Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-11-2012.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľky: W.. J. X., R.. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 9, X., v zast. JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 36 857 726 proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o určenie, že základ nároku na poistné plnenie je daný takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2012 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že základ právneho nároku navrhovateľky na poistné plnenie odporcu na základe poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. je daný.
Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločne s manželom je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu Y., X. a výlučnou vlastníčkou pozemku. Dňa 23. 1. 2008 uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu s názvom Poistenie privátneho majetku, Poistenie budov. Dohodnutý modul poistného krytia OPTIMAL zahŕňal okrem iných poistných rizík aj riziko náhleho zosuvu pôdy. Predmetom poistenia bolo poistenie budovy - rodinného domu navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka riadne uhrádzala poistné v zmysle poistnej zmluvy. Dňa X. X. XXXX . došlo v dôsledku prívalových dažďov a povodne k náhlemu zosuvu pôdy. V dôsledku tejto náhodnej udalosti sa pre navrhovateľku stalo objektívne nemožným užívať rodinný dom primárne určený na bývanie. Následne dňa 4. 8. 2010 odporcovi nahlásila túto poistnú udalosť. Odporca vykonal dňa XX.X.XXXX. ohliadku, vyhotovil zápisnicu, v ktorej bolo konštatované, že v čase ohliadky rodinný dom nejaví známky narušenia statiky na murive. Viditeľné zosuvné deformácie sú zatiaľ viditeľné iba nad domom na zatrávnenom poraste. V danom prípade došlo podľa názoru navrhovateľky k zničeniu poistenej budovy - stavby rodinného domu z pohľadu jej využívania na účely, na ktoré bola postavená v zmysle stavebného povolenia a daná do užívania v súlade s kolaudačným rozhodnutím. Odporca odmietol plniť s argumentáciou, že v danom prípade samotné obmedzenie užívania rodinného domu na pôvodný účel nie je v zmysle všeobecných poistných podmienok škodou na veci a ani poškodením veci. Podľa názoru navrhovateľky v danom prípade nemožno vykladať škodu len ako materiálnu, predstavujúcu fyzické poškodenie, alebo zničenie stavby, ale aj ako škodu, predstavujúcu stratu právneho statusu obývateľnej budovy. Vzhľadom na to, že určenie konkrétnej výšky nároku navrhovateľky na poistné plnenie je finančne nákladné a časovo náročné domáha sa rozhodnutia len o základe nároku ( medzitýmneho rozsudku v zmysle § 152 ods.2 O.s.p. ).
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že v návrhu dochádza k nesprávnemu zamieňaniu "poistnej udalosti" s nastaním "poisteného rizika". Nepopiera, že zosuv pôdy patrí medzi poistené riziká, avšak nemožno zužujúco spájať vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie výlučne na tú skutočnosť, že nastalo poistené riziko. Poistené riziko teda samostatne ( bez ďalšieho ) nie je skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Ďalej poukázal nato, že poistné plnenie sa poskytuje len za poškodené, zničené (resp. ukradnuté alebo ulúpené ) časti poistenej budovy. Poistné plnenie teda neprichádza do úvahy, ak nedošlo k reálnemu poškodeniu žiadnej časti budovy a to napriek tomu, že okolnosťami majúcimi pôvod v poistenom riziku došlo k zásahu do doterajších práv poisteného ako právneho subjektu.
K procesnej stránke veci uviedol, že pri podaní určovacej žaloby je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na danom určení. V tomto prípade navrhovateľka tvrdí, že nastala poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti odporcu plniť poistné plnenie. Pri takomto tvrdení mohla navrhovateľka podať žalobu priamo o peňažné (poistné) plnenie, kde by sa riešila primárne otázka právneho základu nároku a má za to, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný. Návrh žiadal zamietnuť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, vyjadrením zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - výpis z LV č.XXXX, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, Všeobecné poistné podmienky, korešpondencia účastníkov konania, technická správa - geotechnické posúdenie svahu, doplnenie stanoviska ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Súd zistil, že navrhovateľka a J. X. X., R.. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, druh stavby : XXX. - rodinný dom, súp. č. stavby XXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č.XXXX vedenom Správou katastra R., katastrálne územie X., obec X., okres R.
Navrhovateľka dňa 23.1.2008 uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX s názvom Poistenie privátneho majetku, Poistenie budov, predmetom poistenia bolo poistenie vyššie špecifikovaného rodinného domu.
Dňa X.X.XXXX navrhovateľka nahlásila odporcovi vznik poistnej udalosti.
24C 11/12 - 56
Odporca písomne dňa 13.10.2010 a dňa 11.2.2011 vo veci likvidácie poistnej udalosti navrhovateľke oznámil, že na predmete poistenia t.j. dome rodiny X. nevznikla žiadna priama škoda. Samotné obmedzenie užívania veci na pôvodný účel nie je s poukazom na všeobecné poistné podmienky škodou na veci ani poškodením, na ktoré sa poistenie vzťahuje. Po prehodnotení všetkých okolností a zistených skutočností a vzhľadom na doterajšie okolnosti priebehu udalostí súvisiacich so zosuvom pôdy nie je možné navrhovateľke poskytnúť poistné plnenie.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že naliehavý právny záujem na určení spočíva v tom, že je sporné, či došlo k nároku na poistné plnenie, jedná sa o otázku výslovne právneho charakteru, na ktorú môže dať odpoveď iba súdne rozhodnutie. V prípade úspechu sa chce navrhovateľka následne domáhať zaplatenia konkrétnej sumy poistného plnenia a to žalobou na plnenie.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p. ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prvom rade sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je / pozitívne určenie/ alebo tu nie je / negatívne určenie/, pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie či neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah ( právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Ak však k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiadny význam a zmysel a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení.
V predmetnom konaní navrhovateľka tvrdila, že nastala poistná udalosť, pričom po úspešnosti v tomto určovacom konaní, chce sa následne domáhať poistného plnenia samostatnou žalobou na plnenie. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka má záujem na plnení a ako bolo vyššie uvedené, v takýchto prípadoch preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie je opodstatnená a procesne prípustná.
Na základe uvedeného právneho záveru, ku ktorému súd dospel zhodnotením skutkových zistení vykonaných dokazovaním konštatoval, že návrh navrhovateľky je procesne neprípustný pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a preto nemohol inak rozhodnúť, ako ho v celom rozsahu zamietnuť.
Súd nevykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľkou, nariadenie znaleckého dokazovania, pretože tento vzhľadom na vyššie uvedený právny záver súdu bol právne bezvýznamný, jeho vykonanie by bolo preto nehospodárne a nadbytočné.
Navrhovateľka v konaní navrhla rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. K tomu je potrebné uviesť, že podľa § 152 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade nebolo možné medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, pretože súd môže rozhodnúť rozsudkom najskôr len o jej časti alebo len o jej základe, ak je to účelné, inak súd má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzirozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. V prípade navrhovateľky predmetom celej prejednávanej veci, bolo len samotné určenie, že základ právneho nároku navrhovateľky na poistné plnenie odporcu na základe poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX je daný. Medzitýmnym rozsudkom možno rozhodnúť len v konaniach, predmetom ktorých je určité splnenie povinnosti, napr. zaplatenie poistného plnenia a v rámci takéhoto konania, sa súd môže zaoberať s poukazom na hospodárnosť, účelnosť konania najprv základom nároku tak, že o ňom rozhodne medzitýmnym rozsudkom a po jeho správoplatnení, rozhodne aj o výške poistného plnenia v tom istom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
24C 11/12 - 57
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.