Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-46-2012.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/46/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom ul. Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.973,24 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Ro/52/2011-39 zo dňa 24.3.2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o splatnosti prisúdených plnení.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 4C/238/2011zo dňa 14.2.2012 zaviazal odporu (ďalej len žalovaného - § 79 ods. 1 O.s.p.) uhradiť navrhovateľovi (ďalej len žalobcovi - § 79 ods. 1 O.s.p.) nesplatenú časť istiny úveru vo výške 969,70 eur spolu s príslušným úrokom z úveru vo výške 623,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.592,96 eur od 29.1.2010 až do dňa zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh (žalobu - § 79 ods. 1 O.s.p.) zamietol. Súčasne zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 72,52 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ako dôvod uviedol, že žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 25.6.2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 23,30 eur a to v 84 mesačných splátkach, pri konečnej výške úveru 2.209,20 eur. Túto úverovú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania, posúdil prvostupňový súd ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa súd prvého stupňa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za 7 rokov sumu 1.209,20 eur, čo je 17,2 % ročne. Z internetovej stránky NBS zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2009 činil úrok 8,9037 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol o 8,37 % vyšší, čo viac ako o 93 % prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Vzhľadom na uvedené závery považoval dohodu o výške úrokov nad 8,9037 % ročne za absolútne neplatnú. Ako primerané určil úroky vo výške 8,9037 % ročne, čo pri úvere 1.000,- eur za 7 rokov predstavuje 623,26 eur. Žalovaný teda mal vrátiť 1.623,26
eur. Keďže celkove uhradil žalobcovi 30,30 eur, jeho dlh činí nesplatená istina v sume 969,70 eur a úrok z úveru vo výške 623,26 eur a k zaplateniu tejto sumy ho súd aj zaviazal. Súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne (čo predstavuje 8,76 % ročne) zo sumy 1.592,96 eur od 29.1.2010 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania požadovaný žalobcom neprevyšuje
zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 O.s.p. a po odrátaní neúspechu žalobcu v konaní od jeho úspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 72,52 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že napriek tomu, že podpísal úverovú zmluvu so žalobcom, nepodpísal úverové podmienky a nesúhlasí s určenou výškou ceny úveru. Požičal si 1.000,- eur a mal vrátiť 2.209,20 eur, cena úveru teda činí 1.209,20 eur. Keďže si svoju povinnosť nesplnil, žalobca spoplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie, ale uplatňoval si celú cenu a splatenie celej sumy. Podľa názoru žalovaného je takáto suma neprijateľná. V ďalšej časti dôvodov odvolania uvádza, že žalovaný je živnostníkom, v podnikaní dlhodobo vykazuje stratu. Býva v dome svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Zároveň spláca dlh voči spoločnosti Orange a.s. a voči spoločnosti Home Credit Slovakia s.r.o. Nakoľko mesačné výdavky žalovaného sú podstatne vyššie ako jeho mesačné príjmy, finančné prostriedky si často musí požičiavať. Z uvedeného dôvodu sa neustále zadlžuje a dostáva sa do zlej finančnej situácie. Z týchto finančných dôvodov žalovaný nie je schopný do troch dní od právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku jednorazovo uhradiť tak vysokú finančnú čiastku. Preto žiada, aby mu bolo umožnené splácať uvedený finančný záväzok v mesačných splátkach v primeranej výške vzhľadom na jeho finančné pomery.
Žalobca svoje podanie zo dňa 3.5.2012 síce označil ako „vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu vyjadrení k odvolaniu odporcu“, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že ide len o reakciu žalobcu na dôvody rozsudku. Rozoberá pojmy „dobré mravy“ a „rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi“, a vyslovuje svoj názor, že predmetná úverová zmluva nebola v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádzala, a nebola ani uzatvorená v rozpore dobými mravmi, preto je názor súdu prvého stupňa neopodstatnený a nedôvodný. V ďalšej časti sa zaoberá dojednaniami uvedenými v úverových zmluvných podmienkach a písomnou formou právneho úkonu, v súvislosti s tým aj písomnou formou úverovej zmluvy, avšak k odvolaniu žalovaného neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti. Neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Vychádzajúc z odvolacieho návrhu žalovaného bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý len čo do splatnosti prisúdenej istiny a jej príslušenstva. Výrok rozsudku, ktorým bolo rozsudku vo veci samej vyhovené, ale aj výroky o čiastočnom zamietnutí žaloby a o trovách konania, neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Pretože odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Ako je to vyššie uvedené, odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že sa svojim odvolaním domáha možnosti splácať finančný záväzok v mesačných splátkach v primeranej výške, čo odôvodňuje svojou zlou finančnou situáciou.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd určil aj dlhšiu lehotu na plnenie, ako je všeobecná trojdňová lehota stanovená zákonom, alebo aby určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach. Pre takéto rozhodnutie však musia byť splnené určité podmienky. Bezdôvodným oddiaľovaním vykonateľnosti stanovenej povinnosti (ktorá je závislá od určenej lehoty na plnenie) totiž môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv oprávneného na plnenie, na ktoré mal právo už pred rozhodnutím súdu.
Súd povolí splátky peňažného plnenia napr. v prípade, že by vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného účastníka povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovým plnením mohlo neprimeraným spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu, a zároveň existuje reálna možnosť, že svoj dlh splatí v primeranej dobe v splátkach. Aj keď zákon výslovne nestanovuje, čo je v tomto ponímaní primeraná doba, súdna prax ju určila na maximálne jeden rok.
Žalovaný pri podaní odvolania, ani predtým v priebehu prvostupňového konania nepreukázal svoje osobné a majetkové pomery, a teda ani to, že existujú dôvody na povolenie splátok.
Naviac prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny úveru vo výške 969,70 eur spolu s príslušným úrokom z úveru vo výške 623,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.592,96 eur od 29.1.2010 až do zaplatenia. Každým dňom teda vzrastie dlh žalovaného 0,3823 eura (1.592,96 x 0,024/100 eura), čo je v priemere 11,47 mesačne (0,3823 eura x 30). Žalovaný v odvolaní žiada, aby mu bolo umožnené splácať uvedený finančný záväzok v mesačných splátkach v primeranej výške vzhľadom na jeho finančné pomery, avšak zároveň uvádza, že mesačné výdavky sú podstatne vyššie ako jeho mesačné príjmy a preto si musí často finančné prostriedky požičiavať.
Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky pre určenie, že žalovaný môže vykonať peňažné plnenie v splátkach, pretože za situácie, keď tvrdené mesačné výdavky žalovaného sú podstatne vyššie ako jeho mesačné príjmy, ani určenie peňažných splátok by nezabezpečovalo uspokojenie pohľadávky žalobcu v primeranej dobe.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu žalovaného a povoliť mu uloženú povinnosť splatiť v splátkach. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdzuje.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Keďže žalobca nepodal návrh na takúto náhradu, nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.