Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cbi/18/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov proti odporcovi: Pavol Sameľ - Samex, s miestom podnikania 094 15 Zámutov 519, IČO: 40 995 178, zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 16.03.2011 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka (odporcu). Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením č.k. zo dňa 10.09.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.09.2010 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania odporcu. Uznesením č.k. zo dňa 22.09.2010 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 27.09.2010 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a ustanovil Ing. Štefana Tichého do funkcie správcu dlžníka.

Právny predchodca navrhovateľa si prihlásil do reštrukturalizačného konania 13 daňových pohľadávok v celkovej výške 19 507,90 eura ako zabezpečené pohľadávky a 4 daňové pohľadávky vo výške 847 eura ako nezabezpečené pohľadávky. Všetky pohľadávky navrhovateľa správca považoval za zistené.

Na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu (ďalej len „plán“) bola vytvorená samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Do skupiny pre zabezpečené pohľadávky bola zaradená pohľadávka veriteľa VÚB, a.s., vo výške 25 516,52 eura a pohľadávka navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa prihlásená vo výške 19 507,90 eura bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky len do výšky 2 698,31 eura a vo zvyšnej časti vo výške 16 809,59 eura bola pohľadávka navrhovateľa zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Prihlásené pohľadávky ostatných veriteľov boli zaradené do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Hodnota zabezpečeného nehnuteľného majetku odporcu bola stanovená znaleckým posudkom vypracovaným v r. 2007 na 28 214,83 eura.

Navrhovateľ namietal zaradenie pohľadávky veriteľa VÚB, a.s. do skupiny pre zabezpečené pohľadávky. Plán totiž v bode 1.7 uvádza, že veriteľ VÚB, a.s. bude uspokojený vo výške 100 % prihlásenej a uznanej zabezpečenej pohľadávky, a tým mal byť považovaný za plánom nedotknutého veriteľa súhlasiaceho

s plánom, pre ktorého mala byť vytvorené samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. V skupine pre zabezpečené pohľadávky mali byť len pohľadávky zabezpečené zákonným záložným právom daňového veriteľa - navrhovateľa. Ak však odporca ako predkladateľ plánu ponechal veriteľa VÚB, a.s. v skupine pre zabezpečené pohľadávky, potom jeho pohľadávka nemala ostať nedotknutá. Aj navrhovateľovi by v súvislosti s tým muselo byť poskytnuté plnenie len v rovnakom rozsahu ako aj veriteľovi VÚB, a.s. Za súčasného stavu veritelia zaradení do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, v ktorej jeden je plánom nedotknutý, znamená horšie uspokojovanie pre navrhovateľa.

Navrhovateľ tiež namietal, že predkladateľ plánu vychádzal z hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom z r. 2007. Podľa zistení navrhovateľa bola predmetná nehnuteľnosť postupne zhodnocovaná aj po vypracovaní znaleckého posudku, a preto pôvodný znalecký posudok mal byť nahradený aktuálnym.

Navrhovateľ ako člen veriteľského výboru namietal aj formu a spôsob zvolania veriteľského výboru, ktorý mal hlasovať o schválení resp. zamietnutí plánu. Navrhovateľ o mieste a čase konania nebol informovaný, nemohol sa ho zúčastniť a prezentovať tak svoje výhrady voči predloženému plánu.

Dňa 29.09.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu, v ktorom uviedol, že do skupiny pre zabezpečené pohľadávky boli zaradení dvaja veritelia - VÚB, a.s. a navrhovateľ. Pohľadávky veriteľov boli zabezpečené záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti odporcu. Pre oboch veriteľov bolo navrhnuté uspokojenie vo výške 100 % prihlásenej pohľadávky v danej skupine. Pre veriteľa VÚB, a.s. bola lehota splatnosti určené v súlade s pôvodným splátkovým kalendárom. Navrhovateľ nemal s odporcom dohodnutý žiaden splátkový kalendár, a preto bola navrhnutá lehota splatnosti najneskôr do konca roka 2011 v štvrťročných splátkach, a táto bola v čase podania vyjadrenia predčasne v celom rozsahu splatená. Obom veriteľom zaradeným do skupiny pre zabezpečené pohľadávky bola navrhnutá rovnaké miera uspokojenia, a to vo výške 100 %.

Pri určení hodnoty zabezpečeného majetku odporca vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Do termínu spracovania plánu neboli uskutočnené výraznejšie investície do nehnuteľnosti. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by hodnota nehnuteľnosti bola v čase vypracovania znaleckého posudku iná. Nehnuteľnosť je rozostavaným domom nachádzajúcim sa v rómskej osade.

