Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-27-2012.pdf
PDF · 115.28 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovaným 1/ PW., žalovaní zastúpení GARANT PARTNER legal, s.r.o. so sídlom Koceľová 9, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 93,72 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a v 2. rade trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 715,31 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet ich právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 8.11.2011 domáhal proti žalovaným zaplatenia 93,72 Eur, úrokov z omeškania trov konania. Návrh odôvodnil tým, že pri výkone svojej služobnej činnosti príslušník Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave nariadil žalobcovi odstrániť motorové vozidlo MI 206 CF, ktoré bolo následne dňa 12.4.2011 v čase o 9,10 hod. odstránené a po naložené na odťahovacie vozidlo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Bazová č. 6, Bratislava 1 stredisko Odťahovej služby. Dňa 12.4.2011 o 18,35 Eur požiadal o vydanie motorového vozidla žalovaný v 1.rade, pričom žalobcovi predložil svoj preukaz totožnosti a osvedčenie o evidencii vozidla. Žalobca žalovanému v 1. rade vozidlo vydal a požiadal ho o úhradu nákladov vzniknutých odťahom motorového vozidla vo výške 93,72 Eur. Žalovaný v 1.rade k úhrade požadovaných nákladov nepristúpil. Žalobca svoj nárok voči žalovanému v 1.rade opiera o ustanovenie § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že každý zodpovedná za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., je každý, kto spôsobil prekážku cestnej premávky povinný ju odstrániť. Ak tak neurobí, odstráni ju správca na jeho náklady. Voči žalovanej 2. rade opiera nárok o ustanovení § 43 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý upravuje, že správca cesty môže odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa za zákonom stanovených podmienok. Pretože žalovaná suma nebola zo strany žalovaných v 1. a v 2.rade žalobcovi uhradená, požadujú aj úroky z omeškania.
Žalovaní v s návrhom nesúhlasili. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný uviedli, že v návrhu sa uvádza, že príslušník Krajského dopravného inšpektorátu nariadil odstránenie motorového vozidla U. a súčasne uvádza, že Dopravný podnik odstránil motorové vozidlo na základe rozhodnutia Mestskej polície, o čom vyhotovil zápis o odstránení motorového vozidla. Z uvedeného postupu odstraňovania vozidla ani z návrhu nie je jasné, ktorý príslušník policajného zboru nariadil odstránenie vozidla, a na základe akého dôvodu došlo k odstráneniu motorového vozidla. Jedinou zmienkou, v ktorej sa nachádza dôvod odstránenia vozidla je zápis podľa, ktorého vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke. Žalovaní ďalej uviedli, že vozidlo netvorilo v čase odstraňovania vozidla prekážku cestnej
premávky tak, aby bola prípustná aplikácia ustanovenia § 43 ods. 4,5 Zákona č. 8/2009 Z.z., a preto jeho odstránenie nebolo nevyhnutné a vzhľadom na fakultatívnu možnosť odstránenia motorového vozidla rovnako neúčelné. Zároveň namietali aj výšku nákladov, ktoré navrhovateľ požaduje, pričom žalobcu opiera svoje nároky o § 420 ods. 1 Zákona Občianskeho zákonníka, a o ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, resp. 43 ods. 4,5 Zákona o cestnej premávke a zároveň si uplatňuje aj úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaní poukazovali na to, že Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práv na ochranu osôb, pokiaľ občianskoprávne vzťahy neupravujú iné predpisy. Uviedli, že v občianskoprávnych vzťahoch majú v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka účastníci rovnaké postavenie. Poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR dôvodili, že tento vzťah nie je občianskoprávny vzťah, pretože podstata rovnakého postavenia subjektov spočíva v tom, že žiadny zo subjektov nie je voči druhému po právnej stránke ani nadriadený ani podriadený, preto žiadny z