Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-75-2005.pdf
PDF · 125.63 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/75/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľov 1/ T. B., štátneho občan Slovenskej republiky, bytom L. - C. XXX, 2/ Q. Y., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom A., I. XXX/XXX, zastúpenej F. Y., bytom A., I. XXX, 3/ F. B., štátneho občan Slovenskej republiky, bytom L. - C. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO 36 868 876, 4/ S. Q., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom S. U. XXX, zastúpenej F. Y., bytom A., I. XXX proti odporkyni V. L., bytom L. - C. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25 o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že nehnuteľnosť pozemok parcela registra "C" evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X o výmere 969 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom P. katastra A. pre katastrálne územie L. patrí do dedičstva po nebohom U. B., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a do dedičstva po nebohej S. B., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ - 4/ a ich právna predchodkyňa sa podaným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti, a to pozemky nachádzajúce sa v obci L. - C., k. ú. L., parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 969 m2 zapísaná na LV č. XXXX ako vlastníctvo odporkyne a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 840 m2 zapísané na LV č. XXXX, t. č. ako vlastníctvo R. W. - pôvodne do r. 2005 na LV zapísané ako vlastníctvo odporkyne sú vlastníctvom neb. S. B., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a patria do dedičstva po neb. S. B. a vlastníctvom nebohého U. B., zomrelého XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a patria do dedičstva po neb. U. B. a uloženia povinnosti Katastrálnemu úradu, Správe katastra v A. do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vyznačiť zmenu vlastníckych vzťahov k pozemkom: parc. č. XXX/X
- zast. plocha a nádvoria o výmere 969 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 840 m2, nachádzajúcich sa v obci L. - C., k. ú. L. v súlade s rozsudkom a geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX-XX a zapísať parcely na novozaložený list vlastníctva v obci L. - C., k. ú. L. nasledovne: Časť A nového listu vlastníctva: a) parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 840 m2, b) parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria (dvor) o výmere 738 m2, c) parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria (hosp. budova) o výmere 16 m2, d) parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria (letná kuchyňa) o výmere 27 m2, časť B nového listu vlastníctva: Vlastníci: 1. S. B., rod. Q., r. č. XXXXXX/XXX, bytom L. - C. XXX, podiel 1/2, 2. U. B., rod. B., r. č. XXXXXX/XXX, bytom L. - C. XXX, podiel 1/2 a rozšírenie o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2005 medzi odporkyňou ako predávajúcou a kupujúcou R. W., nar. XX.XX.XXXX, pod
č. N XX/XX, NZ XXXX/XX-XX/XX. Uviedli, že ich právni predchodcovia manželia U. B. a S. B. v roku 1952 odkúpili od J. L., právneho predchodcu odporkyne pozemky, a to parc. č. XXX/X a č. XXX/X v obci L. - C., k.ú. L. za kúpnu cenu 4.000- Kčs, ktorú pri kúpe v hotovosti predávajúcemu zaplatili. Uvedené nové parcely boli odčlenené od veľkých parciel XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve J. L.. Na zakúpených pozemkoch si v roku 1958 postavili rodinný dom súp. č. XXX a pozemky ako svoje vlastníctvo od roku 1952 nepretržite užívali. U. B. a S. B. zomreli a oni, ako ich deti, sú ich dedičmi. Správa katastra v A. vedie ako vlastníčku parciel č. XXX/X o výmere 969 m2 odčlenenej z parcely č. XXX/X a parcele č. XXX/X o výmere 840 m2 odčlenenej z parcele č. XXX/X odporkyňu - nevestu J. L., ktorá si dala v roku 2002 spracovať geometrický plán a záznam podrobného merania zmien pozemkov a následne tieto zapísať na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L., hoci pozemky aj naďalej užívajú.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že návrh považuje za neopodstatnený a skutkovo i právne nepodložený. Pôvodná KN parc. č. XXX/X, z ktorej boli následne vytvorené aj parcele č. XXX/X a XXX/ X, bola vytvorená z parcele U. č. XXXX/X, ktorá je vedená v PK pre k.