Navrhovateľ počas reštrukturalizácie nikdy nevyjadril nesúhlasné stanovisko. Pritom navrhovateľ bol členom veriteľského výboru a o stave reštrukturalizácie bol informovaný. Navrhovateľ v zákonnej lehote nepodal návrh na zmenu plánu v súlade s ust. § 145 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto sa nemôže domáhať neúčinnosti plánu podľa § 157 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Odporca pri príprave plánu spolupracoval s veriteľmi, podmienky reštrukturalizácie boli dohodnuté v súčinnosti s nimi. Na základe toho odporca ako predkladateľ plánu navrhol pre zabezpečených veriteľov 100 % plnenie a pre nezabezpečených veriteľov 10 % plnenie.

Ohľadom zvolania veriteľského výboru odporca uviedol, že dňa 31.12.2010 sa dostavil na Daňový úrad Vranov nad Topľou za účelom dohody o termíne konania veriteľského výboru. Na daňovom úrade bolo odporcovi oznámené, že zodpovedný zamestnanec čerpá dovolenku a do práce nastúpi 03.01.2011. Dňa 31.12.2011 sa konal veriteľský výbor za účasti dvoch členov, ktorí návrh plánu schválili. Zápisnica zo schôdze veriteľov bola riadne publikovaná v Obchodnom vestníku zo dňa 07.01.2011. Následne správca zvolal schvaľovaciu schôdzu na 03.02.2011. V lehote na prihlásenie do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden z veriteľov.

Na základe týchto skutočností, a to najmä, že navrhovateľ sa neprihlásil do rozpravy so žiadosťou o zmenu plánu, nepredložil žiaden dôkaz o nevýhodnosti postavenia veriteľa v skupine, že pohľadávka je už uhradená v súlade s plánom, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o inej hodnote majetku

zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečených veriteľov, dozorujúci súd v uznesení o potvrdení plánu nenamietal procesné chyby v reštrukturalizačnom konaní, odporca navrhol, aby súd návrh zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. , zápisnice zo schvaľovacej schôdze veriteľov č.l. 140 a nasl., reštrukturalizačného plánu, vyjadrenia správcu k námietke navrhovateľa uplatnenej na schvaľovacej schôdzi, uznesenia zo dňa 25.02.2011 o tom, že sa reštrukturalizačný plán potvrdzuje a výsluchom účastníkov konania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je s účinnosťou od 01.01.2012 právnym nástupcom Daňového úradu Vranov nad Topľou na základe v spojení s o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odporca je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorého činnosť bola pozastavená dňa 26.07.2011 na dobu do 25.07.2014.

Okresný súd Prešov uznesením č.k. -49 zo dňa 10.09.2010 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 17.09.2011 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.

Uznesením č.k. -52 zo dňa 20.09.2010 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 24.09.2010 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil Ing. Štefana Tichého do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené dve skupiny veriteľov. Skupina pre zabezpečených veriteľov a skupina pre nezabezpečených veriteľov. Do skupiny pre nezabezpečených veriteľov bola zaradená pohľadávka veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „VÚB, a.s.) a pohľadávka navrhovateľa vo výške 2 698,31 eura. Pohľadávka navrhovateľa bola vo zvyšnej časti 17 656,59 eura zaradená do skupiny pre nezabezpečených veriteľov, pretože majetok zabezpečujúci pohľadávku veriteľa nemohol postačovať na uspokojenie celej pohľadávky navrhovateľa, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo ako druhé v poradí.

Podľa záväznej časti plánu v skupine pre zabezpečených veriteľov mal byť veriteľ VÚB, a.s. uspokojený vo výške 100 % a to spôsobom podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru. Navrhovateľ mal byť v časti pohľadávky zaradenej do skupiny pre zabezpečených veriteľov uspokojený vo výške 100 % v štvrťročných splátkach po 674,58 eura; posledná splátka mala byť uhradená vo výške 674,57 eura do 31.12.2011. V skupine pre nezabezpečených veriteľov mal byť navrhovateľ uspokojený do výšky 10 %, t.j. 1 765,66 eura v 4 splátkach po 441,41 eura; pritom posledná splátka mala byť uhradená do 12.11.2011.

Na schvaľovacej schôdzi sa zúčastnil aj navrhovateľ. Spôsobom stanoveným o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 žiaden z veriteľov nepredložil žiadosť o zmenu plánu podľa .

Plán bol v oboch vytvorených skupinách prijatý, pričom z výsledkov hlasovanie vyplynulo, že v skupine zabezpečených veriteľov hlasoval navrhovateľ proti prijatiu plánu a v skupine nezabezpečených veriteľov rovnako navrhovateľ hlasoval proti prijatiu plánu.

