Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (30)Rozhodnutie_9P-72-2012.pdf
PDF · 110.59 KB
Case nature
Subarea
9P/72/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci mal. S., D.. XX.X.XXXX, mal. F., D.. XX.XX.XXXX, mal. F., D.. X.XX.XXXX, O.. U., D.. XX.X.XXXX, O.. A., D.. XX.XX.XXXX, O.. W., D.. X.X.XXXX V. O.. N., D.. XX.XX.XXXX, C., všetky bytom W. W. S. G., deti rodičov C. C., D.. XX.X.XXXX, toho času bytom XXXXX Z. Ú., M. XXX/X, P. H., Č. F. a F. C., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXX, za účasti W. W. S. G., o návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverení detí do jej osobnej starostlivosti a o protinávrhu otca na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverení detí do jeho osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P/747/2009 - 22, zo dňa 15.4.2010 a to tak, že sa zrušuje ústavná starostlivosť, nariadená nad mal. S., D.. XX.X.XXXX, O.. F., D.. XX.XX.XXXX, O.. F., D.. X.XX.XXXX, O.. U., D.. XX.X.XXXX, O.. A., D.. XX.XX.XXXX, O.. W., D.. X. X. U. V. O.. N., D.. XX.XX.XXXX, C., všetky bytom W. W. S. G., na výkon ktorej boli maloleté deti umiestnené do W. W. S. G..
Súd zveruje O.. S., D.. XX.X.XXXX, O.. F., D.. XX.XX.XXXX, O.. F., D.. X.XX.XXXX, O.. U., D.. XX.X.XXXX, O.. A., D.. XX.XX.XXXX, O.. W., D.. X.X.U. V. O.. N., D.. XX.XX.XXXX, C. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. detí, a to na každé z nich mesačne sumou min. zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Súd návrh C. C., D.. XX.X.XXXX - matky maloletých detí, v časti zverenia detí do jej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
Súd u r č u j e nad výchovou mal. S., D.. XX.X.XXXX, O.. F., D.. XX.XX.XXXX, O.. F., D.. X.XX.XXXX, O.. U., D.. XX.X.XXXX, O.. A., D.. XX.XX.XXXX, O.. W., D.. X. X. XXXX V. O.. N., D.. XX.XX.XXXX, C., dohľad, ktorý sa bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 2.9.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť a zveril mal. S., D.. XX.X.XXXX, O.. F., D.. XX.XX.XXXX, O.. F., D.. X.XX.XXXX, O.. U., D.. XX.X.XXXX, O.. A.Y., D.. XX.XX.XXXX, O.. W., D.. X.X.XXXX V. O.. N., D.. XX.XX.XXXX, C. do jej osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v období, kedy deti boli umiestnené do detského domova mala veľké finančné problémy a tiež nemala najvhodnejšie podmienky pre deti a nezvládla situáciu, v ktorej sa ocitla, pretože sa rozišla s manželom. Jej situácia sa zlepšila a chce deti do starostlivosti, chcela by sa o nich starať a má ich rada. Býva v Č. F., kde si prenajala byt 4+1 v W.P. a kde sa bude o deti starať a robiť všetko, aby boli všetci šťastní a spokojní. Vytvorila pre deti vhodné podmienky.
Dňa 9.5.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletých detí C., ktorý žiadal, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi C. a zveril ich do jeho osobnej starostlivosti.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že spočiatku s návrhom matky súhlasil, nakoľko si uvedomuje, že deti nemôžu byť v ústavnej starostlivosti a sú naviazané na seba a tiež na nich ako rodičov. Netúžia byť zverení nejakej inej osobe. Vzhľadom k tomu, že veľmi dobre pozná manželku, vie, že by to bolo veľmi vážna chyba, keby deti sa dostali k nej do Č.. Nemyslí to vážne a opäť sa zahrá s osudom detí. Nasľubuje im hory-doly a po niekoľkých mesiacoch ich vráti späť do domova. Urobila to už opakovane. Keď spolu bývali v H., tak sa to už udialo. Opakovane žiadala sociálny úrad o umiestnenie detí v zariadení, nakoľko sa nemôže o ne starať. V súčasnej dobe jeho rodičia zmenil názor. Súhlasia s tým, aby deti prišli bývať k nemu. Má družku, s ktorou majú jedno spoločné dieťa a ona mu prisľúbila, že mu so starostlivosťou o deti pomôže. S pomocou príbuzných a družky sa dokáže postarať o všetky deti.