ú. L. vo vložke č. XXX. Po jej pôvodnom vlastníkovi J. L. na základe dedenia nadobudol túto T. L. a následne v rámci vyrovnania dedičských podielov nadobudol túto F. L., ktorý bol jej manželom. Po jeho smrti podľa osvedčenia o dedičstve túto ako zákonná dedička nadobudla. Popierala, že by jej právny predchodca J. L. akýmkoľvek spôsobom previedol vlastnícke právo k tomuto pozemku na U. B. a S. B.. Uviedla, že PKN parcela č. XXXX/X bola zabratá do užívania bývalej socialistickej poľnohospodárskej organizácie a mohlo sa stať, že po tomto zabratí došlo k prenechaniu časti pozemku do užívania iným osobám, čo by však nemohlo mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX/X, tento je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. L. ako výlučné vlastníctvo R. W., ktorá však nie účastníčkou konania Ďalej uviedla, že súdy v občianskom súdnom konaní nemôžu ukladať povinnosti orgánom verejnej správy, medzi ktoré patrí aj Katastrálny úrad v A. navyše ani Katastrálny úrad v A. ani Správa katastra A. nie je účastníkom konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kópiami PKN vložiek č. XXX a XXX k.ú. L., oznámením U. družstva L. - C., výsluchom svedkyne V. P., V. F., svedka F. E. Q., obsahom rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 30.08.1983 č.k. 2D/1514/83, notárskej zápisnice N 50/94 zo dňa 24.02.1994 notárky JUDr. Ľubice Bičanovej, Osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu sp. zn. 19D/553/96 zo dňa 09.09.1996, oznámenia Poľnohospodárskeho družstva L. - C., výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. zo dňa 08.12.2008, výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. zo dňa 08.12.2008, zápisnice o výsluchu svedka F. E. Q., výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 26.01.2010 k parcele č. XXX/X, správou Správy katastra A., kópie katastrálnej mapy, mapy určeného operátu, výpisu z LV č. XXX pre k.ú. L. zo dňa 08.02.2010, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. zo dňa 08.02.2010, osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.12.1998 č.k. D 256/97 - 204, oznámenia Pozemkového úradu Trenčín, rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a výživy - pozemkového úradu zo dňa 04.09.1992, osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu zo dňa 09.09.1996 č.k. 19D/553/96, žiadosti odporkyne zo dňa 16.01.2004, realizačného poukazu tunajšieho súdu, geometrického plánu I.. U. R. zo dňa 17.12.2003 č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, geometrického plánu I.. Q. zo dňa 01.04.1995 č. XXXXXXXX-XXX-XX, geometrického plánu Ing. R. U. zo dňa 14.05.2004 č. XXXXXXXX-XX-XX, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. zo dňa 17.09.2009 a čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. zo dňa 16.02.2010, oznámenia Správy katastra A.n, pozemkovoknižnej vložky č. XXX k.ú. L., pozemkovoknižnej vložky č. XXX k.ú. L., žiadosti U. B. o povolenie na stavbu rodinného domu, projektovej dokumentácie rodinného domu, uznesenia Rady miestneho národného výboru v L. č. XX/XX zo dňa 27.03.1956, zápisnice zo dňa 31.05.1956 MNV v L., dodatočného rozhodnutia o stavbe, odbor výstavby rady Okresného národného výboru v Trenčíne zn. XXX/XXXX zo dňa 11.06.1956, potvrdenia o platení dane z nehnuteľnosti zo dňa 22.02.2010, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, mzdového listu na meno L. J. z U. družstva L. - C. z roku 1961, evidenčného listu o dobe činnosti JRD o pracovných odmenách F. L., spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17D/378/2008, Notárskeho úradu JUDr. Ľubice Bičanovej pod č. N XX/XX, NZ XX/XX, zápisnice MNV L. z 08.02.1956, zápisnice MNV L. zo dňa 05.06.1957, listu rady MNV L. zo dňa 02.05.1957, rozhodnutia odboru výstavby rady ONV zo dňa 09.08.1957 a listu rady MNV L. zo dňa 05. júna 1957, spisu tunajšieho súdu 2D/1514/83 a spisu 19D/553/1996, oznámenia Správy katastra A. č.l. XXX a výpisu z evidenčného listu č. XXX k.ú. L. a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu t.č. zomrelej S. B. vyplynulo, že bola manželkou U. B. v rozhodnom období. J. L. od nich pýtal peniaze a dali mu koľko pýtal. Uviedla "myslím 10.000,- Sk". Pozemok od neho kúpili, bolo to len krovie, vyčistili ho a začali stavať. Žiadna písomná zmluva napísaná nebola, no pokiaľ to nebolo vyporiadané, nemohli stavať. Stalo sa tak v roku 1952, nepamätala si, kto bol prítomný, peniaze vyplácal hneď, ako sa dohodli jej manžel U. B., na pozemok by inak nemohli ani vstúpiť. Peniaze odovzdávali na viackrát, celkovo asi 10.000,- Sk. Nemá žiadny doklad o kúpe. Uviedla, že "prv sa všetko tak nepísalo ako dnes, výbor o tom vedel". Uviedla, že celá dolina vedela o kúpe predmetného pozemku. J. od nich neskôr nechcel žiadne peniaze, ani jeho syn.
