Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-80-2011.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/80/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu DEKOR STYL Sp. z o.o., ul. Lakowa 26A, 47 400 Racibórz, Poľská republika, IČO: 241 235 096, zastúpeného Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, Národná 814/4, 010 01 Žilina proti žalovanému LIMA TRANS, s.r.o., Kružlov 156, 086 04 Kružlov, IČO: 36 825 174, toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom Mgr. Tomášom Gerberym, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 682,88 EUR s príslušenstvom, dňa 6.7.2012 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 682,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 113,84 EUR od 3.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 569,05 EUR od 7.1.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu na súdnom poplatku zo žaloby 40,50 EUR a na trovách právneho zastúpenia 117,72 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 682,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 113,83 EUR od 3.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 569,05 EUR od 7.1.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu na základe objednávok ZLEC 01649/9 zo dňa 13.11.2009 a ZLEC 01767/9 zo dňa 24.11.2009, podľa ktorých žalovanému dodal tovar. Po dodaní tovaru vystavil faktúru VAT 1935/MSP/12/2009 zo dňa 2.12.2009 na sumu 553,50 zlotých, čo je 134,72 EUR a faktúru VAT 23/ MSP/01/2010 zo dňa 6.1.2010 na sumu 3.547,39 zlatých, čo je 866,21 EUR so splatnosťou v deň ich vystavenia. Žalovaný kúpnu cenu zaplatil iba čiastočne, keď dňa 12.2.2009 zaplatil 85,82 zlotých, čo je 20,89 EUR na faktúru VAT 1935/MSP/12/2009, o čom svedčí doklad č. 873/KAS/12/2009 z uvedeného dňa a na kúpnej cene podľa tejto faktúry zostáva zaplatiť 467,68 zlotých, čo je 113,83 EUR a dňa 6.1.2010 zaplatil 1.216,97 zlotých, čo je 297,16 EUR na faktúru VAT 23/MSP/01/2010, o čom svedčí doklad č. 10/KAS/01/2010 z uvedeného dňa a na kúpnej cene podľa tejto faktúry zostáva zaplatiť 2.330,42 zlotých, čo je 569,05 EUR. Zvyšnú časť kúpnej ceny z oboch faktúr sa pritom zaviazal osobne zaplatiť dňa 14.1.2010. Právne povinnosť žalovaného vyplýva z ustanovenia § 409 a násl. Obchodného zákonníka.
Písomným podaním zo dňa 2.5.2012 doplneným písomným podaním zo dňa 28.5.2012 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby. Návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby súd vyhovel uznesením zo dňa 5.6.2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 11.6.2012 tak, že podľa zmeny žaloby žalovaný je na základe tých istých skutkových a právnych skutočností povinný zaplatiť žalobcovi sumu
682,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 113,84 EUR od 3.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 569,05 EUR od 7.1.2010 do zaplatenia.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, keď právna zástupkyňa žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 20.6.2012, svoju neúčasť písomne ospravedlnila so žiadosťou o prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti a dňa 22.6.2012 predvolanie na pojednávanie prevzal aj opatrovník žalovaného, ktorého mu súd ustanovil podľa § 29 ods. 3 O.s.p., lebo na súdu známej adrese zásielky nepreberá, pričom opatrovník žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Prihliadnutím na obsah spisu, najmä na žalobcom predložené listiny, bol zistený tento skutkový stav:
Písomnou objednávkou zo dňa 12.11.2009 číslo ZLEC 01649/9 si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie dvoch okien v cene 553,50 zlotých a rovnako písomnou objednávkou zo dňa 23.11.2009 č. ZLEC 01767/9 zhotovenie okna, držiaka a dverí v cene 3.547,39 zlotých.