Navrhovateľ vzniesol do zápisnice zo schvaľovacej schôdze námietku, v rámci ktorej uviedol, že namieta zaradenie veriteľa VÚB, a.s., ktorý mal byť zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka navrhovateľa bola zaradená do skupiny pre zabezpečených veriteľov len čo do výšky 2

698,31 eura. Pritom sa vychádzalo z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom vypracovaným v r. 2007 pre veriteľa VÚB, a.s. v súvislosti s poskytovaným úverom. Keďže pohľadávka navrhovateľa nebola zaradená do skupiny pre zabezpečených veriteľov v plnej výške, navrhovateľ žiadal, aby sa vychádzalo zo znaleckého posudku vypracovaného v r. 2011. Ďalej navrhovateľ namietol, že veriteľský výbor nebol zvolaný, ale súhlas s plánom bol vydaný bez akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľom ako členom veriteľského výboru.

Uznesením č.k. -176 zo dňa 25.02.2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 07.03.2011 súd potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu a skončil reštrukturalizáciu odporcu.

Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2012 navrhovateľ uviedol, že jeho pohľadávka bola plánom zmenená čo do výšky a splatnosti. Pohľadávka veriteľa VÚB, a.s. nebola dotknutá žiadnym spôsobom, a preto mala byť pre tohto veriteľa vytvorená samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. V skupine pre zabezpečených veriteľov mal ostať len navrhovateľ. Navyše navrhovateľ je poskytovateľom štátnej pomoci, a preto v každom prípade, kde by navrhovateľ nemal byť uspokojený v celom rozsahu, musel by hlasovať proti prijatiu plánu. Reštrukturalizačný plán veriteľ namietal aj z dôvodu, že nevychádzal z aktuálneho znaleckého posudku ceny nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností bola zvýšená, stavba bola zhodnocovaná, ale zároveň navrhovateľ uznal, že rovnako od roku 2007 mohlo dôjsť aj k znehodnoteniu stavby, teda jej cena je relatívna. Tým navrhovateľ poukazoval na to, že bolo potrebné postupovať podľa aktuálneho znaleckého posudku, nie podľa znaleckého posudku vypracovaného v r. 2007.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení akceptoval, že prednostným záložným veriteľom je VÚB, a.s., a teda by bol prednostne uspokojovaný, avšak veriteľ VÚB, a.s. bol zaradený do skupiny pre zabezpečených veriteľov nesprávne. Navrhovateľ mal byť zaradený do skupiny pre zabezpečených veriteľov sám, a tým by mal výhodnejšie postavenie, ako v schválenom pláne. Veriteľ VÚB, a.s. je veriteľom plánom nedotknutých pohľadávok, pretože je uspokojovaný nielen v plnej výške, ale aj v termíne podľa skôr dohodnutého splátkového kalendára.

Navrhovateľ bol členom veriteľského výboru, avšak jeho zasadnutia sa nezúčastnil z dôvodu, že oznámenie o konaní veriteľského výboru nebolo veriteľovi správne doručené a navrhovateľ tak nemal možnosť požiadať predkladateľa plánu o zapracovanie zmien. Zároveň navrhovateľ upozornil na to, že podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa rozlišujú tri skupiny pohľadávok: zabezpečených, nezabezpečených a plánom nedotknutých. Preto ak veriteľ VÚB, a.s. nebol plánom dotknutý, mal byť zaradený do samostatnej skupiny.

Odporca k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že hodnota nehnuteľnosti sa od vypracovania znaleckého posudku nezvýšila, dom doposiaľ nebol skolaudovaný a nachádza sa v rómskej osade. Ďalej odporca poukázal na to, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu predpokladanom plánom splnená.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Predmetom tohto konania je návrh na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči navrhovateľovi.

Podľa na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

Podľa , ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Podľa a každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, zaradí zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

Podľa každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu

a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,

b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,

c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,

d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,

e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

Podľa predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze.

Podľa účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,

b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,

d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Podľa právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

Podľa konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Navrhovateľ ako veriteľ odporcu si v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok odporcu riadne prihlásil pohľadávku, ktorá bola správcom v celom rozsahu zistená. Pre účely hlasovania o pláne bola pohľadávka navrhovateľa sčasti zaradená do skupiny pre zabezpečených veriteľov a sčasti do skupiny pre nezabezpečených veriteľov. V oboch skupinách hlasoval navrhovateľ proti prijatiu plánu a na schôdzi uplatnil odôvodnené námietky.

