Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-197-2012.pdf
PDF · 64.02 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/197/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: mal. M. I., bytom V. X/X, I. X., zastúpeného N. I., bytom V. X/X, I. X., proti povinnému: F. I., bytom I. X. XX, G., o vymoženie výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 61Er/3954/2011-41 zo dňa 23. februára 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol námietky povinného proti exekúcii s poukazom na § 50 ods. 1 Ex.por. Uviedol, že základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť súd preskúma pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V tomto prípade ide o rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 22C/207/2009-43 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2010. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov uvedených taxatívne v zákone. Povinný v námietkach namietal vymáhanie dlžnej čiastky zameškaného výživného vo výške 586,60 eur. Vzhľadom na to, že povinný dostatočne neodôvodnil a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ktoré by bránili jeho vykonateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená oprávnene, a preto námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, ktorý s ním nesúhlasí. Mal za to, že zákonný zástupca maloletého oprávneného využil situáciu vo svoj prospech, kedy zatajil skutočnosť, že po rozvode, t.j. 07.04.2010 dostával čiastočné úhrady výživného do rúk bez dokladu. Napriek tomu, že si povinný často maloletého oprávneného brával a platil mu výlety a dovolenku spojenú s výdavkami týkajúcich sa oblečenia a podobne. Zákonný zástupca maloletého vo viacerých prípadoch súhlasil s platbami, ktoré sa týkali maloletého oprávneného. Keďže ako uvádza, že pri jednotlivých dokladoch nedal súhlas a zároveň nepriložil svoj podpis, tak si sumu, ktorá je uvedená v predmete vykonania exekúcie vypočítal podľa svojho uváženia. Už samotná čiastka 586,60 eur musela byť podozrivá pri pravidelnej platbe 80 eur mesačne. Keďže zákonný zástupca maloletého je v zlej finančnej situácií, tak na podnet svojej matky hľadá zdroje ako sa k finančným prostriedkom dostať. Povinný týmto žiada súd o nezaujaté stanovisko k danej situácii. Naďalej trvá na akceptovaní predložených dokladov, ktoré vôbec nie sú predmetom dobrovoľného príspevku v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2010.
Zákonný zástupca maloletého oprávneného sa k odvolaniu povinného vyjadril v tom zmysle, že trvá na svojom pôvodnom návrhu a vyjadrení k námietkam, na ktorom nemá čo meniť. Na sumu v centoch sa povinný pýtal priamo aj zákonného zástupcu maloletého oprávneného, čo mu vysvetlil, že sa jedná o
alikvotnú časť za apríl 2010, t.j. od právoplatnosti rozsudku. K zatajeniu úhrad výživného bez dokladu nikdy nedošlo, pretože má od všetkých úhrad príjmový doklad, čo je zohľadnené aj v priloženej tabuľke o prevzatých platbách. Zo strany povinného sa jedná len o odďaľovanie exekúcie.
Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, o čom bol povinný v písomnom vyhotovení uznesenia poučený.
Podľa § 57 ods. 1, 3 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. veta druhá, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo povinnému doručené dňa 29.02.2012, posledný deň, kedy mohol podať odvolanie, bol deň 15.03.2012. Preukázateľne bolo odvolanie povinným osobne podané dňa 16.03.2012, teda po 15-dennej zákonnej lehote. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nakoľko povinný nepodal odvolanie včas, nemohlo dôjsť ani k zrušeniu predmetného rozhodnutia aplikáciou vety tretej ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie povinného ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a odvolaním sa po obsahovej stránke nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.