Z výsluchu navrhovateľa 1/ vyplynulo, že je synom U. a S. B., v čase kúpy sporných parciel mal 12 rokov. Pamätal si na to, že bola vyplatená kúpna cena. Predmetom kúpy boli pozemky, na ktorých teraz bývajú. Dokupovala sa ešte cesta
za 1.000,- Sk. Pri odovzdávaní peňazí boli prítomných 5 ľudí, medzi nimi pani P. a bývalý predseda MNV.
Z výsluchu navrhovateľa 3/ vyplynulo, že J. L. žil ešte 30 rokov po predaji pozemkov a nedomáhal sa k ním vlastníckeho práva. Pamätal si na to, ako sa mu vyplácalo 4.000,- Sk, v tom čase mal 6 rokov.
Z výsluchu odporkyne V. L. vyplynulo, že jej mal svokor J. L. spomínať, že za pozemok nikdy nebol vyplatený, že upozorňoval U. B., aby si to dali do poriadku. J. L. to chcel B. predať, chcel, aby si to odkúpili, ale B. nemali záujem.
Z výsluchu svedkyne V. P. vyplynulo, že bola osobne prítomná pri tom, keď sa platilo L. za pozemok, na ktorom mali B. postavený svoj dom, to bol zrezaný les nad školou, jednalo sa o taký špic. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná, ďalej jej manžel T. P., pán F. a pán Q., ďalej U. B. a J. L.. Bola pozvaná ako svedkyňa k tým peniazom. Jednalo sa o sumu 4.000,- korún, tieto sa odovzdávali J. L. naraz v dome u J. L.. Nepamätala si presne kedy to bolo. Uviedla, že čestné prehlásenie spisovala na počítači na základe údajov predložených navrhovateľmi. Jednalo sa o zrezaný les, B. to tam museli odpratávať. Bola susedou, preto ju volali ako svedkyňu odovzdania peňazí. O odovzdaní peňazí sa nespisoval žiaden doklad.
Z výsluchu svedka F. E. Q. vyplynulo, že v rozhodnom období v roku 1952 alebo 1953 bol predsedom MNV L. a chodil robievať osevné plány, výkupy, schôdze. Hore na doline bývali L. aj B. neďaleko od seba. U. B., jeden zo synov B., potreboval pozemok na dom. U. sa chcel osamostatniť, tak kúpil pozemok od J. L.. Zmluva sa nepísala. Svedok uviedol: "V tej dobe sa veru nepísalo nič." Uviedol, že bol pri tom, keď sa vyplácali peniaze. Bolo to 4.000,- korún, bol tam ako svedok, volali ho B.. Pri vyplatení bol aj T. P. a V. P.. Deti tam neboli žiadne. P. boli susedia. Bol tam aj F. F., tiež sused. Pozemky, ktoré sa prevádzali, boli predtým lesom a kúsok pasienkom. Keď ho kúpili, urobili si cestu od školy hore. Uviedol, že J. L. by B. nedovolil stavať na svojom.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra A. pre k.ú. L. vyplynulo, že v časti B listu vlastníctva je ako výlučný vlastník parcely parcelné číslo parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 969 m2 zapísaná odporkyňa. Ako titul nadobudnutia je uvedená žiadosť o zápis geometrického plánu a D XXX/XX.
Z výpisu z evidenčného listu č. XXX vedeného Správou katastra A. pre k.ú. L. vyplynulo, že ako držiteľ parciel parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 983 mX a XXX/X - záhrady o výmere 210 m2 a stavby rodinného domu súp. N. na parcele č. XXX/X sú evidovaní B. U. a S..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra A. pre k.ú. L. vyplynulo, že v časti B je ako výlučný vlastník parcely parcelné číslo XXX/X zapísaná W. R.. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva XXX/XX, N XX/XX, NZ XXXX/XX.
Z notárskej zápisnice napísanej notárkou L.. J. P. pod č. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX dňa 22.02.2005 vyplynulo, že uvedeného dňa odporkyňa predala R. W. o.i. parcelu č. XXX/X.
Z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva L. - C. vyplynulo, že toto družstvo v minulosti neužívalo parcele parc. č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. L..