Dôvody, pre ktoré súd môže vysloviť neúčinnosť plánu, sú taxatívne vymedzená v ust. . Prvým do úvahy prichádzajúcim dôvodom je rozdielne uspokojovanie veriteľov zaradených do rovnakej skupiny, a to buď čo do výšky alebo spôsobu uspokojovania pohľadávky.

Navrhovateľ bol v skupine pre zabezpečené pohľadávky uspokojený rovnako ako veriteľ VÚB, a.s. v plnej výške, t.j. vo výške 100 %. Pokiaľ ide o spôsob plnenia, je potrebné skonštatovať, že z reštrukturalizačného plánu nie je možné zistiť spôsob uspokojovania veriteľa VÚB, a.s., pretože obsahuje len odkaz na hypotekárnu zmluvu, v ktorej mal byť spôsob splácania uvedený. Z uvedeného vyplýva, že výška uspokojenia oboch veriteľov v skupine pre zabezpečené pohľadávky bolo rovnaké čo do výšky. Pokiaľ ide o spôsob splácania, teda splatnosť a výšku jednotlivých splátok, tieto skutočnosti nebolo možné na základe reštrukturalizačného plánu posúdiť. Súd tu ale poukazuje na tvrdenie odporcu, ktorý už v podaní zo dňa 29.09.2011 uviedol, že celá pohľadávka navrhovateľa bola predčasne splatená. Navrhovateľ toto tvrdenie nespochybnil, a teda súd má za to, že táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. Na základe uvedeného je zrejmé, že veriteľovi VÚB, a.s. týmito ustanoveniami plánu nebola poskytnutá faktická výhoda oproti navrhovateľovi.

Ďalej sa navrhovateľ môže domáhať určenia neúčinnosti plánu, ak predkladateľ nezaradil jeho pohľadávku do skupiny ako požiadal ( ), ak sa tým navrhovateľ dostal do horšieho postavenia ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ nepožiadal o zmenu plánu v súlade s ust. , teda chýba už základný predpoklad pre uplatnenie tohto dôvodu neúčinnosti plánu. Navyše navrhovateľ v námietke vznesenej na schvaľovacej schôdzi nežiadal zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ale naopak domáhal sa zaradenia pohľadávky iného veriteľa do inej skupiny.

Posledným do úvahy prichádzajúcim dôvodom určenia neúčinnosti plánu je nezaradenie zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečenú pohľadávku v rozsahu, v akom veriteľ požiadal podľa , ak sa tým dostal do horšieho postavenia ako v prípade konkurzu. Ani tu nebola splnená podmienka, aby navrhovateľ požiadal o zmenu rozsahu, v akom bola jeho pohľadávka zaradená do skupiny pre zabezpečených veriteľov, a to kvalifikovaným spôsobom podľa .

Z uvedeného vyplýva, že nebol daný ani jeden dôvod, pre ktorý súd môže vysloviť neúčinnosť plánu proti navrhovateľovi ako veriteľovi.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zvolania resp. nezvolania veriteľského výboru a ďalšieho priebehu reštrukturalizácie, tieto boli predmetom posudzovania a rozhodovania súdu v rámci reštrukturalizačného konania a nemajú žiaden právny význam vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o neúčinnosti plánu. Súd pri rozhodovaní o neúčinnosti plánu nepreskúmava rozhodnutie, ktorým bol reštrukturalizačný plán potvrdený, ale posudzuje len existenciu resp. neexistenciu dôvodov podľa . Námietky týkajúce sa neaktuálneho znaleckého posudku mohli mať vzťah k predmetu konania len v prípade, ak by boli uplatnené kvalifikovaným spôsobom podľa ust. , ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa (ďalej len „“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odporca ako úspešný účastník si uplatnil právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o tomto nároku mal za to, že v tomto konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že u navrhovateľa ako veriteľa odporcu potvrdením reštrukturalizačného plánu došlo k plneniu na jeho nezabezpečenú pohľadávku len do výšky 10 % a prihliadol aj na skutočnosť, že pôvodne zabezpečená pohľadávka navrhovateľa bola preradená v podstatnej časti do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s plnením vo výške 10 % oproti plneniu na zabezpečené pohľadávky vo výške 100 %. Ďalej súd prihliadol na priebeh reštrukturalizačného konania, kde súd v konaní vedenom pod sp. zn. skonštatoval porušenia v priebehu reštrukturalizácie. Uvedené pochybenia podľa odôvodnenia súdu nemali vplyv na potvrdenie plánu, avšak súd má za to, že je možné tieto pochybenia zohľadniť v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov. Na základe týchto okolností súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona