Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Pc-12-2016.pdf
PDF · 116.27 KB
Case nature
Area
Subarea
26Pc/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: D.. Š. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. XXX, Z. Ž., zastúpený: JUDr. Eduard Veterník, advokát, so sídlom Viničná 20, Bernolákovo, proti žalovaným: 1/ X. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. U. XX/XX, Q., 2/ D.. Z. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XXX/XX, B., obaja zastúpení: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I. Q., obec I. Q., okres U., evidovaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XX, a to:
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 651 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 825 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 23 m2.
II. Súd do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ každému o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 prikazuje nehnuteľnosti - nachádzajúce sa v katastrálnom území I. Q., obec I. Q., okres U., evidované Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XX, a to:
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 651 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 825 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 23 m2. III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5042,57 eur do 3 dní. IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2016 žalobca žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť bude reálne rozdelená a takto vzniknuté časti nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva strán sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.
2. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou súhlasili výlučne v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, v časti spôsobu vyporiadania žiadali spornú nehnuteľnosť prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, každému o veľkosti podielu 1.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vyjadrením právnych zástupcov, písomnou korešpondenciou, notárskou zápisnicou č. Z. XXX/XXXX, Lv č. XX, č. XX, č. XX, stanoviskom k reálnej deľbe č. XXX/XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX, č. XX/XXXX, X/XXXX, miestnou obhliadkou, znaleckým posudkom č. X/XXXX, č. XX/XXXX, ostatným s vecou súvisiacim obsahom spisu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. Q., obec I. Q., okres Galanta, evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XX, a to: Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 651 m2, Pozemok parcely registra „C“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 825 m2, Pozemok parcely registra „C“ č. XX/ X, druh pozemku orná pôda o výmere 23 m2, každá zo strán sporu vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k podielu 1/3 na základe kúpnej zmluvy v roku 2012, pričom žalovaní 1/ a 2/ v tom čase ponuku na uplatnenie predkupného práva od predávajúcej V. Š. odmietli. Od počiatku existencie aktuálneho spoluvlastníctva nastávajú medzi spoluvlastníkmi nezhody, žalovaní 1/ a 2/ mali nadužívať úžitkovú hodnotu nad rámec veľkosti svojich podielov, odkazujú na dohodu o užívaní uzatvorenú medzi nimi a právnou predchodkyňou žalobcu, ignorujú opakované výzvy žalobcu na rokovanie, pričom od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby zotrval v problematickom spoluvlastníctve, na základe čoho považuje za nevyhnutné podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušiť a následne ho vyporiadať tým spôsobom, že sporné nehnuteľnosti súd reálne rozdelí a prikáže do vlastníctva každej zo strán sporu s prihliadnutím na veľkosť podielu.
5. Žalovaní 1/ a 2/ zhodne uviedli, že vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva výhrady nemajú, práve naopak, potvrdili, že k dosiahnutiu dohody vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam medzi stranami sporu nedošlo, popreli však tvrdenie o tom, že sa vyhýbajú komunikácii a rokovaniam ohľadne mimosúdneho riešenia sporu, popreli, že by sporné nehnuteľnosti nadužívali, t.j. užívali ich nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov, upozornili na skutočnosť, že žalobca účelovo upravil predmet konania žalobným petitom tak, že do konania zahrnul selektívne nie všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, na uvedenom liste vlastníctva je evidovaná ešte jedna nehnuteľnosť, a to parcela č. XX/X o výmere 409 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. XX, ktoré nehnuteľnosť spadá pod totožný spoluvlastnícky režim ako nehnuteľnosti do predmetu sporu žalobcom zahrnuté. Mali za to, že žalobca predmetným konaním sleduje uspokojenie záujmov tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej on koná ako osoba zástupná, pričom poukázal na vlastnícke vzťahy susedných nehnuteľností evidované na LV č. XX a XX. Za vhodný spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva považovali prikázanie nehnuteľností do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1 každému, argumentovali najmä neexistenciou možnosti reálnej deľby nehnuteľností, ako aj na intenzitu užívania nehnuteľností a ich obhospodarovanie.