Žalobca tvrdí, že v súlade s objednávkou žalovaného ním objednaný tovar mu dodal a po jeho dodaní vystavil faktúry VAT 1935/MSP/12/2009 zo dňa 2.12.2009 na sumu 553,50 zlotých, čo je 134,72 EUR a VAT 23/MSR/01/2010 zo dňa 6.1.2010 na sumu 3.547,39 zlotých, čo je 866,21 EUR, spolu 1.000,93 EUR splatných v deň vydania faktúr. Žalovaný však svoju povinnosť zaplatiť cenu tovaru splnil iba čiastočne, keď dňa 12.2.2009 na úhradu faktúry VAT 1935/MSP/12/2009 zaplatil 85,82 zlotých, čo je 20,89 EUR, o čom svedčí príjmový doklad č. 873/KAS/12/2009 zo dňa 12.2.2009 a k zaplateniu zostáva 467,68 zlotých, čo je 113,83 EUR a dňa 6.1.2010 na úhradu faktúry VAT 23/MSP/01/2010 zaplatil 1.216,97 zlotých, čo je 297,16 EUR, o čom svedčí príjmový doklad č. 10/KAS/01/2010 zo dňa 6.1.2010 a k zaplateniu zostáva 2.330,42 zlotých, čo je 569,05 EUR. Spolu tak žalovaný dlhuje 682,88 EUR, aj keď sa zaviazal tento dlh splniť dňa 14.1.2010.
Zo žalobcom predložených listín súd zistil, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v Štátnom súdnom registri podnikateľov vedenom Okresným súdom v Gliwiciach, oddiel Štátneho hospodárskeho súdneho registra, so sídlom v Poľsku, vojvodstvo Sliezske, mesto Racibórz. Na druhej strane žalovaný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 19032/P so sídlom v Slovenskej republike. Ide tak o spor týkajúci sa zmluvného záväzku s medzinárodným prvkom, pričom oba štáty, v ktorej majú zmluvné strany sídla, sú členskými štátmi EÚ. Povinnosťou tohto súdu tak bolo v prvom rade zisťovať, či je daná jeho právomoc na konanie a rozhodnutie v tomto spore.
V konaní nebolo preukázané, aby účastníci zmluvy vykonali voľbu právomoci v zmysle článku 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Právomoc súdu je tak, vzhľadom na predmet sporu, treba určiť podľa článku 5 ods. 2 písm. b/ Nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte a/ v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b/ na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. Tovar bol dodaný žalovanému na územie Slovenskej republiky a tak v zmysle uvedeného je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, konkrétne procesného súdu, ktorý v zmysle vnútroštátneho procesného predpisu je súdom miestne (§ 85 ods. 4 O.s.p.) i vecne (§ 9 ods. 1 O.s.p.) príslušným.
Vzhľadom na zistený medzinárodný prvok bolo potrebné v druhom rade zistiť právo ktorého z dvoch štátov je treba použiť ako právo rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku.
Zo žalobcom predložených listín, najmä objednávok vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol založený v mesiaci november 2009. Rozhodné právo je tak treba určiť (ako správne tvrdil žalobca)
podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, ku ktorému Poľská republika i Slovenská republika pristúpili dňa 14. apríla 2005.
Podľa článku 4 Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkáreň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkáreň ako hlavná prevádzkáreň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkáreň. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 tohto článku, ak predmetom zmluvy je právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie nehnuteľnosti, platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Domnienka podľa odseku 2 sa nevzťahuje na zmluvu o preprave tovaru. Pri tejto zmluve, ak štát, kde má prepravca v čase uzatvorenia zmluvy hlavnú prevádzkáreň, je zároveň štátom, kde sa nachádza miesto nakladania alebo vykladania tovaru alebo hlavná prevádzkáreň odosielateľa, potom platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s týmto štátom. Na účely tohto odseku sa zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku na jednu cestu a iné zmluvy, ak ich hlavným predmetom je preprava tovaru, považujú za zmluvy o preprave tovaru. Odsek 2 sa neuplatní, ak nemožno určiť charakteristické plnenie, a domnienky odseku 2, 3 a 4 sa neuplatnia, ak z celkových okolností vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom.
