Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-222-2009.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/222/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Zvolene na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.07.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného P. V., stíhaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd
o s l o b o d z u j e
obžalovaného P. V. R. V. H. N. B. O. H. , nar. XX. XX. XXXX v F. B., bytom F. B. XXX, dôchodca, spod obžaloby pre zločin porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.. 1 písm. f/ Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 16. 06. 2007 v čase okolo 14.00 hod. v B. Z., okres K., po tom ako vošiel s doposiaľ nestotožnenými osobami bez použitia násilia do kuchyne rodinného domu č. XXX, majiteľa L. O., nar. XX. XX. XXXX, invalidného dôchodcu, požadoval ručenie pri uzavretí pôžičky jedného z nich a zapožičanie elektrickej píly, čo im odmietol, napriek tomu tam naďalej zotrvali postupne prechádzali bez jeho súhlasu všetky miestnosti, povalu, komoru a pivnicu rodinného domu, kým P. V. zahováral L. O., ostatní z miestnosti kuchyne spod stola neoprávnene zobrali elektrickú pílu nezistenej značky, v hodnote 5.500,-Sk (182,57 eur), zo stola mobilný telefón zn. NOKIA v hodnote 2.900,- Sk (96,26 eur), z kredenca hotovosť vo výške 3.000,-- Sk, t. j. 99,58 eur, pánske náramkové hodinky v hodnote 100,-- Sk (3,32 eur), z ďalšieho murovaného neobývaného domu, patriacemu L. O. zobrali 5 ks hliníkových mliekarenských kanvíc, každá o objeme 25 l v hodnote 2.000,-- Sk (66,39 eur), medený plech rozmerov 40x120 cm v hodnote 950,-- Sk (31,53 eur) z ostatných miestností povynášali obrazy, zrkadlo, kolovrátok so zariadením slúžiacim na navíjanie nití, elektrickú vŕtačku nezisteného typu, ktoré veci však neodniesli, čím poškodenému L. O. spôsobili škodu odcudzením, v o výške 14.450,-- Sk (479,65 eur),
keďže nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného L. O., nar. XX. XX. XXXX bytom B. Z. XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen už dva krát vo veci rozhodol naposledy rozsudkom zo dňa 20.12.2010, ktorý však bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To 33/11 zo dňa 23.02.2011 a vec bola
vrátená na nové prejednanie, pričom prvostupňovému súdu uložil opätovne dopočuť poškodeného a obžalovaného na otázku pobytu všetkých troch osôb v rodinnom dome poškodeného.
Obžalovaný P. V. uviedol na hlavnom pojednávaní, že vošli s dvomi osobami do kuchyne rodinného domu, kuchyňa bola otvorená, do nej po zaklopaní vošli. Poškodený L. O. bol v tej kuchyni, od neho požadovali ručenie na úver, ale toto poškodený odmietol. S poškodeným vyšiel z kuchyne vonku na verandu pred kuchyňou a tí dvaja sa zobrali a išli na padláš, ďalej sa pohybovali po kuchyni bez poškodeného a jeho osoby. Pokiaľ sa tí dvaja muži pohybovali po dome, on s poškodeným debatoval. Nevie čo tí dvaja zobrali, následne videl len tie mliekarenské kandle. Tých dvoch vyzval, aby z domu odišli a videl, ako ti dvaja odniesli medený plech z domu. Všetci traja odišli z domu naraz, jeho potom zaviezli na F. B., nevie či tie kandle predali, no on z toho nič nemal. Jeden ten páchateľ robí niekde v Č. a druhý býva vo K., to by možno aj zistil, ako sa on volá. S tými dvomi osobami sa zoznámil v F. B.. Pôvodný úmysel tam bolo ísť získať poškodeného ako ručiteľa a popri tom aj tie starožitnosti vybavovali. Ten ktorý mal záujem o pôžičku, potreboval len niekoho a nežiadal práve pána O.. On im vysvetlil, aký zdravotný stav má poškodený, no oni napriek tomu tam chceli ísť. Oni mu za sprostredkovanie nič nesľúbili. To že vyhľadali jeho, to bola v podstate náhoda. To že sa nato dal, to ho mrzí. Poškodený tých dvoch vyzval, aby mu nechodili po dome no oni ho neposlúchli. Poškodený jemu nehovoril nič, on sa zobral sám. V tom čase v dome boli len oni štyria, nikto iný.
Obžalovaný na pojednávaní dňa 20.12.2010 uviedol, že k poškodenému chodieval raz-dvakrát do mesiaca, väčšinou neohlásene, ale pokiaľ tam aj prišiel neohlásene, nikdy ho poškodený neodbil, nikdy dovtedy spory nemali. Do domu vošli všetci traja, poškodený sa nevyjadril v tom zmysle, že by niekomu neumožnil vstup do domu. Až počas rozhovoru s poškodeným na verande obidvaja prišli k tomu, že tí dvaja ďalší tam nemajú čo hľadať. Ani vtedy ich však poškodený neupozornil na to, aby z domu odišli preč.