6. Na margo vykonaného dokazovania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zo znaleckých dokazovaní za rozhodujúci považuje vzhľadom na predmet konania záver znaleckého posudku Ing. J. č. X/XXXX pripúšťajúci možnosť reálnej deľby nehnuteľnosti troma ňou navrhnutými spôsobmi, pričom za najvhodnejšiu považoval alternatívu č. 3. Spochybnil závery znaleckých posudkov č. XXX/XXXX, kde podľa jeho názoru si znalec nesplnil zadanú úlohu, ako aj č. XX/XXXX a č. X/ XXXX, kde išlo o súkromné znalecké posudky predložené žalovanými, ktorých realizáciu nenariadil súd, na základe čoho ich výpovedná relevancia zodpovedá súkromnej listine, čo je relevancia nižšia v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným na základe nariadenia znaleckého dokazovania súdom. Navrhol postupovať podľa ust. § 207 ods. 3 nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom s poukazom na priamy rozpor predložených znaleckých posudkov, avšak po zistení súdu o absencii dostupnosti relevantného znaleckého ústavu na uvedenom procesnom návrhu nezotrval. Návrh na dokazovanie doplnil návrhom na vykonanie miestnej obhliadky za účasti nielen strán sporu, ale aj znalcov Ing. J. a Ing. N. za účelom odstránenia rozporov na mieste samom. Vo vzťahu k znaleckým posudkom č. X/XXXX a č. XX/XXXX výhrady nemal ani čo do ich realizácie, ani vo vzťahu k ich záverom.
7. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu poukázal najmä na to, že z celkového počtu na účely tohto konania v časti reálnej deľby realizovaných znaleckých dokazovaní/ posudkov 4 ks, len jeden z nich možnosť reálnej deľby pripúšťal, a to znalecký posudok č. X/XXXX Ing. J., pričom zvyšní traja znalci Ing. I., Ing. N. a Ing. B. výslovne uviedli, že reálna deľba z viacerých pádnych dôvodov možná nie je. Vo vzťahu k záverom Ing. J. rozsiahlo argumentoval súhrnne v tom smere, že tento primárne nesplnil zadanie súdu, nakoľko okrem vlastných záverov mala znalkyňa posúdiť správnosť záverov Ing. I.J., pričom aj z jej vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, že ňou predostretá reálna deľba predpokladá zlučovanie pozemkov, čo je v právomoci súdu, pracuje so zmenou kultúr dvoch pozemkov, k čomu je potrebné stanovisko Okresného úradu, pričom toto je podľa jeho názoru ďalšou prekážkou reálnej deľby, nakoľko za predpokladu zmeny kultúr (či už z ornej pôdy na
záhradu alebo naopak) je možnosť reálnej deľby vylúčená. Nebol dôvod posudzovať žalovaných 1/ a 2/ znalkyňou ako jednu stranu, ak má byť reálna deľba realizovaná, nech je realizovaná ako komplexne riešiaca vlastnícke vzťahy, nemala by zakladať ďalšie spoluvlastnícke vzťahy potenciálne do budúcnosti sporné. V jednotlivých alternatívach neriešila prístup k pivnici a hospodárskej budove, hoci na spornej nehnuteľnosti ležia. Žalovaní 1/ a 2/ by v zmysle jej deľby nemali prístup z verejnej (jedinej) komunikácie na svoje pozemky. Vzhľadom na závery znaleckých dokazovaní trval na tom, aby súd prikázal podiel žalobcu 1/3 do do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ (t.j. každému 1/6), nakoľko spoločne predstavujú majoritných spoluvlastníkov, nehnuteľnosti užívajú a majú ambíciu ich užívať naďalej, a žalobcovi nech zaplatia náhradu za jeho podiel podľa záverov znaleckých posudkov č. X/XXXX a č. XX/XXXX.
8. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX označeného ako „stanovisko k reálnej deľbe“ vypracovaného Ing. P. I. vyplynul záver, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania (vrátane nehnuteľnosti evidovanej na rovnakom LV č. XX parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XX, ktorá nebola zahrnutá do predmetu konania a ani do uznesenia o nariadení daného znaleckého dokazovania) reálne deliteľné nie sú podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov bez značného finančného vyrovnania tak, aby deľbou vznikli veci v právnom zmysle slova. Je ich možné rozdeliť maximálne medzi troch vlastníkov so značným finančným vyrovnaním, pričom takto by bol zabezpečený na všetky tri časti prístup z verejného priestoru bez vecného bremena samostatným vstupom.
9. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. Ľ.R. J. vyplynul záver, že zo sporných nehnuteľností súd reálne deliteľnými len parcela č. XX/X - záhrada a parcela č. XX/X - orná pôda medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to podľa troch návrhov ňou v posudku vypracovaných; parcela č. XX/X - orná pôda o výmere 23 m2 nie je reálne deliteľná, jej rozdelením by vznikli parcely s výmerou menšou ako 2000 m2, čo je v rozpore s ust. § 23 z.č. 180/1995 Z.z. Spoluvlastníckemu podielu 1/3 zodpovedá výmera 492 m2 (z celkovej výmery 1476 m2). Alternatíva č. 1 reálnej deľby parciel č. XX/X a 90/2 predpokladá zlúčenie parciel a novorozdelenie, je navrhnutá podľa výšky spoluvlastníckych podielov, na novom pozemku žalobcu sa nachádza studňa užívaná žalovaným 1/, ku ktorej je možné zriadiť vecné bremeno užívania v prospech žalovaných 1/ a 2/. Žalobca by mal zabezpečený prístup z parcely č. XX/X, ktorá je v jeho vlastníctve, žalovaní 1/ a 2/ by mali prístup na ich pozemky z parcely č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve obce Zemianske sady a cez parcelu č. XX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Alternatíva rozdelenia č. 2 je podľa výšky spoluvlastníckych podielov, pričom z parcely č. XX/X je oddelená parcela č. XX/X, ktorú navrhla prikázať do spoluvlastníctva strán sporu po 1/3. Na nej sa nachádza hospodárska stavba a pivnica užívané žalovaným 1/, na navrhnutej parcele č. XX/X sa nachádza studňa žalovaného 1/. Prístup na všetky tri navrhnuté pozemky je z parcely č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve Obce I. Q. cez parcelu č. XX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a cez novovytvorenú parcelu č. XX/ X navrhnutú do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Alternatíva rozdelenia č. 3 zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov strán sporu, z parcely č. XX/X je oddelená parcela č. XX/X navrhnutá do podielového spoluvlastníctva strán sporu po 1/3, ktorá predstavuje spoločný vstup na novovytvorené parcely strán sporu. Prístup na pozemky je z parcely č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve Obce cez parc. Č. XX/X v spoluvlastníctve strán sporu. Novovytvorené parcely majú navrhnutý rovnaký druh pozemku - záhrady - ktorá zmena si vyžaduje záväzné stanovisko pozemkového odboru Okresného úradu Galanta. V prípade nesúhlasu úradu budú navrhnuté parcely vytvorené aj z parcely č. XX/X s druhom pozemku
- orná pôda.
10. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného na základe objednávky žalovaných 1/ a 2/znalcom Ing. J. N. vyplynul záver, že reálna deľba sporných pozemkov nie je dobre možná z dôvodu, že pri rozdelení pozemkov pre každého spoluvlastníka osobitne by nemal každý vlastník prístup na svoj pozemok, nie je možné rozdeliť pozemky tak, aby boli zachované ich terajšie užívacie pomery a aby bolo využitie nových pozemkov účelné, pri rozdelení by došlo k zníženiu úžitkovej hodnoty z hľadiska ich obhospodarovania. Rozdelenie nie je možné aj z dôvodu existencie stavieb na pozemkoch, ku ktorým by nebolo možné zabezpečiť prístup každého z vlastníkov bez zriadenia vecného bremena práva prechodu. Rozdelenie nie je možné bez toho, aby prišlo k deleniu existujúceho vinohradu, pretože poloha a umiestnenie vinohradu neumožňuje, aby sa vinohrad po rozdelení nachádzal len na jednom z novovytvorených pozemkov. Rozdelenie pozemkov tak, aby každý z nich mohol byť obhospodarovaný nezávisle od susedných pozemkov (bez potreby prechodu cez pozemok druhého vlastníka, prechodu k studni, prechodu k pivnici a k hospodárskej budove, prístupu poľnohospodárskou technikou); t.j. reálne rozdelenie bez ďalšieho najmä v podobe
komplexnejšej úpravy vzájomných vzťahov vlastníkov nových nehnuteľností vrátane potreby vecného bremena, nie je možné. Rozdelenie nie je ani účelné z hľadiska využitia nových pozemkov z dôvodu, že vytvorením nových pozemkov sa výrazne sťaží, ak nie úplne vylúči obhospodarovanie pozemkov poľnohospodárskou technikou. Zároveň nie je možné uvažovať a o prístupe na nové pozemky cez parcelu č. XX/X (zo zadnej strany pozemkov) z dôvodu absencie prístupovej komunikácie. Tieto pozemky sú využívané, existuje tam síce prístup využívaný majiteľmi priľahlých záhrad, ale táto „cesta“ vedie cez pozemky fyzických osôb a z podkladov katastra nebola zistená existencia cesty alebo právneho vzťahu umožňujúceho prístup k pozemku č. XXX/X. Znalec za najvýhodnejšie riešenie považuje prikázanie sporných pozemkov do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo prípadne do podielového spoluvlastníctva niektorých spoluvlastníkov.
11. Zo súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného na účel tohto konania na základe objednávky žalovaných 1/ a 2/ znalcom Ing. P. B. vyplynul záver, základným dôvodom nepripúšťajúcim reálnu deľbu sporných pozemkov je ten, že ide o úzky pozemok o šírke cca 13 metrov a nie je účelné ho ďalej drobiť. Rozdelenie tejto nehnuteľnosti je funkčne neopodstatnené, pretože rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom nemôže aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálnou deľbou by došlo k znehodnoteniu nových pozemkov, nebolo by ich možné ani nerušene a samostatne užívať. Ide o pozemky síce s veľkou výmerou, avšak ich tvar je remeňový, pozemok má dĺžku 123 m, ale je výrazne úzky od 12 do 13 m. Nevhodný geometrický tvar pozemku a existencia stavieb na ňom (pivnica, hospodárska budova a studňa) reálnu deľbu sťažujú, prikázaním do výlučného vlastníctva niektorej stavby v prospech jedného vlastníka oddeleného pozemku znamená obmedzenie užívania pre ostatných vlastníkov. Predmetné stavby tvoria príslušenstvo jedného funkčného celku poľnohospodárskej usadlosti záhrady s viničom, uvedené stavby sú potrebné pre plnohodnotné užívanie poľnohospodárskeho pozemku, úprava vecnými bremenami neumožní nerušené užívanie oddelených pozemkov. Na pozemku je vinohrad, ktorý patrí výlučne žalovaným 1/ a 2/. Nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku Ing. J. č. X/XXXX, je nepochybné, že sporná nehnuteľnosť má na delenie nevhodný tvar, situovanie spoločného pozemku neumožňuje plnohodnotný prístup na nové pozemky, dispozícia ňou navrhnutých nových pozemkov výrazne zníži možnosť užívania voči doterajšiemu stavu. Rovnako vypracoval návrh na reálnu deľbu obdobne ako Ing. J., pričom analýzou a simulovaním dospel k záveru, že pozemok o dĺžke 123 m a šírke 4 m nie je možné strojne obrobiť, vykonávať agrotechnické postupy ako postrek a ošetrovanie plodín. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX Ing. N. uviedol, že tento správne zhodnotil skutkový stav, stotožnil sa so závermi jeho posudku.
12. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného na účel konania znalkyňou D.. B. B. vyplynul záver, že výška všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnostiach parc. KN č. XX/ X a XX/X je 5038,37 eur.
13. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 vypracovaného na účel konania znalcom J.. G. B. vyplynul záver, že hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnosti parc. č. XX/X predstavuje sumu 4,20 eur.
14. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
15. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
16. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Z vykonaného dokazovania medzi stranami sporným nebolo, že k dohode predpokladanej ust. § 142 ods. 1 prvej vety OZ medzi nimi vo vzťahu k predmetu sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti) nedošlo a rovnako nebolo sporným, že zrušenie aktuálne existujúceho
podielového spoluvlastníctva je dôvodné predovšetkým s poukazom na absenciu konštruktívnej komunikácie strán sporu vo vzťahu k predmetu sporu.
18. Strany sporu sú, ako to jednoznačne vyplynulo z obsahu LV č. XX ako verejnej listiny, kvantitatívne rovnocennými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti definovanej vo výroku tohto rozhodnutia, veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1/3 vo vzťahu k celku.
19. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení stavby v súčasnosti okrem vertikálneho rozdelenia možno budovu rozdeliť aj na jednotlivé byty či nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.
20. Vzhľadom na absenciu odbornej spôsobilosti súdu vo vzťahu k posúdeniu existencie možnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti (potreba odborného posúdenia veci), súd nariadil v danom štádiu konania dve znalecké dokazovania, žalovaní 1/ a 2/ v rámci a v súlade s im náležiacou procesnou iniciatívou predložili súdu dva súkromné znalecké posudky vypracované na účel tohto konania pre posúdenie možnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti.
21. Výpovedná hodnota znaleckého posudku ako rezultátu znaleckého dokazovania nariadeného súdom a tzv. súkromného znaleckého posudku podľa ust. § 209 ods. 1 CSP je totožná (§ 209 ods. 2 CSP) za splnenia predpokladu, že stranou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd konštatuje, že oba súkromné znalecké posudky predložené v konaní žalovanými 1/ a 2/ spĺňajú predpoklad podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, ich dôkazná relevancia je preto rovnocenná znaleckým posudkom realizovaným na základe neriadenia súdu, vo svetle čoho je argumentácia žalobcu nedôvodná.
22. Za účelom preukázania možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti vzhľadom na kontradiktórnosť tvrdení žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie primárne znalcom Ing. I., závery ktorého pripúšťali reálnu deľbu len obmedzene, za predpokladu výrazného finančného vyrovnania, pričom konkrétnou podobou reálnej deľby s posúdením jej účelnosti sa nezaoberal. Do znaleckého posudzovania zahrnul aj nehnuteľnosť nad rámec predmetu konania (ktorá je rovnako evidovaná na LV č. XX v totožnom vlastníckom režime strán sporu v porovnaní s nehnuteľnosťami súvisiacimi s predmetom sporu), teda posúdil možnosť reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti s výmerou dokonca vyššou v porovnaní s predmetom sporu, čo však vo vzťahu k relevancii jeho záverov prekážku nepredstavuje.
23. Vzhľadom na nesúhlas žalobcu so závermi bolo následne nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou D.. J., ktorá nielenže možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností pripustila, ale vypracovala tri alternatívy konkrétnej deľby podľa výšky podielov (bez nutnosti čo i len čiastočnej finančnej kompenzácie čo i len jednej strany sporu). Súd vychádzajúc z výsledkov nielen obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX, ale aj ústneho doplnenia vyjadrenia D.. J. realizovaného na pojednávaní a v neposlednom rade aj z poznatkov vytvorených na mieste samom v rámci miestnej obhliadky (ktorú súd napriek nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/ a poukazom na jej nehospodárnosť na základe procesného návrhu vykonal smerujúc k vytvoreniu priameho a komplexného priestorového poznatku o charaktere spornej nehnuteľnosti) dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti tak, ako to má na mysli nielen obsah, ale aj účel ust. § 142 ods. 1 OZ, nezodpovedá trom alternatívam navrhnutým D.. J..
24. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že znalecký posudok predstavuje technický podklad pre posúdenie veci, súd jeho závermi viazaný nie je, pričom pojem reálnej deľby z hľadiska technického nezodpovedá pojmu reálnej deľby z hľadiska právneho. Účelom reálneho rozdelenia spoločnej veci podľa ust. § 142 ods. 1 OZ nie je technické (grafické) rozdelenie na plochy síce zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej zo strán sporu (v danom prípade
tri rovnako veľké nové pozemky), avšak za súčasnej výraznej degradácie novovzniknutých pozemkov čo do možností ich využívania, prístupu k nim a neposlednom rade i trhovej hodnoty v porovnaní s nehnuteľnosťou pred jej reálnym rozdelením.
25. Vychádzajúc z osobných zistení súdu na mieste samom za presvedčivejšie považuje znalecké posudky znalcov Ing. N. a Ing. B. možnosť účelnej reálnej deľby vylučujúce. V danom prípade nepochybne ide dlhý a úzky pozemok čiastočne zastavaný hospodárskou budovou, pivnicou a studňou, celkom zjavne dlhodobo využívaný ako hospodárska usadlosť, pričom časť z neho tvorí vinohrad. Alternatívy reálneho rozdelenia navrhnuté Ing. J. nezohľadňujú jeho charakter a druh pozemku, nadôvažok nemožno vytknúť absenciu dôvodnosti argumentácie žalovaných 1/ a 2/ poukazujúcej na to, že alternatívy deľby sú priamo podmienené okrem iného aj zmenou druhu pozemku Okresným úradom podľa príslušných ustanovení správneho práva aj z jej vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, že ňou predostretá reálna deľba predpokladá zlučovanie pozemkov, pracuje so zmenou kultúr dvoch pozemkov, nebol dôvod posudzovať žalovaných 1/ a 2/ znalkyňou ako jednu stranu, ak má byť reálna deľba realizovaná, mala by byť realizovaná ako komplexne riešiaca vlastnícke vzťahy, nemala by zakladať ďalšie spoluvlastnícke vzťahy potenciálne do budúcnosti sporné. V jednotlivých alternatívach dostatočne neriešila prístup k pivnici a hospodárskej budove, hoci na spornej nehnuteľnosti ležia, pričom je pravdou že žalovaní 1/ a 2/ by v zmysle jej deľby nemali prístup z verejnej (jedinej) komunikácie na svoje pozemky. Alternatívy zároveň pracujú so zriadením vecných bremien a vytvorením nových nehnuteľností v spoluvlastníctve strán sporu, čo v kontexte potreby odstránenia potenciálnych sporov s prihliadnutím na nespornú absenciu konštruktívnej komunikácie strán sporu súd za vhodné riešenie nepovažuje. V neposlednom rade znalkyňa čiastočne rezignovala na zadanú úlohu, žiadnym spôsobom sa nevysporiadala s obsahom a závermi znaleckého posudku vypracovaného na účely konania Ing. I., obmedzila sa na prezentáciu vlastného spôsobu vyporiadania.
26. Možnosť technického odčlenenia čo aj za paralelnej existencie presného pomeru podielov nie sú jedinými a rozhodujúcimi kritériami determinujúcimi možnosť reálnej deľby v právnom zmysle, medzi určujúce kritériá rozhodne treba zaradiť i druh pozemku, spôsob jeho využitia, dopad spôsobu využitia na pozemok susediaci, kde súd upriamuje pozornosť na závery znaleckého posudku Ing. B.Ň., podľa ktorého ide o úzky pozemok o šírke cca 13 metrov a nie je účelné ho ďalej drobiť. Rozdelenie tejto nehnuteľnosti je funkčne neopodstatnené, pretože rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom nemôže aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálnou deľbou by došlo k znehodnoteniu nových pozemkov, nebolo by ich možné ani nerušene a samostatne užívať. Ide o pozemky síce s veľkou výmerou, avšak ich tvar je remeňový, pozemok má dĺžku 123 m, ale je výrazne úzky od 12 do 13 m. Nevhodný geometrický tvar pozemku a existencia stavieb na ňom (pivnica, hospodárska budova a studňa) reálnu deľbu sťažujú, prikázaním do výlučného vlastníctva niektorej stavby v prospech jedného vlastníka oddeleného pozemku znamená obmedzenie užívania pre ostatných vlastníkov.