nich nemôže jednostranne určovať právne postavenie druhého a tieto subjekty musia o obsahu občianskeho právneho vzťahu sa zásadne dohodnúť, iba že by povinnosti vznikali priamo na základe zákona. K nákladom na odstránenie morového vozidla uviedli, že za odtiahnutie motorového vozidla možno požadovať od jeho prevádzkovateľa iba náklady, ktoré boli skutočne a priamo vynaložené na odtiahnutie vozidla, takže v každom jednotlivom prípade bude táto suma odlišná a bude závislá od vzdialenosti miesta z ktorého bolo vozidlo odtiahnuté do miesta kam sa dotiahnuté vozidlo umiestňuje, a tiež od dopravných technológii a prostriedkov, ktoré sú použité ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/70/2000). Preto namietali, že žalobca môže požadovať iba skutočne preukázané a priamo vynaložené náklady na konkrétny prípad a nemožno vychádzať z paušálnej sumy, ktorú žalobca požaduje od žalovaných. Podľa ich názoru žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal či mu uvedené náklady skutočne vznikli. Ďalej namietali aj tú skutočnosť, že podľa znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, boli náklady za odťah motorového vozidla v roku 2010 112,80 Eur. Žalobca však v návrhu neuviedol, prečo je rozdiel medzi kalkuláciou uvedenou v znaleckom posudku a nárokom, ktorý si uplatňuje od žalovaných.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.4.2011 na ul. Záhradníckej č. 8 v Bratislave parkovalo osobné motorové vozidlo U.. Na základe pokynu príslušníka PZ bol vykonaný odťah tohto motorového vozidla žalobcom ( čl. 49-50). Zo záznamu o odstránení motorového vozidla ( čl.65 ) bolo zistené, že motorové vozidlo bolo odstránené o 9.20 hod. a odtiahnuté na ul. Bazovú č. 6. Zo zápisu o výdaji motorové vozidla ( čl. 7) bolo zistené, že motorové vozidlo bolo v ten istý deň o 18.35 hod. vydané žalovanému v 1.rade ako vodičovi tohto motorového vozidla. Zo záznamu ďalej vyplýva, že vlastníkom, resp. prevádzateľom motorového vozidla bola žalovaná v 2.rade. Za odtiahnutie motorového vozidla boli vyčíslené náklady vo výške 93,72 Eur bez ich bližšej špecifikácie, a na základe toho bola žalovanému v 1.rade vystavená aj faktúra na uvedenú sumu ( čl. 8 ) s dátumom splatnosti 19.4.2011. Z bloku na pokutu ( čl. 50 ) bolo zistené, že príslušník Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vystavil žalovanému v 1.rade blok na pokutu 20,00 Eur, a to za porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) Zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke.
Žalovaný v 1.rade aj pri svojom výsluchu pred tunajším súdom zotrval na svojom tvrdení, že je pravda, že parkoval na ul. Záhradníckej č. 8 v Bratislave, avšak netvoril prekážku cestnej premávky. Uviedol, že na tejto ulici má svoje bydlisko v Bratislave a bežne na ulici aj parkuje tak, ako parkoval aj 12.4.2011. Pripustil, že parkoval v blízkosti zastávky Mestskej hromadnej dopravy. Predložil aj fotodokumentáciu z okolia zastávky, z ktorej malo byť preukázané, že takto parkujú motorové vozidlá bežne v okolí zástavky MHD, avšak nejde o parkovanie na miestnej komunikácii, ale o parkovanie na chodníku, to znamená, že nejde o klasickú prekážku v cestnej premávke. Pripustil, že sa dopustil dopravného priestupku, keď parkoval vo vzdialenosti menšej ako umožňuje zákon od zastávky MHD, a za tento bol riešený v blokovom konaní. Uviedol, že nebol dôvod na odtiahnutie motorového vozidla, pretože aj keď porušil dopravné predpisy, že netvoril prekážku v cestnej premávke. Znovu namietal výšku preukázaných uplatnených nákladov za odtiahnutie motorového vozidla s tým, že podľa znaleckého posudku je náklad na odtiahnutie vozidla 112,52 Eur, avšak žalobca požaduje 93,72 Eur, pričom túto výšku žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Poukázal aj na to, že náklady sú v znaleckom posudku vyčíslené za rok 2010,
a nie za rok 2011. Ďalej uviedol, že ulica Bazová je od ulice Záhradnícke vzdialená asi 500 m, preto nemôžu byť náklady v tak vysokej sume.