Tunajší súd Uznesením sp.zn.9P/72/2012-69 zo dňa 31.5.2012 spojil vec o zrušenie ústavnej starostlivosti a zverení mal. deti C. do osobnej starostlivosti otca vedenú na základe návrhu otca doručeného súdu dňa 9.5.2012 s vecou o zrušenie ústavnej starostlivosti a zverení týchto mal. deti, do osobnej starostlivosti matky vedenú na návrh matky, na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 9P/72/2012.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca, kolízneho opatrovníka a W. W. S. G..
Matka a Detský domov sa na pojednávanie nedostavili, pričom matka svoju neúčasť ani neospravedlnila, a preto súd konal a napokon aj rozhodol v zmysle § 101 ods 2 O.s.p. bez ich prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že toho času má družku, s ktorou býva u svojich rodičov v byte o veľkosti 2,5 izby, v ktorom s nimi tiež býva ich 1,5 ročný syn W. a tiež toho času 13 ročný syn jeho družky. Nepoberá žiadne dávky, nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a má živnostenský list od júna 2011.
Matka vo svojej výpovedi uskutočnenej pred Okresným súdom v A. uviedla, že má v úmysle sa do budúcna zdržiavať v Z. Ú.. Býva v rodinnom domčeku, kde má prenajatý byt 2+1. Ide o veľké miestnosti a má k dispozícii aj záhradu. Rozprávala aj s majiteľkou rodinného domu a táto nemá nič proti tomu, aby tam s ňou bývali aj deti. Majiteľka jej sľúbila, že pokiaľ bude všetko v poriadku, môže tam bývať aj 10-15 rokov. Ona je v súčasnej dobe na materskej dovolenke so maloletým synom. Býva tam s ňou aj jej priateľ W. O.. Ona poberá materskú a tiež príspevok na bývanie. Celková čiastka, ktorú poberá, tak predstavuje asi 10.000,- Kč, najvyššie výdaje má za nájom, ktorý predstavuje 8.600,- Kč. Ďalšou veľkou položkou sú výdaje za jedlo. Nemá žiadne dlhy, na deti platí mesačne 4.000,- Kč.
Kolízny opatrovník konajúci prostredníctvom poverenej zamestnankyne navrhol návrh v časti, v ktorej matka žiada o zverenie detí do jej starostlivosti, zamietnuť, zrušiť ústavnú starostlivosť a deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určiť výživné, a tiež prípadne určiť výchovné opatrenie nad starostlivosťou nad maloletými deťmi.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/747/2009 mal súd preukázané, že rozsudkom sp.zn. 11P/747/2009-22 zo dňa 15.4.2010 bola u mal. S., F., F., U., A., W., V. N. C.Y. nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizovala v Detskom domove S. S. G.V. a rodičia boli zaviazaní prispievať na ich výživu minimálnym zákonným výživným vo výške po 30% zo životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že matka s návrhom súhlasila, kedy táto konštatovala, že v súčasnosti nemá vytvorené podmienky na to, aby si deti zobrala. Snažila sa situáciu riešiť s otcom, avšak bezúspešne, jeho pobyt sa jej nepodarilo zistiť. V čase rozhodovania matka žila v podnájme s dieťaťom, ktoré ma s priateľom, kedy išlo o dvojizbový byt v dome, ktorý bol na predaj, takže nevedela, ako dlho tam bude môcť bývať. Bola poberateľkou materského príspevku 5.700,- Kč a prejavila ochotu prispievať na výživu detí minimálnym zák. výživným. Kolízna opatrovníčka s návrhom súhlasila. Súd pri rozhodovaní vzal tiež na zreteľ, že otcov pobyt nebol známy a nikto z príbuzných neprejavil záujem prevziať si deti do náhradnej starostlivosti.
Zo zmluvy o prenájme bytu zo dňa 25.8.2011, ktorý matka spolu so svojim návrhom zároveň predložila, vyplynulo, že uvedenú zmluvu uzatvorila len na dobu určitú od 1.9.2011 do 31.3.2012. Zároveň z uvedenej zmluvy tiež vyplynulo, že podľa čl. I byt mohli používať len 2 osoby, a tiež, že podľa čl. VII návštevy dlhšie ako tri dni je povinná nahlásiť prenajímateľovi bytu a pokiaľ sa tak nestalo, zanedbanie tejto ohlasovacej povinnosti je dôvodom pre ukončenie nájomnej zmluvy.
Podľa správy mesta Č. z 19.4.2012 matka v uvedenej obci sa údajne zdržiavala na adrese W. XX, a to približne 2 mesiace u svojich príbuzných, kedy následne sa odsťahovala nevedno kam. Rovnako tak rodina, u ktorej prebývala, sa z mesta odsťahovala a kde sa zdržuje, nie je mestu známe.
Súd následne zistil miesto súčasného pobytu matky, ktorá toho času na adrese Z. Ú., M. XXX/X.
Podľa správy Mestského úradu H. z 20.6.2012 matka žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším druhom. Majú prenajatý byt o veľkosti 2+1 v dome , ktorý je v súkromnom vlastníctve. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 5.11.2011 na dobu jedného roka s možnosťou jej predĺženia. Matka doložila platby nájomného od januára 2012. Byt je štandardne zariadený, udržiavaný v poriadku a čistote, príjemné prostredie. Prenajímateľ bytu však nesúhlasí s tým, aby v uvedenom byte bývalo 7 detí matky, pretože byt je malý. Druh matky prejavil záujem prenajať prípadne aj väčší byt, avšak zatiaľ tak neurobil, nakoľko vyčkávali za rozhodnutím súdu. Podľa uvedenej správy matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 7.600,- Kč a od 1.4.2012 aj príspevku na bývanie v sume 2.129,- Kč.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, z 26.3.2012, bol otec dňom 31.8.2004 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a toho času nie je vedený v tejto evidencii.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, z 5.6.2012, otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani príspevky k tejto dávke.
Podľa správy Sociálnej poisťovne otec nie je vedený v evidencii registra poistencov ako poberateľ dávky v nezamestnanosti a nemocenských dávok.
Podľa správ Detského domova S. G. z 21.3.2012 tento súhlasí s prípadným zrušením ústavnej starostlivosti nad maloletými a s ich návratom do prirodzeného prostredia. Z týchto správ tiež vyplynulo, že v čase od 19.7.2011 do 19.8.2011 všetky deti strávili prázdniny u otca. Matka s deťmi udržiavala pravidelný telefonický kontakt. V roku 2011 uhradila výživné dvakrát po vyšších čiastkach a od roku 2012 súdom určené výživné neuhrádza. Otec výživné na deti neuhrádzal.
Podľa správy ÚPSVaR Gelnica z 11.6.2012 z prešetrenia pomerov u otca - otec žije s družkou, deťmi a rodičmi v byte, kde sú vytvorené podmienky pre vývoj maloletých detí. Jeho situácia sa oproti minulosti zlepšila hlavne tým, že má družku, ktorá je ochotná mu pomôcť so starostlivosťou o mal. deti. Pomoc mu prisľúbili aj rodičia a súrodenci. V súčasnej dobe si riešia nájomný byt v A., jeho družka je starostlivá, pozná sa s deťmi. Počas minulých letných prázdnin sa spolu s ním starala o deti a nemali žiadne problémy. Deti sú už staršie, samostatnejšie a ľahšie to zvládajú. Otec maloletých detí má podporu zo strany svojich rodičov, u ktorých žije. Taktiež má primerané kontakty so svojimi súrodencami, ktorí mu chcú pomôcť. Je v záujem detí, aby sa tieto vrátili späť do svojej pôvodnej rodiny. Súrodenecké väzby sú pomerne silné, deti sú na seba citovo naviazané. Netúžia po rozdelení a ani netúžia po zverení do inej - náhradnej rodiny. Majú vytvorený kladný vzťah k obom rodičom.