Z ručne písanej listiny vyplynulo, že U. B. žiadal o povolenie stavby rodinného domu. Zároveň navrhovatelia predložili projekt stavby rodinného domu bez uvedenia parcelného čísla.
Uznesením číslo 23/1956 zo dňa 26. marca 1956 rada Miestneho národného výboru v L., za ktorú ako predseda konal svedok Q. odporučila vydať stavebné povolenie na základe žiadosti U. B..
Dňa 31.05.1956 bola spísaná zápisnica na úrade MNV v L., ktorej predmetom bolo komisionálne jednanie vo veci prešetrenia žiadosti o vydanie stavebného povolenia žiadateľa U. B..
Dňa 11.06.1956 bolo vydané dodatočné rozhodnutie o stavbe Odborom výstavby rady ONV v A. ktorým sa dodatočne povolilo stavebníkovi U. B. v obci L. na parcelné číslo XXX/X stavbu rodinného domu podľa predloženého projektu, keďže sa zistilo, že stavebník započal so stavbou bez stavebného povolenia v roku 1955.
Podľa potvrdenia Obecného úradu L. zo dňa 22.02.2010 U. B. a S. B. od roku 1978 do roku 1993 užívajú a platia daň domovú a daň poľnohospodársku, od roku 1994 daň z nehnuteľnosti za parcely XXX/XXX/X
- záhrada o výmere 1050 m2 a XXX/XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1952 m2, na ktorej je postavený aj rodinný dom a priľahlé stavby k domu.
Zo zápisnice napísanej 05. júna 1957 na MNV v L. vyplynulo, že došlo k prejednávaniu žiadosti MNV L., ktorou sa domáhal o vyvlastnenie nehnuteľnosti XXXX/X, ktorá vnikla odčlenením z pôvodnej parcele č. XXXX a bola vlastníctvom J. L.. J. L. prehlásil, že je náchylný MNV L. odpredať pozemok, avšak žiadal zaplatenie vyššej náhrady, ako mu bola ponúknutá.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18D 478/94 vedenom vo veci náhradného dedičského konania po J. L. súd zistil identifikáciu parciel č. XXXX/XX zo dňa 03.05.1993. V jeho zmysle parcela U. XXXX/ X zapísaná vo vložke č. XXX k.ú. L. je podľa stavu v evidencii nehnuteľností zapísaná ako parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1952 m2 a XXX/X - záhrada o výmere 1050 m2 a ako užívateľ sú zapísaní U. B. a S. podľa evidenčného listu č. XXX.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 99/1963 Zb. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prípade určovacích návrhov je povinnosťou súdu zaoberať sa v prvom rade otázkou, či je u navrhovateľa naplnený predpoklad naliehavosti jeho právneho záujmu na takomto určení. Súd mal za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení
vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaná iná osoba - odporkyňa. Za takýchto okolností majú navrhovatelia ako do úvahy prichádzajúci dedičia vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Dušanom Mikitom dňa 26.01.2009 č.k. 17D /378/2008-72 a dňa 19.10.2004 č.k. 21D 364/2003 naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu, ktoré je podkladom pre zmenu zápisu vlastníka nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vychádzajúc z princípu hodnovernosti zapísaných údajov v katastri a následne zahrnutia do dedičstva po ich právanom predchodcovi
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh je sčasti dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov U. a S. v minulosti, a to v 50. rokoch minulého storočia postavili dom na pozemku, ktorý doposiaľ užívajú a ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučné vlastníctvo odporkyne. Túto skutočnosť o zápise inej osoby navrhovatelia a pôvodná navrhovateľka S. zistili v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom U. Domáhali sa preto určenia, že vlastnícke právo k pozemkom, a to parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 969 m2 a XXX/X - záhrady o výmere 840 m2 nadobudli na základe vydržania.
Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať určité predpoklady ustanovené zákonom, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby veci a nepretržitosť a dlhodobosť držby. Rovnaké predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ako v súčasnosti platný a účinný zákon Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. ustanovoval aj zákon platný a účinný v 50. rokoch minulého storočia, a to Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb.. To, že právni predchodcovia navrhovateľov držali fakticky predmetnú nehnuteľnosti nepretržite po dobu najmenej 10 rokov a že šlo o spôsobilý predmet vydržania nebolo medzi účastníkmi sporné. Táto skutočnosť vyplynula aj z listinných dôkazov najmä evidenčného listu č. XXX pre k.ú. L.e, identifikácie parciel z 03.05.1993 a výsluchov účastníkov i svedkov. Spornou bola existencia predpokladu oprávnenosti držby. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu vec náleží. Navrhovatelia tvrdili, že ich právni predchodcovia boli nepretržite po dobu 10 rokov v dobrej viere, že im pozemok patrí. Svoju dobrú vieru odvodzovali od zmluvy uzavretej v roku 1952 alebo 1953 s právnym predchodcom odporkyne zomrelým J. Odporkyňa popierala, že by vôbec došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi J. a U.J. k predmetným pozemkom. Jej tvrdenie bolo vyvrátené a naopak tvrdenie navrhovateľov preukázané priamymi dôkazmi, a to výsluchmi svedkov V., ktorí potvrdili, že boli priamymi svedkami predmetnej kúpy a odovzdávania kúpnej ceny. Nepriamym dôkazom predaja a kúpy pozemku sú skutočnosti, ktoré vyplynuli zo zápisníc týkajúcich sa vyvlastnenia susedného pozemku parc.č. XXXX/X v 50. rokoch minulého storočia pre účely stavby školy, z ktorých vyplýva, že J. sa dožadoval za vyvlastnenie tejto časti pozemku náhrady, a to vyššej ako ponúkanej náhrady aj voči štátu. V takom prípade by bolo nepochopiteľné, aby v tom istom období dovolil cudzím osobám a to fyzickým osobám postaviť
dom na svojom pozemku. Odporkyňa ani nepreukázala existenciu žiadneho iného právneho titulu B. pre užívanie pozemku J. a pre stavbu domu na ňom.
Je zrejmé, že podľa právnych predpisov platných v tej dobe sa vyžadovala pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou písomná forma a že táto nebola dodržaná. Zmluva takto uzavretá preto nie je podľa vtedy platného práva platná. Navrhovatelia aj ich právna predchodkyňa však tvrdili, že sa domnievali, že uzavretá zmluva je platná. Išlo teda o prípad právneho omylu. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I omyl právny môže byť ospravedlniteľný. O existencii práve takéhoto druhu omylu (ospravedlniteľného právneho omylu) v danej veci svedčia okolnosti prípadu. Súd prihliadol najmä na výpoveď svedka F. E. Q., ktorý bol volaný za účelom potvrdenia - osvedčenia existencie zmluvy ako úradná osoba, keďže bol predstaviteľom vtedajšieho orgánu verejnej správy, a to predsedom miestneho národného výboru. Ten sám uviedol (hoci bol osobou, u ktorej z titulu funkcie objektívne možno predpokladať znalosť predpisov), že sa vtedy (v tej dobe) nič nespisovalo (teda v obdobných veciach). Skutočnosť, že aktu bol prítomný predstaviteľ vtedajšieho orgánu verejnej správy a neupozornil na potrebu písomnej formy zmluvy mohla podľa názoru súdu vzbudiť v U. B. a S. B. dôvodné presvedčenie, že došlo k riadnemu a platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a následne nadobudnutiu vlastníckeho práva. Okrem toho možno vztiahnuť miernejšie merítko na právne omyly v 50. rokoch minulého storočia, kedy došlo k rozsiahlym zmenám v práve a často i k opusteniu tradičných právnych zásad. Súd prihliadol na všetky uvedené okolnosti a dospel k záveru, že na strane U. a S. B. došlo k ospravedlniteľnému právnemu omylu a teda že boli nepretržite po dobu najmenej 10 rokov v dobrej viere, že im pozemok parc. č. XXX/X, na ktorom stojí dom, patrí. Preto ako vyplynulo z potvrdenia obecného úradu platili aj domovú daň a daň poľnohospodársku. Keďže boli splnené všetky predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, súd určil, že nehnuteľnosť pozemok parcela registra "C" evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X o výmere 969 m2
- zastavané
plochy a nádvoria zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Správou katastra Trenčín pre katastrálne územie L. patrí do dedičstva po nebohom U. B., zomrelom 19.02.2003 v podiele 1/2 a do dedičstva po nebohej S. B., zomrelej 13.03.2008 v podiele 1/2.