Žalobca vo svojom doplnení návrhu ( čl. 57 ) k uplatneným nákladom uviedol, že žalobca si vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby na jedno vozidlo v danom roku pre účely súdneho konania dáva vypracovávať každoročne znalecký posudok, ktorým preukazuje oprávnenosť žalovanej sumy. Odo dňa zriadenia strediska odťahovacej služby akcionár stanovenú výšku za odťah nezmenil, a to ani napriek zvýšeným nákladom žalobcu, nakoľko stanovenú sumu považuje za dostatočnú náhradu za vykonaný odťah. Rozdiel medzi uplatňovaným nárokom a nákladmi vyčíslenými v znaleckom posudku spočíva v tej skutočnosti, že náklady na jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v roku 2005 vzrástli, čo dokumentuje práve priložený znalecký posudok a cena jedného odťahu zostala na pôvodnej úrovni. Takto si žalobca uplatňuje nižšiu sumu za jeden odťah vozidla v porovnaní so skutočne vynaloženými nákladmi, pričom výsledná strata je krytá z rozpočtu akcionára hlavného mesta SR Bratislavy.
Zo znaleckého posudku Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. (čl. 18) bolo zistené, že tento ústav stanovil kalkuláciu odstraňovania vozidiel z mestských komunikácií za obdobie roka 2010 pre účely súdnych konaní. Podľa posudku náklady na odťah jedného vozidla v roku 2010 predstavovali 112,82 Eur. Znalec pritom vychádzal z uznaných nákladov a výnosov strediska odťahovej služby za rok 2010 podľa predložených účtovných údajov. Náklady celkom boli vypočítané na sumu 435 776,29 Eur pri vykonaní 4635 odťahov v roku 2010. Náklad na jeden odťah tak predstavovali 94,02 Eur bez DPH, s daňou 112,82 Eur.
O parkovaní motorového vozidla bola vyhotovená pri odťahu fotodokumentácia ( čl. 58), z ktorej vyplýva, že motorové vozidlo U. parkovalo na chodníku v blízkosti vodorovného značenia označujúceho zástavku MHD.
Z fotodokumentácie predloženej žalobcom (čl. 52) bolo zistené, že na chodníku v blízkosti zastávky MHD parkujú motorové vozidlá ako aj to, že zastávka nie je vyznačená dopravnými značkami, ale vodorovným dopravným značením na ceste.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie
r)prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.
f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo;
t) účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky,
g) chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom,
Podľa § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z., vodič nesmie zastaviť a stáť na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pred zastávkou a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre nástupište a vyznačený priestor.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
Podľa § 43 ods. 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z., správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky.
Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade parkoval osobným motorovým vozidlom Peugeot 207, evidenčné I. na ulici Záhradníckej v Bratislave na chodníku v blízkosti zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nebolo sporná ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky porušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca ako správca komunikácie, resp. na to oprávnená právnická osoba obce, je oprávnený vykonať odtiahnutie vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej premávke. Sporné bolo to, že žalovaný v 1. rade neuznal právo žalobcu na náhradu nákladov za odtiahnutie motorového vozidla z dvoch dôvodov: 1. tvrdil, že netvoril prekážku v cestnej premávke, čo je podmienka pre odstránenie motorového vozidla a 2. náklady, ktoré žalobca za odtiahnutie vozidla požaduje nezodpovedajú skutočným nákladom, pretože iba takéto náklady môže žalobca požadovať. Žalovaný v 1. rade zároveň vyslovil pochybnosť, či rozhodovanie o nákladoch za odtiahnutie vozidla spadá do právomoci súdov, pretože ide o verejnoprávny a nie súkromnoprávny vzťah.
Súd námietku vznesenú žalovaným v 1. rade týkajúcu sa nepreukázania výšky nákladov za odtiahnutie motorového vozidla považoval za opodstatnené.