Rovnako ako v prípade právomoci, tak ani v prípade rozhodného práva, nebolo v konaní preukázané, aby zmluvné strany vykonali voľbu rozhodného práva v zmysle článku 3 Dohovoru a tak rozhodné právo je treba určiť podľa zásad článku 4 Dohovoru. Niet sporu o tom, že rozhodným právom je právo Poľskej republiky, k právnemu poriadku ktorej má zmluva tvoriaca základ záväzkového vzťahu najužšiu väzbu, lebo žalobca, ktorý uskutočnil plnenie, má sídlo (prevádzku) na území uvedeného štátu.
Predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to vyplýva zo žalobcom predložených listín, bolo zhotovenie veci na zákazku (okná, dvere a držiak) podľa požiadaviek žalovaného. Dôkazom toho sú objednávky a nákresy vecí (tovaru), ktoré žalobca sa zaviazal zhotoviť. Preto na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že predmetom záväzkového vzťahu, ktorý účastníci uzavreli a z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok nie je predaj tovaru, resp. jeho kúpa, ale zhotovenie veci na zákazku. Ide tak o zmluvu o dielo, v ktorej žalobca bol zhotoviteľom a žalovaný objednávateľom.
Tento záver súdu podporuje aj fakt, že podľa zápisu žalobcu do príslušného registra podnikateľov predmetom činnosti je síce aj predaj tovaru, ale tiež výroba tovaru z PVC, výroba rôznych tovarov stolárskych pre stavebníctvo, výroba skla a rôznych tovarov zo skla a pod. a na druhej strane žalovaný v predmete činnosti má maloobchod a veľkoobchod.
Záväzkový vzťah založený účastníkmi je nesporne obchodnoprávny, lebo ide o vzťah dvoch podnikateľských subjektov a realizujúci ich podnikateľskú činnosť. Tento vzťah tak spadá do režimu obchodného práva. Poľský právny poriadok však nemá osobitný právny predpis samostatne upravujúci obchodnoprávne vzťahy, ale tieto vzťahy upravuje všeobecný predpis Občiansky zákonník (zákon zo dňa 23. apríla 1964, Zbierka z roku 1964 č. 16. Poz 19 v znení neskorších predpisov), ako to vyplýva aj z jeho článku I., podľa ktorého zákon reguluje vzťahy civilno-právne medzi fyzickými osobami i osobami právnickými. Na posúdenie žalobcom uplatneného nároku je tak treba použiť príslušné ustanovenia tohto zákonníka o zmluve o dielo (časť XV. zákona).
Podľa čl. 627 Poľského Občianskeho zákonníka (ďalej iba POZ) prostredníctvom zmluvy o dielo prijímajúci objednávku (zhotoviteľ) zaväzuje sa zhotoviť (vykonať) dohodnuté dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu.
Žalobca na dôkaz uzavretia zmluvy o dielo medzi účastníkmi i jej obsahu predložil už skôr citované písomné objednávky vystavené žalovaným a potvrdené žalobcom ZLEC 01649/9 zo dňa 13.11.2009 a ZLEC 01767/9 zo dňa 24.11.2009, z ktorých je zrejmý predmet zmluvy, t. j. aký tovar mal byť žalobcom zhotovený, cena diela i doba vykonania diela. Žalobca tvrdí, že dielo v súlade so zmluvou zhotovil a odovzdal žalovanému a tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu. Keďže podľa žalobcu žalovaný zaplatil iba časť ceny, žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu zostávajúcu časť v sume 682,88 EUR.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, lebo súdu sa nepodarilo mu doručiť písomnosti na adresu sídla podľa zápisu v obchodnom registri a to ani prostredníctvom polície a súdu sa nepodarilo skontaktovať ani s konateľom žalovaného G. G., keďže tento podľa správy polície sa dlhodobo zdržuje v Španielsku na neznámom mieste. Súd preto postupom podľa § 29 ods. 3 O.s.p. žalovanému pre toto konanie ustanovil opatrovníka, ktorý sa však k žalobe nevyjadril. Napriek tomu súd nemal pochybnosti o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a to nielen čo do základu, ale ani čo do jeho výšky. Súd v tomto smere poukazuje na fakt, že nielenže v priebehu konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu v žalobe a obsah ním predložených listín, ale v tomto smere nebolo možné pominúť ani skutočnosť, že žalovaný sám, aj keď iba čiastočne cenu diela zaplatil a na potvrdení o úhrade sumy 1.216,97 zlotých dňa 6.1.2010 číslo 10/KAS/01/2010 konateľ žalovaného vlastnoručne napísal, že zbytok ceny zaplatí osobne budúci týždeň 14.1.2010. Súd z týchto dôvodov ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zhotovil veci (dielo), za ktoré žalovaný doposiaľ nezaplatil časť ceny v žalovanej výške 682,88 EUR.