27. Obdobne vec uzavrel aj znalec Ing. N., ktorý doplnil, že rozdelenie nie je ani účelné z hľadiska využitia nových pozemkov z dôvodu, že vytvorením nových pozemkov sa výrazne sťaží, ak nie úplne vylúči obhospodarovanie pozemkov poľnohospodárskou technikou. Zároveň nie je možné uvažovať a o prístupe na nové pozemky cez parcelu č. XX/X (zo zadnej strany pozemkov) z dôvodu absencie prístupovej komunikácie. Tieto pozemky sú využívané, existuje tam síce prístup využívaný majiteľmi priľahlých záhrad, ale táto „cesta“ vedie cez pozemky fyzických osôb a z podkladov katastra nebola zistená existencia cesty alebo právneho vzťahu umožňujúceho prístup k pozemku č. XXX/X.
28. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že na základe prevahy dôkazov v neprospech existencie reálnej možnosti deľby spornej nehnuteľnosti, táto ako prvá v zákonnej postupnosti možností v danom prípade ako spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti do úvahy neprichádza.
29. Následne súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ pristúpil k posúdeniu v záväznom zákonnom poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci do vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu v prospech zvyšných spoluvlastníkov.
30. Primárne sa vyporiadal s protichodným návrhom žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ na prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva - či už výlučného vlastníctva žalobcu alebo podielového spoluvlastníctva
žalovaných 1/ a 2/. Nehnuteľnosť na celoročné užíva ako žalobca, tak i žalovaní 1/ a 2/, za situácie rovnosti podielov každého z nich. Žalobca o nadobudnutie výlučného vlastníctva nehnuteľnosti pre prípad jej prikázania spočiatku prejavil, avšak na ostatnom pojednávaní sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že striktne trvá na tom, aby bola sporná nehnuteľnosť reálne rozdelená medzi troch spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Žalovaní 1/ a 2/ od začiatku konania žiadali prikázať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva (oni medzi sebou nezhody nemali a ani mať nebudú), pričom každý z nich by nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 a spoločne by uhradili žalobcovi náhradu podľa znaleckého posudku.
31. Neopomenuteľným kritériom pri rozhodovaní o subjekte prikázania veci je i veľkosť spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc z ust. § 137 ods. 1 OZ, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaní prejaviac zhodnú voľu vo vzťahu k predmetu sporu aj v časti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepochybne disponujú podielom (a teda i právam a povinnostiam s tým spojeným) väčším v porovnaní s podielom žalobcu, sú teda majoritnými spoluvlastníkmi s podielom 2/3, žalobca je menšinovým spoluvlastníkom s podielom 1/3. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc i na podstatnú skutočnosť, že žalovaný 1/ je spomedzi strán sporu tým subjektom, ktorý doposiaľ na spoločnej veci hospodáril, súd prikázal spornú nehnuteľnosť (vcelku, nemožno prikázať len podiel tak ako to navrhol právny zástupca žalovaných 1/ a 2/, nakoľko vyporiadaniu predchádza zrušenie spoluvlastníctva realizované v tom istom konaní) do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ tak, že každý z nich bude vlastníkom podielu o veľkosti 1 v pomere k celku.
32. Za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti priamo determinujúcej veľkosť primeranej finančnej náhrady v prospech žalobcu, v konaní boli vykonané na základe nariadenia súdu dva znalecké posudky, kde znalecký posudok č. X/XXXX všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnostiach parc. č. XX/X a č. XX/X určil na sumu 5038,37 eur a znalecký posudok č. XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnosti parc. č. XX/X na sumu 4,20 eur.
33. Súd tak za primeranú vo vzťahu k žalobcovi určil sumu náhrady 5042,57 eur (5038,37 eur plus 4,20eur), ktorú povinnosť úhrady uložil žalovaným 1/ a 2/ ako solidárnym dlžníkom.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval viazanosť súdu zákonným poradím spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré záviselo najmä od záverov odborného znaleckého dokazovania, t.j. výsledok konania nebol závislý na vôli strán sporu, pričom súd návrhmi o spôsobe vyporiadania produkovanými stranami sporu rovnako viazaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.