Je potrebné prisvedčiť mu, že za odtiahnutie motorového vozidla môže správca cesty požadovať iba skutočne vynaložené náklady. Vyplýva to z ustanovenia § 43 ods. 1, ale aj 4 a 5 zák. č. 8/2009 Z.z. Všetky uvedené odseky tohto ustanovenia hovoria o odstránení vozidla „na náklady toho, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, resp. na náklady prevádzkovateľa vozidla“. Zákon teda hovorí o nákladoch na odstránenie vozidla. To znamená, že musí ísť o náklady spojené s odstránením konkrétneho vozidla. Náklady preto budú závislé od vzdialenosti, na ktorú sa odťah vozidla vykonal, aké mechanizmy sa pri tom použili, aké boli náklady na prevádzku týchto mechanizmov, prípadne koľko osôb odťah vykonalo a pod. Žalobca svoj nárok takýmto spôsobom neodôvodnil. Vychádzal iba zo znaleckého posudku, ktorý celkové náklady určil na 112,82 Eur. Z posudku však vyplýva, že ide o matematický priemer celkových nákladov žalobcu za odťah vozidiel v roku 2010 a počtu odtiahnutých vozidiel v roku 2010 (435776,29 Eur náklady, delené počtom 4635 vozidiel, čo sa rovná 94,02 Eur + DPH). Účelom ustanovení § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. je zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky a pri vytvorení prekážky táto povinnosť patrí správcovi. Preto má právo na náklady, ktoré mu s plnením tejto povinnosti vznikli, ale iba v preukázanej výške v konkrétnom prípade. Súd nemôže priemernú výšku nákladov na odtiahnutie jedného motorového vozidla považovať za náklady vynaložené v konkrétnom prípade. Pri takomto výklade zákona by napr. poisťovňa mala platiť za poistnú udalosť priemernú náhradu, ktorú vypočítala ako priemer poistných plnení a počtu poistných udalostí v predchádzajúcom roku a nie napr. skutočne vzniknutú škodu. Takýmto spôsobom si počínal žalobca pri výpočte nákladov za odtiahnutie motorového vozidla. Celkové náklady v roku 2010 vydelil počtom odtiahnutých vozidiel v roku 2010. V tomto kontexte súd za opodstatnenú považuje aj na námietku, ktorú vzniesol k výške nákladov žalovaný, že znalecký posudok vyčíslil náklady za rok 2010 a nie za rok 2011, pričom vozidlo žalovaného bolo odtiahnuté v apríli 2011.
Žalobca dokonca požaduje náklady vo výške, ktorá nezodpovedá ani znaleckému posudku, ani skutočnému vyčísleniu nákladov. Na výzvu súdu, aby zdôvodnil výšku uplatneného nároku ( 93,72 Eur, pričom posudok bol na 112,82 Eur), žalobca odpovedal tak, rozdiel medzi uplatňovaným nárokom a nákladmi vyčíslenými posudkom spočíva v tej skutočnosť, že náklady na jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v roku 2005 vrástli, čo dokumentuje práve priložený znalecký posudok a cena jedného odťahu zostala na pôvodnej úrovni. Súdu však z posudku ani z predložených listinných dôkazov či návrhu žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú. Spis neobsahuje zdôvodnenie nákladov za rok 2005, ani ich porovnanie so súčasnými nákladmi a nie je v ňom uvedená ani „pôvodná cena jedného odťahu“. Celá kalkulácia vychádza iba z nákladov roku 2010.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že netvoril prekážku v cestnej premávke súd udáva, že ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. za prekážku v cestnej premávke považuje všetko, čo obmedzuje pohyb vozidiel a chodcov. Posúdenie tejto otázky súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal výšku nákladov na odtiahnutie motorového vozidla. Posúdenie otázky, čo tvorí prekážku cestnej premávky patrí jednak správcovi cesty, jednak policajtovi (§43 zák. č. 8/2009 Z.z.). Pravdou však je, že táto otázka musí byť posúdená v súlade so zákonom a nie svojvoľne a s prihliadnutím aj na všetky okolnosti potrebné na posúdenie, či odtiahnutie vozidla je nevyhnutné. Žalovaný v 1. rade priznal, že parkoval na mieste, kde je parkovanie zakázané a za priestupok mu bola uložená aj sankcia v blokovom konaní, tvrdil však, že netvoril prekážku v cestnej premávke. Po posúdení skutkového stavu a definícii základných pojmov zák. č. 8/2009 Z.z., ale aj zák. č. 135/1961 Zb. sa súd prikláňa k názoru žalovaného, že netvoril prekážku v cestnej premávke. Zákon predpokladá, že odstránenie vozidla je opodstatnené vtedy, ak ide o takú prekážku, ktorá obmedzuje jazdu motorových vozidiel a pohyb chodcov. Ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. bližšie neurčuje, kde sa jazda alebo pohyb chodca uskutočňuje. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona však vyplýva, že musí ísť o jazdu vozidiel a pochyb chodcov v cestnej premávke. Cestnú premávku pritom zákon definuje ako užívanie diaľníc, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi a chodcami, pričom uvedené cestné telesá v súhrne označuje ako „cesta“. Vymedzenie cestných telies v tomto zákone zodpovedá definícii pozemných komunikácií zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z dokumentácie, ktorú predložil žalobca ale aj žalovaný vyplýva, že tento evidentne parkoval na chodníku, kde zásadne parkovanie nie je zakázané (§52 ods. 2 zák. č. 8/2009), ale neparkoval na ceste. Z dokumentácie žalobcu ďalej vyplýva, že v okolí zastávky MHD nie je zvýšený pohyb chodcov alebo motorových vozidiel, pričom fotografie okolia zastávky MHD boli vykonané v rôznych časových úsekoch dňa, preto je otázne, či takýto zásah žalobcu do práv žalovaných bol nevyhnutný. Na druhej strane je evidentné, že žalovaný parkoval v blízkosti vodorovného značenie označujúceho zastávku MHD. Pre posúdenie otázky, či vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, by bolo potrebné posúdiť, či chodník nie je možné v tomto prípade považovať za nástupište MHD. Z predloženej fotodokumentácie nie je možné určiť, či časť chodníka bola označená ako nástupište pre MHD, resp. či je časť komunikácie vyznačená bezpečnostným značením pre nástup do prostriedkov MHD. Posúdenie tejto otázky však vyžaduje ďalšie dokazovanie, ktoré súd vzhľadom na nepreukázanie výšky skutočných nákladov za odtiahnutie vozidla, považuje za nadbytočné a predĺžujúce konanie.
