Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-121-2011.pdf
PDF · 104.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/121/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnej veci žalobkyne F. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX M. G., T. XX, občianky SR, právne zastúpená JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou AK so sídlom Sládkovičová 15, Stará Ľubovňa proti žalovanému W.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX M. G., T. XX, občanovi SR, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. G., T. XX, občianky SR zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov F. K., rod. J. a W. K. uzavreté dňa 11.01.1992 v Starej Ľubovni a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 5, ročník 1992 na strane 1 pod poradovým číslom 2 r o z v á d z a .
II. Mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F. K., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec W. K. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. sumou 220 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť vždy do 15 - dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky F. K..
IV. Styk otca W. K. s mal. B. K. sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2011 žiadala, aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol, mal. B. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti matke a otca aby zaviazal prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne, styk otca s dcérou navrhla neupravovať.
Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo uzatvoril po ročnej známosti, harmonické bolo len veľmi krátku dobu. Už v prvom roku manželstva sa žalovaný k nej začal správať agresívne, agresivita sa stupňovala požívaním alkoholu. V roku 2005 prerušili manželské spolužitie a už niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie.
Súd uznesením č.k. 4P/160/2011-8 zo dňa 23.06.2011 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach na podanej žalobe trvala, uviedla že účastníci konania nežijú ako manželia od roku 2005, ich manželstvo je nefunkčné.
Žalobkyňa na pojednávaniach popísala genézu ich manželstva, ako dôvod jeho rozvratu uviedla alkohol na strane žalovaného a jeho násilnícku povahu, vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, zdôraznila, že ako manželia nežijú od roku 2005. Ako príčinu rozvratu manželstva označila alkohol na strane žalovaného a pripustila, že dôvodom rozvratu môže byť aj jej povaha skutočnosť, že si nerozumejú.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní s rozvodom súhlasil, nesúhlasil s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré uviedla žalobkyňa .
Žalovaný s návrhom na rozvod súhlasil, uviedol, že žalobkyňu má stále rád ale problémy robiť nebude. Podľa neho žalobkyňa s ním vstúpila do manželstva preto aby odišla od rodičov. Príčinou rozvratu manželstva podľa žalovaného sú povahové vlastnosti žalobkyne, jej tvrdohlavosť, nič si nedá vysvetliť, nedá mu za pravdu, pripustil že istý podiel na rozpade manželstva má aj alkohol na jeho strane, avšak poprel aby bol agresívny, naopak uviedol, že agresívna je žalobkyňa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodnými listami mal. dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom pobyte, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdaje účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni dňa 11.01.1992 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku 5, ročník 1992 na strane 1 pod poradovým číslom 2. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania Z manželstva sa narodili dve detí, z ktorých jedno je mal. a to B. nar. dňa XX.XX.XXXX.
XC/XXX/XXXX
- X -
Manželstvo účastníci uzatvorili po ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Nezhody podľa žalobkyne spôsobovalo nadmerné požívanie alkoholu žalovaným, jeho násilnícka povaha, agresivitu však žalovaný poprel. Podľa žalovaného je dôvodom rozvratu povaha žalobkyne, jej tvrdohlavosť. Podľa tvrdenia žalobkyne od roku 2005 nevedú manželský život, podľa žalovaného je to neskôr, avšak pre neho to nie je podstatné. V súčasnosti obaja účastníci odmietajú zotrvať v manželskom zväzku, vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitie, obaja sa chcú rozviesť.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania aj keď žijú v jednom byte v podstate nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú, ani jeden z nich nechce zotrvať v manželskom zväzku, aj keď žalovaný tvrdí, že žalobkyňu má rád na zachovaní manželstva nemá záujem.
Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletého dieťaťa, pretože na
XC/XXX/XXXX
- X -
jeho pomeroch sa nič nemení, aj za trvania manželstva účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť.
Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v odlišných povahových vlastnostiach účastníkov konania, v neschopnosti vzájomnej tolerancie a komunikácie, sčasti aj alkoholom na strane žalovaného.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
XC/XXX/XXXX
- X -
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka navrhla, aby mal. B. bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať ma výživu maloletej sumou 300 eur, styk navrhla neupravovať.
