Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2PP/40/2012

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/77/2012
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti odsúdenému R. Q. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 6.augusta 2012 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 9.júla 2012, sp.zn. 2Pp 40/2012 takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného R. Q. z a m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému R. Q., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom N., T. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 09.07.2012 samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

Podľa s použitím , Tr. zákona sa návrh odsúdeného R. Q., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

odôvodnenie:

Dňa 03.05.2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného R. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, je hodnotený ako dobrý pracovník, bol za to aj disciplinárne odmenený.

R. Q. nastúpil dňa 10.12.2011 na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.03.2011 sp. zn. , a to po predchádzajúcom ukončení výkonu trestu v inej veci. Odsúdený bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona a iné. Výkon trestu má po započítaní väzby predpokladane ukončiť dňa 01.11.2012.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 08.06.2011 pod sp. zn. mu bol určený spoločný spôsob postupne uložených trestov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynula od 01.11.2011.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 15.05.2012 bolo zrejmé, že v ústave sa nachádza od 14.06.2011, je rozvedený, má vyživovaciu povinnosť na jedno z dvoch detí. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Režimovým ovplyvňovaním sa nedostatky v podobe sklonov k arogantnému správaniu postupne eliminovali. Príkazy a nariadenia príslušníkov dodržiava. K trestnej činnosti sa stavia kriticky a vyjadruje nad ňou ľútosť. Voľný čas trávi prevažne pasívne. O krúžkovú či kultúrno-osvetovú činnosť záujem nejaví. Je pracovne zaradený na pracovisku „Píla - Dúlov“, kde si plní svoje povinnosti k spokojnosti nadriadených. S vonkajším prostredím kontakt udržiava, a to najmä so sestrou a dcérou formou korešpondencie. Na plnení programu zaobchádzania čiastočne participuje. Doteraz bol 1-krát disciplinárne odmenený. Riziko jeho sociálneho zlyhania po prepustení je stredné, pričom resocializačná prognóza je menej priaznivá, a to s prihliadnutím na recidívu a problémy, keď je v styku s určitými ľuďmi. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré je aj odporúčané, ale s dohľadom.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol už 9-krát súdne trestaný pre totožnú trestnú činnosť, pre ktorú vykonáva trest aj v súčasnosti. V jeho prípade ide teda o špeciálneho recidivistu.

Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. K veci nič nedodal.

Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom nenastala od jeho vypracovania žiadna zmena.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol jeho návrh vzhľadom na hodnotenie ústavu zamietnuť.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Samosudkyňa po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistila, že u odsúdeného R. Q. bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospela k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený R. Q. vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, v spojitosti s už vykonaným trestom odňatia slobody v inej veci.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto javila iba čiastočne splnená, nakoľko odsúdený len čiastočne participuje na plnení stanoveného programu zaobchádzania.

Splnená nebola dôsledne taktiež tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade R. Q. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné vzhľadom na skutočnosti popísané v hodnotení ústavu a najmä s poukazom na jeho recidívu, keď sa totožnej trestnej činnosti dopúšťa opakovane.

Samosudkyňa vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospela k záveru, že u odsúdeného R. Q. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život, ktorého vedenie len čiastočne preukázal počas výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov zamietla jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.