Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPr/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, o určenie, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur, na odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.: – 219 zo dňa 14. júna 2024 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , , , (v ďalšom texte „“) tým, že z dôvodu späťvzatia žaloby a so súhlasom žalovaného so späťvzatím konanie zastavil. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní uvedeného nároku pri zastavení konania je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto nie je významné, či išlo o dôvodne podanú žalobu. Pri zastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. ). Späťvzatím žaloby zastavenie konania procesne zavinil žalobca, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 %. V konaní nebol tvrdený a súd prvej inštancie ani sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia . Žalovaný má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal odvolanie žalobca, podľa obsahu odvolania z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania.

2.1 Žalobca v dôvodoch svojho odvolania poukázal na ustanovenie , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Argumentoval, že síce späťvzatím žaloby v celom rozsahu zavinil zastavenie konania, čo by malo byť dôvodom, pre ktorý by mal súd prvej inštancie aplikovať C. s. p (procesné zavinenie strany), v danom prípade sú však zjavne prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vôbec nezohľadnil, a v dôsledku toho o nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol nesprávne. Dôvodil, že bol v celom rozsahu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, o čom bolo právoplatne rozhodnuté, teda nie je zaviazaný štátu niečo vracať alebo platiť. Ďalej uviedol, že žalovaným je štát a jeho rozpočtová organizácia, ktorá sa v konaní zastupovala sama (bez externého právneho zastúpenia, v súvislosti s ktorým by jej vznikali náklady), svojimi personálnymi kapacitami, teda zamestnancami vykonávajúcimi predmetné činnosti ako súčasť svojich pracovných úloh, za využitia prostriedkov elektronického doručovania, čo znamená, že mu žiadne trovy konania nevznikli. Navyše, ani zo spisu nie je zrejmé, že by nejaké trovy vznikli, hoci na pojednávaní konanom dňa 23.01.2024 si žalovaný uplatnil náhradu trov konania. V doplnení odvolania žalobca poukázal na zásadu hospodárnosti ( ), ktorú mal súd prvej inštancie aplikovať v súvislosti s a hneď rozhodnúť o tom, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, bez zaťažovania účastníkov i celého súdneho aparátu

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa s odvolaním žalobcu nestotožňuje, keď žalovanému v konaní vznikli trovy v súvislosti s cestou na pojednávanie, ktoré sa na Okresnom súde Trnava uskutočnilo dňa 23.01.2024 a ktoré si žalovaný uplatní osobitným podaním. Žalovaný má za to, že nie sú dané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by mohli mať za následok nepriznanie trov konania žalovanému.

4. Žalobca v odvolacej replike k trovám konania, ktoré mali žalovanému vzniknúť v súvislosti s cestou na pojednávanie na Okresnom súde Trnava dňa 23.01.2024 uviedol, že žalovaný na svojich pracoviskách v Trnave (Centrum podpory Trnava, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave) zamestnáva minimálne štyroch právnikov, resp. osôb s právnickým vzdelaním, ktorí sa mohli v rámci plnenia svojich služobných úloh zúčastniť na nariadenom termíne pojednávania. Skutočnosť, že žalobca poveril zamestnancov z Bratislavy bolo rozhodnutím, ktoré bolo značne neúčelné a nehospodárne. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd na tento účel vykonal dokazovanie, keď nejde o účelne vynaložené výdavky, ktoré v konaní vznikli. Ďalej argumentoval, že D. E. sa žiadneho pojednávania nezúčastnila, ale išlo o inú zamestnankyňu žalobcu. Trovami konania nie sú výdavky štátnych orgánov, ktoré tieto poskytujú svojím zamestnancom, ktorí pri výkone svojich služobných úloh zastupujú daný štátny orgán počas svojho pracovného času v rámci ich pracovnoprávnych nárokov, vrátane cestovných náhrad, či stravného pri služobnej ceste. Súčasne poukázal na povinnosť súdu rozhodnúť aj o trovách štátu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí je vylúčené, aby o nich následne rozhodol osobitným uznesením podľa .

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že nárok na náhradu trov konania mu vznikol, tento riadne preukázal a odôvodnil. Tvrdenie žalobcu o zamestnancoch, ktorí mohli zastupovať žalovaného na pojednávaní, považuje žalovaný za účelové a tendenčné. Žalobca pozná organizačnú štruktúru a predpisy žalovaného, je si vedomý skutočnosti, ktoré organizačné útvary žalovaného a v akých druhoch sporov zastupujú žalovaného. Naviac je výlučne vecou žalovaného, akým spôsobom rozhodne o činnosti svojich zamestnancov. Navrhol, aby súd žalovanému priznal ním uplatnené trovy konania v plnej výške.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

10. Uplatnenou žalobou na súde prvej inštancie sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona v užšom vnútornom výberovom konaní č. a domáhal sa aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur spôsobenej žalobcovi diskriminačným postupom žalovaného v uvedenom užšom vnútornom výberovom konaní. V priebehu konania vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a po súhlase žalovaného súd prvej inštancie konanie zastavil a napadnutým výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol správne, keď priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podaným odvolaním žalobca poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa, danosť ktorých podľa obsahu odvolania spočíva v tom, že bol v celom rozsahu oslobodený od platenia súdnych poplatkov a v tom, že žalovaným je štát a jeho rozpočtová organizácia, ktorá sa v konaní zastupovala sama, teda žiadne trovy konania nevznikli.

12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje, aby boli súčasne splnené dve podmienky - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú možnosť aplikácie citovaného ustanovenia. V zmysle ustálenej judikatúry ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie správne skúmal, či vo veci sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia a zistil, že tieto dôvody žalobca v konaní netvrdil a prvoinštančný súd takéto dôvody ani nezistil. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosť, že žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov ani skutočnosť, že žalovaným je štát a jeho rozpočtová organizácia, nezakladajú dôvody na aplikáciu ustanovenia , pretože nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa ani o výnimočné okolnosti veci. Správne preto súd rozhodol, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie , do ktorého je premietnutá zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie.

15. K námietke žalobcu o neúčelne vynaložených trovách žalovaným odvolací súd uvádza, že v tejto fáze konania súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania – toto rozhodnutie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Ako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

správne konštatoval, o výške náhrady trov konania, a teda aj o ich účelnosti rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

16. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) rozhodol vecne správne na základe správne zistených a vyhodnotených skutočností, dôležitých pre rozhodnutie vo veci, správne aplikoval príslušné právne normy (, , ), napadnuté rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil, pričom uviedol aj relevantnú judikatúru najvyššej súdnej autority. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa , potvrdil.

17. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto mu podľa v spojení s vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát odvolacieho súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).