Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-67-2011.pdf
PDF · 102.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/67/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky E. N., L. Y. L., R. XX, zastúpenej Mgr. Gabrielom Cinom, advokátom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporcovi H. N., V. L. Y. M. D., Š. XX, V..Č.. L.: L., G. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom v Bratislave, Ružomberská 6, o rozvod úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu: H. N., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, ul. Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E. N., K.. H., X.. XX.XX.XXXX a odporcu H. N., X.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 28.06.2003 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava II - Vrakuňa, zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, rozvádza.
Maloleté dieťa H. N., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec H. N., X.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého H. N., X.. XX.XX.XXXX sumou 230 € mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým H. N., X.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec si maloleté dieťa v čase určujúcom začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a v čase určujúcom koniec styku ich na tom istom mieste matke odovzdá.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2011 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi narodenému v manželstve, na čas po rozvode. Ako dôvod uviedla , že pre povahové a názorové rozdiely si s odporcom čoraz menej rozumeli. Manželstvo sprevádzali neustále nezhody a hádky. V dôsledku nedostatku komunikácie sa medzi manželmi prehĺbila dlhotrvajúca kríza. Odporca sa v roku 2007 odsťahoval zo spoločnej domácnosti.
Neskôr navrhovateľka zistila, že nadviazal vzťah s inou ženou. Vo februári 2009 sa manželia definitívne rozišli. Rozvod považuje navrhovateľka za jediné možné riešenie.
V časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhovateľka navrhol zveriť maloleté dieťa narodené v manželstve do osobnej starostlivosti matke, výšku výživného určiť sumou 500 eur mesačne.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : sobášny list. Rodný list dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka, potvrdenia o príjme účastníkov konania, vyčíslenia mesačných nákladov.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 28.6.2003 v Bratislave. U oboch účastníkov konanie ide o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Chorvátskom Grobe, okr. Senec čím je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Pezinok.
V manželstve sa narodilo jedno dieťa: H. N., X.. XX.XX.XXXX, čo súd osvedčil z fotokópie rodného listu.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného návrhu a žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Manželstvo neplní svoje funkcie a nie je nádej na obnovu manželského spolužitia. Ako príčinu uviedla diametrálne odlišné názory na spolužitie, vedenie rodinného života a podobne.
Odporca vyslovil s rozvodom súhlas. Potvrdil, že manželstvo je rozvrátené a niet nádej na jeho zachovanie.
Právny zástupcovia účastníkov konania potvrdili splnenie podmienok stanovených v zákone pre rozvod manželstva a vzhľadom na súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva, súd ďalšie dokazovanie v tejto časti predmetu konania nevykonával.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, manželia spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd má zato, že k vzájomnému odcudzeniu manželov došlo z dôvodu dlhotrvajúcich a rozdielnych názorov na chod manželstva a rodiny. Na rozpade manželstva sa do veľkej miery podpísala neschopnosť konštruktívnej komunikácie medzi manželmi, ktorá viedla k ochladnutiu citov na oboch stranách, strate intímneho života a rozdeleniu spoločnej domácnosti, ako aj mimomanželský vzťah odporcu.
Manželstvo je zväzok, ktorého obsahom je súbor mravných postulátov, ako prejavovať si navzájom lásku a cit, úctu, byť si vzájomne verní. Tieto jednotlivé zložky nie sú však nárokovateľné. Ide skôr o ochotu a schopnosť manželov tieto hodnoty ctiť a podľa toho sa správať. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia, alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, založený na dôvere, úcte, láske, porozumení. Tieto komponenty nemožno však navzájom vynucovať. Ani autoritatívnym rozhodnutím súdu nemožno jedného z manželov nútiť zotrvať v manželstve, ak nadovšetky pochybnosti uvedie, že už ďalej v manželstve zotrvať nechce.
Pokiaľ ide o zverenie detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, navrhovateľka navrhla, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, s čím odporca vyslovil súhlas.