Pokiaľ ide o otázku právomoci súdu, súd je toho názoru, že má právomoc o veci rozhodnúť. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v tomto prípade ide o verejnoprávny vzťah. Obec, ako správca cesty však nemá zákonom danú právomoc o výške takýchto nákladov rozhodovať a neexistuje ani iný orgán verejnej správy, ktorý by takúto právomoc mal. Preto právomoc rozhodnúť patrí súdu (§ 7 ods. 1 O.s.p).
Kedže súd nepovažoval nárok žalobcu týkajúci sa výšky nákladov za odtiahnutie motorového vozidla za preukázaný, nie je preukázaný ani vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako prevádzkovateľke motorového vozidla. Právny základ nároku voči žalovanej v 2. rade vychádza z ustanovenia § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., voči žalovanému v 1. rade z ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., a nie z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to v návrhu uvádzal žalobca. Ako bolo vyššie uvedené, v prejednávanej veci ide o verejnoprávny vzťah a nie občianskoprávny, preto na tento prípad nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o škode a jej náhrade. Súd k tomu iba poznamenáva, že ak by vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aplikoval ustanovenia o náhrade škody podľa občianskeho práva, musel by žalobca preukázať všetky zákonné predpoklady potrebné pre priznanie škody, čo v
prejednávanej veci takisto absentuje. Tak ako pri aplikácii ustanovení § 43 ods. 1 resp. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. musí byť preukázaná skutočná výška nákladov na odtiahnutie vozidla, aj pri náhrade škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť preukázaná skutočná výška škody a nie jej vypočítaný priemer, ako to urobil žalobca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 715,31 Eur. Súd žalovaným nepriznal jeden úkon právnej služby, a to za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9.7.2012, pretože právny zástupca žalovaných sa tohto pojednávania nezúčastnil. Žalovaným patrili trovy právneho zastúpenia vo výške 778,80 Eur aj bez nepriznania jedného úkonu právnej služby, žalovaní však požadovali iba 715,31 Eur, preto im súd náhradu podľa ich návrhu priznal.
Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania 93,72 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v sume 16,60 Eur. Žalobcovi v zmysle § 14 vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu a za účasť na pojednávaní 18.4.2012, spolu 49,80 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 3 úkony právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 7,63 Eur, spolu 22,89 Eur.
Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 psím. a) vyhlášky a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky.
Hotové výdavky predstavujú cestovné náklady za použitie motorového vozidla, a to na pojednávanie 18.4.2012 na cestu Bratislava - Michalovce a späť ( jedna cesta 463 km). Základná sadzba za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur na 1 km + 0,099 Eur spotreba pohonných hmôt na 1 km. Náhrada tak predstavuje 926 km x 0,282 Eur na km, spolu 261,132 Eur. Hotové výdavky ďalej predstavujú náklady za vyhotovenie fotografií v sume 9,90 Eur.
Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Bratislava - Michalovce a späť za účasť na pojednávaní 18.4.2012, a to za 24 polhodín po 12,72 Eur, spolu 305,28 Eur.
Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 649,002 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a to na 778,80 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)