Podľa § 91 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.), ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh je potrebné v časti určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X - záhrady z procesných dôvodov zamietnuť.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je po stránke procesnej okrem iného skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v ide. Ak má byť určené v zmysle ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. vlastnícke právo, musí sa konania (či už ako navrhovatelia nebo ako odporcovia) zúčastňovať všetci, ktorí majú takéto právo, poprípade ich právni nástupcovia, preto, aby účinky rozhodnutia súdu o takom predmete konania (najmä jeho záväznosť) dopadli na všetkých najmä
v katastri zapísaných vlastníkov, pretože rozsudok nemá všeobecnú platnosť a nie je záväzný pre nikoho ďalšieho než účastníkov konania; záver o vlastníctve musí pre všetkých vyznieť rovnako (§ 91 ods. 2 O.s.p.). V danej veci však zapísaná vlastníčka R. W. nebola účastníkom konania, navrhovatelia ju neoznačili za účastníka konania, hoci ňou byť mala, pretože sa konanie týka jej zapísaného vlastníckeho práva k pozemku. Na tento procesný nedostatok návrhu upozorňovala navrhovateľov odporkyňa vo vyjadrení k návrhu, k zmennému návrhu, i v prednesoch na pojednávaní. V tomto zmysle nemôže ísť o prekvapivý rozsudok súdu. Pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov nemohlo byť návrhu o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. N. - záhrady o výmere 840 m2 zapísané na LV č. XXXX, parcele č. XXX/X vyhovené a návrh musel byť v tejto časti zamietnutý.
Z rovnakého dôvodu bol zamietnutý aj v návrh v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a R. W.. Ak má byť určená v zmysle ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. neplatnosť zmluvy, musia sa konania (či už ako navrhovatelia nebo ako odporcovia) zúčastňovať všetci, ktorí ju uzavreli, poprípade ich právni nástupcovia, preto, aby účinky rozhodnutia súdu o takom predmete konania (najmä jeho záväznosť) dopadli na všetkých účastníkov právneho úkonu (zmluvy), poprípade ich právnych nástupcov. Tento právny názor je vyslovovaný v judikatúre súdov dlhodobo (napr. rozsudok býv. Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 29.2.1988, sp. zn. 3 Cz 61/87, ktorý bol uverejnený pod č. 36 v Bulletinu býv. Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1988). Neplatnosť zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov, predmet konania má nedeliteľnú povahu. Návrh, ktorým sa žiada určenie neplatnosti zmluvy, nemôže mať úspech, ak na základe neho nie je možné prejednať neplatnosť zmluvy so všetkými jej účastníkmi. Inak by nemohlo byť rozhodnutie, ktoré bolo v takomto konaní vydané, účinné aj proti účastníkom, ktorí neboli účastníkmi konania. Ak žaloba takéto prejednanie neumožňuje, pretože nie sú žalovaní všetci účastníci zmluvy, je potrebné ju zamietnuť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 1995, sp. zn. 4 Obo 271/95.) Okrem toho návrh v tejto časti nespĺňa ani požiadavky naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keďže určenie neplatnosti zmluvy by neriešilo jasne a určito pozíciu navrhovateľov.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 O. s. p. občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Nárok navrhovateľov na uloženie povinnosti inému štátnemu orgánu, v tomto prípade správnemu orgánu uplatnený v predmetnom konaní nie je nárokom, či právom vyplývajúcim z uvedených vzťahov (občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných alebo hospodárskych). Predmetom návrhu nie je ani preskúmanie zákonnosti už vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, vykonaného opatrenia alebo zásahu tohto orgánu, keďže sa pred ním žiadne konanie na podnet alebo návrh navrhovateľov nezačalo. Uplatnený nárok nie je ani "vecou", ktorú môžu súdy v občianskom súdnom konaní prejednať a rozhodnúť, pretože to zákon neustanovuje. Navrhovateľom uplatnený nárok sa týka katastrálneho konania, a to vykonania zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záznamom na podklade rozhodnutia súdu o určení tohto vlastníckeho práva, ktorého sa navrhovatelia domáhajú podaným návrhom. Katastrálne konanie je predmetom činnosti orgánov verejnej správy a je upravené zákonom č. 162/1995 Z.z.. Súd v sporovom-kontradiktórnom konaní nemôže vydať pokyn na postup konania inému štátnemu orgánu, s výnimkou prípadu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o ktoré však v danom prípade nejde. Postup správneho orgánu je upravený osobitným predpisom a príslušný pokyn by mohol byť daný len inštančným postupom. Súd okrem toho nemôže uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania. Povinnosť vykonať zápis záznamom a založiť nový list vlastníctva by bola uložená podľa návrhu neúčastníkovi konania, to znamená tretej osobe, pretože navrhovatelia neoznačili Katastrálny úrad v A., ani Správu katastra A. za odporcu. Súd preto návrh v časti uloženia povinnosti Katastrálnemu úradu, Správe katastra v A. taktiež zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný a preto súd vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).