Práva a povinnosti oboch rodičov zostávajú po rozvode manželstva rovnaké. V danom prípade však súd určil, že právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok bude ponechané navrhovateľke a to vzhľadom na odporcovu neúspešnú podnikateľskú činnosť, v dôsledku ktorej sa rodina dostala do finančnej núdze a čelí exekučným konaniam.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich det podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní, schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Pri určení vyživovacej povinnosti musí súd skúmať odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti . Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako jedlo a ošatenie, ale aj ďalších potrieb ako kultúrne, športové a rekreačné potreby. Odôvodnené potreby detí súd bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Náklady na maloletého Michaela podľa rozpisu predloženého matkou dieťaťa sú tvorené nákladmi na školu ( strava v škole, kurzy, družina, školské pomôcky ) v sume 58 eur mesačne, nákladmi na mimoškolskú činnosť (futbal, prírodovedecký krúžok ), nákladmi na ostatné výdavky ( oblečenie a obuv, strava, hygiena, mobilný telefpon, bývanie, doprava, kultúra, dovolenky a výlety, vreckové )v sume 525 eur mesačne.
Navrhovateľka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem. Žije u mamy. Náklady na dieťa uhrádzajú v prevažnej miere jej rodičia a brat navrhovateľky. Hľadá si zamestnanie, ale zatiaľ neúspešne.
Odporca je spoločníkom alebo konateľom v piatich spoločnostiach Cook & Gril, BM Consulting, AVS Slovakia, Rekam a Oxitrón. Podľa vyjadrenia odporcu sú všetky tieto spoločnosti v strate, hospodária s negatívnym výsledkom. Aktuálny príjem odporcu je 309 eur. Jeho náklady mu pomáhajú uhrádzať rodičia a pôžičky. Uvedené, však odporca súdu nepreukázal inak, ako svojimi tvrdeniami.
Po odchode otca zo spoločnej domácnosti, sa matka o dieťa sama osobne stará, žije s deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou, zabezpečuje dieťaťu riadnu starostlivosť, vrátane zabezpečovania všetkých jeho potrieb.
Matka detí vyčíslila náklady na maloleté dieťa sumou cca 520 eur. Do týchto nákladov zahrnula náklady na školu, stravu, oblečenie, hygienu, mimoškolské aktivity a ostatné výdavky detí. Dieťa navštevuje základnú školu, hrá futbal v športovom klube. Dieťa je zdravé.
Výdavky dieťaťa súd zhodnotil ako odôvodnené, až na malé výnimky, kedy posúdil za nadhodnotený výdaj na oblečenie dieťa a školu .
Výživné je prednostnou pohľadávkou. Otec detí je zdravý muž, ktorému nič nebráni pracovať, či už ako živnostník, alebo v pracovnom pomere. Súdu nepreukázal z akých prostriedkov financuje svoje náklady, z čoho je možné vyvodiť, že otec detí má i nepriznané príjmy, ktoré nevie súdu zdokladovať. Pokiaľ sa odporcovi nedarí úspešne podnikať, má k dispozícii i iné možnosti - pracovať v pracovnom pomere alebo brigádnicky.
Obaja rodičia sa majú približne rovnakou mierou prispievať na výživu spoločných detí a preto súd zaviazal otca dieťaťa na plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu 230 eur mesačne, čo je približne pokrytie polovice nákladov dieťaťa, nakoľko súd uznal za odôvodnené náklady dieťaťa v rozsahu 400 eur.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719489&FragmentId2=4719489>), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719543&FragmentId2=4719543>), sú v podstate totožné s doterajšou právnou úpravou. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719489&FragmentId2=4719489>), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú) životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej; naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa.
„Výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Styk otca s dieťaťom súd upravil v zmysle návrhu. Otázka úpravy styku nebola medzi účastníkmi spornou.
V tomto prípade súd nezistil žiadne odôvodňujúce okolnosti na priznanie náhrady trov konania a preto ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.