Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14Co-39-2012.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Subarea
14Co/39/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, H., občan SR, za vedľajšej účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 233,31 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.3.2012 č. k. 4C/127/2011-43, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a a vedľajší účastník n e m á na ich náhradu právo.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.11.2011 č. k. 4C/127/2011-26. Zároveň rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania o odpor nepriznáva.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu žalobcu vydal dňa 16.11.2011 platobný rozkaz č. k. 4C/127/2011-26. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk dňa 30.11.2011. Žalovaný proti platobnému rozkazu nepodal v zákonnej 15-dňovej lehote (ktorá uplynula 15.12.2011) odpor. 25.11.2011 oznámilo Združenie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. 2.2.2012 Združenie doručilo súdu podanie označené ako odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu. Platobný rozkaz sa vydáva v tzv. rozkaznom konaní. Skrátené konanie predstavuje zjednodušený spôsob konania, ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne. Podľa zásady „bdelým patrí právo“ sa žalovanému zároveň poskytuje osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu a je výlučne na jeho vôli, či ho využije alebo nie. Ak tretia osoba oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v čase, keď už súd rozhodol o žalobe vydaním platobného rozkazu, podľa názoru súdu prvého stupňa sa vedľajšiemu účastníkovi už platobný rozkaz nedoručuje. Rozhodnutie súdu, vrátane platobného rozkazu sa zásadne doručuje účastníkom konania, medzi ktorými bol spor rozhodnutý. Rešpektuje sa tým zásada, podľa ktorej rozhoduje súd podľa stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Túto výlučnú legitimáciu žalovaného na podanie odporu potvrdzuje výslovne znenie ust. § 172 ods. 1 i ust. § 173 ods. 1 O.s.p.. Včasné podanie odporu má za následok to, že sa platobný rozkaz zo zákona zrušuje. Samotný účel skráteného konania prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto štádiu konania. Vedľajšie účastníctvo má zmysel vtedy, ak má ísť o pomoc v spore niektorému z účastníkov. Účinky vedľajšieho účastníctva preto môžu nastať len v takom štádiu, v ktorom sa toto môže naplniť. Ak súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom,
nemôže sa táto pomoc prejaviť, pretože táto pomoc sa môže prejaviť až vtedy, keď bol proti platobnému rozkazu podaný odpor. V tomto smere súd prvého stupňa odkázal na komentár ku Občianskemu súdnemu poriadku vydaný vydavateľstvom Panorama Praha, r. 1985, I. díl, str. 421. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa odpor podaný proti platobnému rozkazu podaný Združením odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.
Zároveň súd rozhodol o náhrade trov konania týkajúceho sa podaného odporu s tým, že odkázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zdôraznil, že žalobca bol síce v konaní úspešný, ale nepožiadal o náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie vedľajší účastník. Udáva, že trvá na podanom odpore proti platobnému rozkazu. Zdôrazňuje judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Združenie napĺňa ciele Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že právnická osoba, ktorá bola zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľov, je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Stačí, ak oznámi vstup do konania a námietka neprípustnosti je v takom prípade zrejme vylúčená. Vedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony. Pokiaľ ide o ostatné úkony vedľajšieho účastníka, nesmú byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na procesnej strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Skupina vedľajšieho účastníctva upravená v § 93 ods. 2 O.s.p. je oprávnená podať odvolanie aj v tých prípadoch, keď nejde z právneho predpisu vyplývajúci určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Ak by hlavný účastník nevyjadril aj súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka, prípadne ho aj odvolal, táto situácia sa musí posudzovať v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ale aj tu platí zásada vyjadrená v ust. § 93 ods. 4 O.s.p., ktorý zdôrazňuje, že súd tento úkon posúdi po uvážení všetkých okolností. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd predložil vec Súdnemu dvoru EÚ s prejudiciálnou otázkou:
„či čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS treba vykladať tak, že ak je na strane spotrebiteľa vedľajším účastníkom právnická osoba, zameraná na ochranu spotrebiteľa, tak súd uzná odpor tejto právnickej osoby proti platobnému rozkazu, ak dodávateľ uplatnil práva žalobou na plnenie zo zmluvy porušujúcej práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami (smernica EP a Rady 2005/29)“.
Odvolateľ napokon pripája k podanému odvolaniu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, rozhodnutia Ústavného súdu, na ktoré poukazuje v texte podaného odvolania a zároveň aj rovnopis dovolania podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/95/2011 z 26.1.2012.