Obžalovaný P. V. pri opätovnom dopočutí na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2012 uviedol, že s dvomi Rómami s ktorými prišiel k poškodenému sa poznal len z videnia nevedel ako sa volajú, ale jeden z nich býval istý čas v F. B.. Prišli za ním za účelom vybaviť ručenie od poškodeného, keďže vedeli, že sa s ním obžalovaný stretáva. Podľa obžalovaného tieto dve osoby poškodeného nepoznali. Keďže poškodený býva v odľahlej časti pod kopec prišli autom a následne išli peši. Ručenie na pôžičku chcel ten z nich, ktorý býval na F. B.. Poškodený povedal, že ručiť nepôjde, lebo má chatrné zdravie a potom čo tak urobil tak tí dvaja vošli do domu a vybrali sa smerom po jednotlivých miestnostiach, kedy im poškodený hovoril, aby mu nebehali po dome. Obžalovaný uviedol, že sa celý čas zdržiaval na verande a do domu samotného nevošiel. Stále na verande sa rozprával s poškodený. Potom ako tí dvaja pobehali celý dom prešli okolo nich a vošli do hospodárskej budovy z ktorej zobrali štyri kandle, každý zobral po dve. Obžalovaný išiel za nimi smerom k autu, tí dvaja dali kandle do auta, jeho zobrali autom a následne ho vyložili doma. Obžalovaný namietal, aby mu tí dvaja nebehali po dome, toto upozornenie smerovalo len voči nim a nie voči obžalovanému. Obžalovaný poprel, žeby za poškodeným išiel s úmyslom zahovárať poškodeného, aby umožnil tým dvom behať po dome poškodeného.
Poškodený L. O. uviedol, že v ten deň bol doma. To že k nemu prišli zbadal najskôr pes a potom aj on, lebo bol na verande a z tejto verandy ich videl prichádzať. Všetci traja vošli na verandu a tam sa ho tí neznámi pýtali na starožitnosti. Keď im odpovedal, že starožitnosti nemá, tak od neho pýtali zrkadlo a sväté obrazy. On im to nechcel predať. Z padláša zniesli kolovrat, v druhom starom dome zobrali kandle a medený plech, všetky tieto veci dali na verandu. Počas toho ako tí dvaja muži chodili po domoch, bol stále s p. V.. Zhovárali sa medzi sebou. Ani jedného z nich nevyzval nato, aby opustili dom. Nevie, či dom opustili všetci traja spoločne, pretože trpí bolesťami, zobral si liek ľahol si na diván, obžalovaný po žiadnych miestnostiach domu nechodil. Nevie, či veci zobrali hneď, alebo až následne, lebo po užití liekov zaspal. Okrem tých starožitností pýtali od neho aj nejaké peniaze, ale on ich má málo a má len invalidný dôchodok. Pán V. od neho nič nepýtal, nič nepožadoval, nevedel sa vyjadriť poškodený k tomu, akú úlohu tam zohral obžalovaný. Uviedol že z nich troch pozná len pána V., tých dvoch nepoznal.
Poškodený v dopočutí dňa 20.12.2010 uviedol, že na verande zbadal troch ľudí a keďže obžalovaného poznal, tak ich pustil dnu. S obžalovaným sa rozprávali na verande a medzitým tí ďalší dvaja vošli dovnútra. Poškodený tých dvoch vyzýval, aby mu nebehali po dome, ale táto výzva sa týkala len tých dvoch ďalších osôb a nie obžalovaného.
Poškodený zotrval na svojich výpovediach, uviedol, že obžalovaný mu nebehal po dome, len tí dvaja a vyjadril názor, že krádeže sa dopustili len tí dvaja jemu neznámi muži.
V rámci vykonávania dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy a to zápisnica o rekognícii s fotodokumentáciou na čl. 59-76 a zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou na čl. 93-119.
Aj keď sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal v prípravnom konaní, v tejto sa odvolal na skutočnosti, ktoré uviedol v procesnej pozícii svedka, túto svedeckú výpoveď súd nemôže brať do úvahy. Na základe skutočností ktoré uviedol poškodený na hlavnom pojednávaní, vyplýva že je pravdou, že obžalovaný priviedol doposiaľ dvoch neidentifikovaných spolupáchateľov, avšak poškodený uviedol, že obžalovaný po predmetnom dome nechodil, obžalovaný od neho nič nepýtal, nič nepožadoval, stále sa zdržiaval s poškodeným na verande, keď sa medzi sebou rozprávali. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli stotožnené osoby spolupáchateľov, nie je možné hovoriť ani o nejakej predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným a takisto nie je možné zistiť, či sa obžalovaný mal dopustiť prečinu krádeže tak ako mu to obžaloba kládla za vinu. Keďže poškodený sám uviedol, že minimálne obžalovaného nevyzval, aby opustil jeho dom, nemožno skutok obžalovaného kvalifikovať ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, keďže nebolo preukázané, že práve obžalovaný vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval. Keďže nebolo preukázané spolupáchateľstvo na prečine krádeže, obžalovaný nemôže zodpovedať za konanie ostatných páchateľov a aj za spôsobený následok. Z týchto dôvodov súd obžalovaného P. V. oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na tejto situácii nezmenilo ani dopočutie obžalovaného a poškodeného keďže neboli zistené nové skutkové okolnosti. Obžalovaný nemohol naplniť ani spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, keďže nebol preukázaný úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec spoločným konaním s inými osobami. Tento fakt zvýrazňuje aj okolnosť, že neboli zistené totožnosti neznámych dvoch mužov, preto nie je možné usudzovať na spoločné konanie či už na základe vopred schválenej dohody. Obžalovaný tieto osoby nevedel označiť menom, aj keď jednu z nich poznal z videnia a poškodený ich nepoznal vôbec.
Keďže došlo k oslobodeniu obžalovaného, súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného L. O. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).