Podľa § 55 ods.1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu oboch rodičov v časti týkajúcej sa požiadavky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletými je potrebné vyhovieť, avšak pokiaľ ide o návrh matky na následné zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, tomuto návrhu súd nevyhovel, a naopak bol toho názoru, že za súčasnej prešetrenej situácie v rodinnom prostredí oboch rodičov má lepšie výchovné podmienky pre maloleté deti vytvorené ich otec. Podľa názoru súdu, otec na rozdiel od matky má v súčasnej dobe stabilnejšie prostredie pre výchovu detí, kedy toho času dlhodobejšie býva v byte spolu so svojimi rodičmi a svojou družkou a deťmi a tiež sa mu podľa správ ÚPSVaR podarilo získať aj podporu príbuzných v súvislosti ďalšou výchovou detí. Predovšetkým podľa uvedenej správy získal podporu od svojich rodičov, v ktorých byte toho času aj so svojou terajšou rodinnou býva. Nie v neposlednom rade zavážila pri zverení detí do jeho osobnej starostlivosti aj tá skutočnosť, že deti u neho v mieste jeho terajšieho bydliska už v minulosti počas letných prázdnin roku 2011 prebývali, a v tomto súžití medzi nimi, otcom a jeho súčasnou rodinou a v neposlednom rade aj medzi starými rodičmi neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie.
Naproti tomu matka od podania svojho návrhu stihla už raz zmeniť miesto svojho pobytu, čo istým spôsobom signalizuje určitú nestálosť v jej bytových pomeroch. V čase podania návrhu mala obývať byt, ktorý však mala prenajatý len na dobu určitú, navyše nájomná zmluva, ktorú k nemu mala uzavretú, nepripúšťala možnosť obývať predmetný byt pre väčší počet osôb, inak je hrozilo predčasné skončenie nájomného vzťahu. V súčasnej dobe matka síce obýva byt, ktorý z hľadiska vybavenia zabezpečuje primerané bývanie pre jeho užívateľov, ide však o prenájom bytu opäť len na dobu určitú, i keď s možnosťou jeho predĺženia, ktorého garancie však nie je zabezpečená a navyše samotná majiteľka prenajatého bytu sa podľa správy Mestského úradu v H. vyjadrila odmietavo k možnosti prípadného ubytovania ďalších 7 maloletých detí v tomto byte. Za týchto okolností súd teda dospel k záveru, že matka nemá vytvorené vhodné výchovné prostredie pre návrat detí do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a návrh matky v tejto časti konania zamietol.
Pokiaľ ide o výživné, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 7.600,- Kč (293,7 EUR, pri kurze EUR 1 = CZK 25,536 zverejneného NBS dňa 7.9.2012) a príspevku na bývanie vo výške v sume 2.129,- Kč (83,37 EUR, pri kurze EUR 1 = CZK 25,536 zverejneného NBS dňa 7.9.2012). Otec podľa správ ÚPSVaR toho času nie je vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a prihliadajúc na skutočnosť, že matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany matky na každé z maloletých detí mesačne na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, ktorá v čase rozhodovania súdu predstavovala sumu 26,65 Eur na každé z maloletých detí.
Súd považoval z vhodné určitý čas monitorovať vývoj výchovného prostredia u maloletých detí v rodine otca, aby sa potvrdila stabilita tohto prostredia pre ich zdarný vývoj, a preto rozhodol spolu so zrušením
ústavnej starostlivosti aj o určení dohľadu nad výchovou u mal. detí, ktorý sa bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).