Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-21-2012.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o V. V., N..XX.XX.XXXX a maloletú N. V., N..XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky V. F., N..XX.XX.XXXX, A. S. XX/XXX, A. W. A. a otca V. V., N..XX.XX.XXXX, A. K. XX, C., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti sa zamieta. II. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú N. sa zamieta. III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na V. zo sumy 45,-Eur a na mal. N. zo sumy 30,- Eur na minimálne výživné, t.j. na sumu 26,- Eur mesačne. V dôvodoch návrhu uviedol, že je stále nezamestnaný a jeho jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok 90 ,- Eur. Okrem týchto detí má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na ktoré platí na každé 30,- Eur. Uviedol, že vypomáhal kamarátom pri stavebnej činnosti, ale momentálne mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje, zarobí si okolo 150 ,- Eur mesačne. Žije v jednom byte so svojou manželkou, ale nehospodária spoločne z dôvodu, že mu vyčítala, že musí za neho uhrádzať výživné na jeho deti.
Matka so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasila, uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa jej výdavky na maloleté deti zvýšili, a ani už stanovené výživné zďaleka nepostačuje na pokrytie najzákladnejších potrieb. Poukázala na to, že otec nehovorí pravdu, opakovane ho ona, ako aj iní videli v montérkach, z čoho usudzuje, že si privyrába brigádnicky. Za účelové označila jeho tvrdenie, že s manželkou spoločne nehospodária, rozsudkom o zverení detí pochádzajúcich z manželstva matke a určenie výživného chcel dosiahnuť , aby sa v tomto konaní neuvažovalo s príjmom jeho manželky . Mala vedomosť o tom, že rodina funguje, dokonca boli všetci , aj maloleté deti z manželstva pred súdnou budovou v deň pojednávania, čo otec priznal. Na návrh otca reagovala tak, že žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. N. na sumu 70,- Eur.
V. V., ktorý dovŕšil v priebehu konania plnoletosť, rovnako so znížením výživného nesúhlasil. Uviedol, že nedostatok peňazí v rodine mu zmaril pokračovanie v štúdiu na športovej škole v Trenčíne, musel zmeniť školu, ani teraz sa nezúčastňuje žiadnych mimoškolských aktivít, zájazdov ani výletov, niekedy nemá na cestu do školy.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť z dôvodu, že nie je v záujme detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, V. V. V.., oboznámil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok otca, potvrdenie o príjme matky a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.11P/50/2010-39 zo dňa 31.05.2010, bola otcovi maloletých detí uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 45,-Eur mesačne na mal.V. a sumou 30,- Eur na mal. N.. I v tomto konaní bolo na návrh otca znížené výživné na každé dieťa o 5,- Eur mesačne. Matka maloletých detí mala v období poslednej úpravy výživného príjem z pracovnej činnosti vo výške 310,- Eur, otec detí bol nezamestnaný, bez príjmu, mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti , pričom s matkou týchto detí žil v spoločnej domácnosti. Táto poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 330,- Eur.
V. dosiahol dňom 06.03.2012 plnoletosť, je študentom strednej školy v V., kam denne dochádza z A. , cestovné ho stojí 30,- Eur mesačne. Mal. N. má 13 rokov a je žiačkou základnej školy.
Matka maloletých detí je zamestnaná , jej priemerný čistý príjem je 240 ,-Eur.
Otec maloletých detí je nezamestnaný , bez evidencie v zozname uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 92,30 Eur, ktorý mu bol priznaný z dôvodu ischemického syndrómu dolných končatín. Prácu môže vykonávať bez nadmernej fyzickej záťaže, prevažne sedavú, s možnosťou striedania polohy tela. Otec má stále dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.20P/152/2010 zo dňa 28.07.2010 boli maloleté deti K., nar.29.04.2004 a K., nar.07.09.2005, zverené do osobnej starostlivosti ich matky ( manželky V. V. st. ) a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu, na každé dieťa sumou 30,- Eur, z dôvodu, že rodičia spolu nehospodária.
Manželka otca, K. V., je zamestnaná, podľa vyjadrenia otca má priemerný čistý mesačný zárobok cca 600,- Eur.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu na zníženie výživného nie je možné vyhovieť. Jednak nie sú splnené podmienky ustanovenia § 78 ZR , keď na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, keď už v čase poslednej (nedávnej) úpravy bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem. Súd nezistil na strane otca žiadne objektívne okolnosti, ktoré by ho k podaniu návrhu na zníženie výživného oprávňovali, k zmene pomerov na jeho strane došlo, avšak v jeho prospech, keď má v súčasnosti príjem z invalidného dôchodku, priznal, že chodí na brigády, a jeho tvrdenia o tom ,
že s manželkou nehospodária, sa súdu javia ako účelové. Navyše, ak uhrádza výživné na mal. deti pochádzajúce s manželstva vo veku 6 a 7 rokov výživné vo výške 30,- Eur na každé, ako tvrdí, nie je možné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k dospievajúcim deťom na sumu minimálneho výživného.
Na druhej strane nebolo možné vyhovieť ani návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú N., nakoľko ani k tomuto neboli splnené predpoklady.
Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)