Žalobca okrem zaplatenia sumy 682,88 EUR žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 10 % ročne (po zmene pripustenej súdom) zo sumy 113,84 EUR od 3.12.2009 a zo sumy 569,05 EUR od 7.1.2010 do zaplatenia.
Žalovaný cenu diela prevzatého dňa 2.12.2009 v sume 134,72 EUR bol povinný zaplatiť toho istého dňa, ako to vyplýva z faktúry VAT 1935/MSP/12/2009, ktorú žalovaný prevzal dňa 2.12.2009, ale zaplatil iba časť ceny vo výške 20,89 EUR. So zvyšnou časťou ceny diela vo výške 113,72 EUR je tak od 3.12.2009 až doposiaľ v omeškaní. Cenu diela, ktoré prevzal dňa 6.1.2010 v sume 866,21 EUR bol žalovaný povinný zaplatiť podľa faktúry VAT 23/MSP/01/2010 toho istého dňa, t. j. 6.1.2010, ale zaplatil iba jej časť vo výške 297,16 EUR. So zvyšnou časťou ceny diela vo výške 569,05 EUR je tak od 7.12.2009 až doposiaľ v omeškaní.
Podľa čl. 359 § 1 POZ úroky z peňažnej sumy prináležia len vtedy, ak to vyplýva z právneho úkonu alebo zo zákona, z rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia iného príslušného orgánu.
Podľa čl. 481 § 1 POZ ak sa dlžník omeškaní so splnením peňažného plnenia, veriteľ môže žiadať úroky za čas omeškania, hoci by mu nebola spôsobená žiadna škoda a hoci omeškanie nebolo spôsobené okolnosťami, za ktoré dlžník nenesie zodpovednosť.
Podľa § 359 § 2 POZ ak výška úrokov z omeškania nebola zhora ohraničená, prináležia zákonné úroky z omeškania.
V konaní nebolo preukázané, aby výška úroku z omeškania bola účastníkmi dohodnutá a tak žalobcovi patria úroky z omeškania v zmysle zákonnej úpravy, ktoré na základe Rozhodnutia Ministra financií Poľska zo dňa 29.6.2009 sú vo výške 10 % ročne (rozhodnutie založené v spise).
Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť i 682,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 113,84 EUR od 3.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 569,05 EUR od 7.1.2010 do zaplatenia,
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a tak mu patrí náhrada trov konania v plnej výške, ktorú súd v zhode s ich vyčíslením v žalobe ustálil vo výške 40,50 EUR na súdnom poplatku zo žaloby a vo výške 117,72 EUR na trovách právneho zastúpenia žalobcu (pri tarifnej hodnote predmetu konania 682,88 EUR právnej zástupkyni žalobcu patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tarifná odmena 51,45 EUR za jeden úkon právnej služby a to za dva úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ žaloba, spolu na odmene 102,90 EUR a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál po 7,21 EUR za uvedené úkony, spolu režijný paušál 14,82 EUR).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).