Žalobca k podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že žalovaný bol v konaní nečinný a nárok priznaný v platobnom rozkaze žiadnym spôsobom nerozporoval. Odpor vedľajšieho účastníka bol podaný vo veci až potom, čo už platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo, aby kontaktoval žalovaného a pomohol mu v spore podaním spoločného odporu v 15-dňovej zákonnej lehote. Poukazuje aj na to, že medzi žalovaným a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi. Odpor vedľajšieho účastníka je tak možné považovať za odpor podaný neoprávnenou osobou. Navrhuje preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,05 eur.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Na rozdiel od predpokladu účasti vedľajšieho účastníctva v konaní v zmysle ust. § 93 ods. 1 O.s.p. (keď predpokladom účastníctva je existencia právneho záujmu na výsledku konania), v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. môže sa zúčastniť konania ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Medzi takéto právnické osoby patria aj právnické osoby oprávnené hájiť záujmy spotrebiteľov (zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Do konania môže tretia osoba ako vedľajší účastník vstúpiť z vlastnej iniciatívy. Vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, keď dôjde jej písomné oznámenie súdu, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov do konania alebo aj vtedy, ak takéto oznámenie urobí do zápisnice o pojednávaní.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V zmysle uvedeného ustanovenia je postavenie vedľajšieho účastníka charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je však odlišné v tom, že i keď koná vo vlastnom mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak vedľajší účastník vstupuje do konania pred súdom prvého stupňa potom, čo už súd prvého stupňa rozhodol, vedľajší účastník môže opravný prostriedok podať s tým, že uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku je limitované lehotou účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Ak sa teda nezúčastňoval pred súdom prvého stupňa vedľajší účastník pred vydaním platobného rozkazu, môže byť ním podaný odpor proti platobnému rozkazu posúdený ako včas podaný len v takom prípade, ak do 15-tich dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému, ktorého chce v konaní podporovať a v prospech ktorého chce podať odpor, realizoval oznámenie o vstupe a zároveň podal aj v tejto lehote odpor.
Tak ako je už uvedené vyššie, platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk 30.11.2011. Ak vedľajší účastník chcel účinne podať odpor proti platobnému rozkazu, mohol tak urobiť najneskôr v lehote, ktorá plynula aj žalovanému. Ak odpor proti platobnému rozkazu bol doručený súdu až 2.2.2012, bol tak podaný oneskorene a ak tento odpor súd prvého stupňa odmietol, bol preto splnený zákonný predpoklad spočívajúci v neskoro podanom odpore. Platobný rozkaz už nebolo potrebné doručovať aj vedľajšiemu účastníkovi potom, čo bolo rozhodnuté o jeho doručení žalobcovi i žalovanému. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že preto boli rozhodujúce tie skutočnosti, ktoré boli dané v čase, keď platobný rozkaz bol vydaný. Ani aplikácia výkladových pravidiel vyplývajúcich zo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemôže viesť k takému výkladu základnej procesnej normy (O.s.p.), že by sa úkon vedľajšieho účastníka spájal s účinkami, ktoré by vplývali na už právoplatné rozhodnutie súdu. V predmetnej veci platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť tým, že v zákonnej lehote nepodal proti nemu žalovaný odpor. Napokon súd prvého stupňa na platobný rozkaz vyznačil aj doložku právoplatnosti dňom 16.12.2011. Ak vedľajší účastník sa domáha, aby na základe ním podaného odporu proti platobnému rozkazu súd vo veci konal, nemožno jeho odpor spájať s účinkami, aké má na mysli ust. § 174 ods. 2 O.s.p.. Neskoro podaný odpor má za následok aj to, že sa nemožno už ďalej zaoberať aj námietkami vedľajšieho účastníka poukazujúcimi na nemožnosť vydania platobného rozkazu, pretože tomu bránili pravidlá vyplývajúce z ust. § 172 ods. 9 O.s.p..
Tieto skutočnosti viedli odvolací súd aj k tomu, že nevyhovoval návrhu na predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ s navrhovanou prejudiciálnou otázkou.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. o odmietnutí odporu podaného vedľajším účastníkom potvrdil.
V odvolacom konaní vedľajší účastník a žalovaný neboli úspešní. Odvolacie konanie bolo v podstate z iniciatívy vedľajšieho účastníka. Trovy, ktoré s podaním odporu a napokon aj s vyjadrením žalobcu proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa žalobcovi vznikli, sa týkali prakticky už právoplatne skončenej veci. Platobný rozkaz vo veci bol právoplatný dňom 16.12.2011. Ďalšie úkony, či už vedľajšieho účastníka alebo aj žalobcu nemožno posúdiť ako nároky, ktoré viedli k úspešnému uplatňovaniu, či bráneniu práva v súdnom konaní. Napokon odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu z dôvodu oneskoreného podania. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ani na strane žalobcu nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle účelnosti vynaložených trov. Žalovaný ani vedľajší účastník, ktorý nemali úspech v odvolacom konaní, nárok na náhradu týchto trov nemajú. Z týchto dôvodov odvolací súd nepriznal žalobcovi i žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.