Na pojednávaniach matka trval na tom aby mal. dieťa bolo zverené do jej starostlivosti, výživne navrhla určiť nie v nižšej sume ako 230 eur mesačne, úpravu styku nežiadala. Ďalej súdu opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Dcéra B. od septembra nastúpi do prvého ročníka strednej školy.
Otec na pojednávaniach súhlasil aby mal. dieťa bolo zverené matke, trval na určení výživného v sume ne vyššej ako 150 eur, podotkol, že výživne žiadané matkou je neprimerane vysoké, zdôraznil, že žalobkyňa nevie hospodáriť. Ďalej uviedol, že znáša a aj bude znášať ďalšie náklady ako je úhrada celého štúdia staršej dcéry, ktorá študuje na vysokej škole, dcéram zakupuje všetko čo potrebujú, v domácnosti uhrádza stravu, nákupy oblečenie.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby súd v prípade rozvodu mal. B. zveril do osobnej starostlivosti matke, otca aby zavial výživným vo výške 230 eur mesačne a styk otca s mal. dieťaťom aby neupravoval
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.11.2012 mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov pochádzajú dve detí F. nar. XX.XX.XXXX a B. nar. XX.XX.XXXX. Rodina obýva 3 izbový byt.
S mal. dieťaťom bol vykonaný pohovor, maloletá nenadviazala spontánne rozhovor, na otázky týkajúce sa rodiny neodpovedala, unikala pohľadom. Poskytla len krátke odpovede na otázky týkajúce sa školy. Vyjadrila sa, že chce byť zverená matke, k svojmu vyjadreniu
XC/XXX/XXXX
- X -
nechcela nič viac uviesť.
Matka pracuje ako pokladnička na plavárni s príjmom okolo 330 eur, iný príjem nemá, uhrádza mesačne náklady na byt okolo 138 eur a inkaso 40 eur.
Otec pracuje ako vyšetrovateľ OR PZ v Starej Ľubovni jeho príjem je okolo 1000 eur, poberá rodinné prídavky v sume 44,02 eur.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. B. do osobnej starostlivosti matke je v jej záujme. Samotná maloletá pri osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že chce byť zverená matke. V doterajšej starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, matka starostlivosť o dieťa nezanedbáva o dieťa je riadne postarané.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca mal. dieťaťa, pri ktorej súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, teda otca.
Súd má za to, že týmto kritériám zodpovedá suma 220 eur mesačne, ktorou zaviazal otca prispievať na výživu mal. B..
Mal. B. od septembra 2012 nastúpi do 1. ročníka Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni. Matka náklady na jej starostlivosť vyčíslila sumou 200 - 250 eur mesačne, tieto náklady nástupom na strednú školu sa podstatne nezvýšia, keďže bude študovať v rovnakom meste ako doposiaľ.
Obaja rodičia okrem vyživovacej povinnosti majú ešte jednu k dcére F., ktorá je študentkou 1. ročníka Pedagogickej fakulty v Trnave.
Priemerný čistý príjem matky je vo výške 383 eur a otca vo výške 1 287,38 eur.
Podľa názoru súdu aj po zohľadnení tvrdenia otca, že hradní štúdium staršej dcéry, a znáša aj ďalšie náklady, súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť mal. dcére výživne v sume 220 eur mesačne a nie sumou 150 eur, ako navrhoval. Súd nemôže prihliadnuť na tvrdenie otca, že matka nevie hospodáriť a peniaze určené na výživne použije ináč. Výživné je určené pre mal. B., keďže nie je plnoletá a bola zverená matke, matka je oprávnená výživne od otca preberať a nakladať s ním v prospech mal. B..
Keďže matka žiadala určiť výživné v sume 300 eur mesačne nad sumu 220 eur mesačne súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom na vek mal. B. (15 rokov) a skutočnosť, že rodičia nežiadali upraviť styk, súd styk otca s mal. B. neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
XC/XXX/XXXX
- X -
konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Žalobkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.