výživné, tak pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive mal. dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného mal. dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu mal. dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby mal. dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti.

Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy sa potom určuje s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o mal. dieťa vykonávané rodičom, ktorý vychováva mal. dieťa.

Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených potrieb mal. dieťaťa. Tak sa rozlišuje

a) najútlejší dojčenský vek,

b) prechod od dojčenského do predškolského veku,

c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa (prejednávaná vec).

Vek uvedený v písmene d) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Tieto zmeny zároveň musia byť podstatné a nesmú mať iba prechodný, krátkodobý charakter.

Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky otca tieto sa zistiť nepodarilo, keďže tento sa k žalobe nevyjadril. Zo správ nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že tento by mal byť nezamestnaný, pričom nepoberá žiadne dávky.

Pokiaľ ide o výdavky matky na mal. O., tá ich deklarovala mesačne v sume cca 150 € - 190 €.

Pokiaľ ide o výdavky matky na mal. O., tá ich deklarovala mesačne v sume 140 € - 160.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného od 01.09.2010, teda spätne, keďže návrh bol podaný dňa 19.07.2011. V takomto prípade by súd mal skúmať, či na spätné priznanie výživného sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, teda prečo matka takýto návrh nepodala už v čase, od ktorého sa zvýšenia výživného domáha, resp. či tu existujú okolnosti, ktoré podaniu takéhoto návrhu relevantne bránili.

Súd má za to, že aj bez potreby vyššie uvedeného skúmania jeho rozhodnutie nie je v rozpore s § 77 ods.1 zákona o rodine, ktorý vychádzajúc zo zákona o rodine ako celku (a najmä ustanovení týkajúcich sa výživného rodičov k maloletým deťom) sa vzťahuje predovšetkým na situácie, keď má dôjsť k zvýšeniu už súdom určeného výživného. V danom prípade však rozvodový rozsudok vychádzajúc ešte

zo výživné otcovi vo vzťahu k jeho maloletým synom neurčil. Prijatím sa však každý rodič počnúc 01.04.2005 stal povinným platiť na výživu svojho maloletého dieťaťa tzv. minimálne výživné. Predmetná povinnosť tak podľa súdu stíhala aj rodiča, ktorému za predchádzajúcej právnej úpravy pre jeho nemajetnosť platenie výživného určené nebolo. Uvedený záver plynie z zákona o rodine (Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.) ako aj analogicky z zákona o rodine (Konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.).

V prejednávanej veci tak súd vedený predovšetkým záujmom maloletých detí svojim rozhodnutím o určení povinnosti platenia výživného v minimálnej výške od 01.08.2008 (teda 3 roky spätne od podania návrhu) výživné nezvyšuje ale iba deklaruje povinnosť rodiča - otca stanovenú mu od 01.04.2005 ustanovením § 62 ods.3 zákona o rodine, čím zároveň druhému rodičovi - matke zabezpečuje exekučný titul pre vymáhanie výživného, ktoré bol otec povinný platiť aj bez súdneho rozhodnutia.

Pri výpočte zameškaného výživného za čas od 01.08.2008 - do 31.07.2012 vychádzal súd zo sumy tzv. minimálneho výživného, ktorá bola v čase od 08 - 12/2008 vo výške 738,-Sk, v čase od 01 - 06/2009 vo výške 24,50 €, v čase od 07/2009 - 06/2010 vo výške 25,36 €, v čase od 07/2010 - 06/2011 vo výške 25,40 €, v čase od 07/2011 - 06/2012 vo výške 26 € a od 01.07.2012 je vo výške 26,65 € mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.